Blogy

Radšej patriť k prenasledovaným, ako k prenasledovateľom

Vzdanie holdu obetiam holokaustu a rasového násilia je zároveň záväzkom zintenzívniť zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Pri príležitosti nedeľňajšieho Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si každoročne pripomíname 9. septembra, to uviedol splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky.

Moderná demokracia je krehká. Preto nezabúdajme na lekcie z minulosti. Jedna z nich pre nás ostane jazvou v histórii určite. Židovský kódex. Talmudský princíp hovorí: Radšej patriť k prenasledovaným, ako k prenasledovateľom.

Vládne nariadenie s týmto názvom, obsahujúce súbor protižidovských nariadení,  bolo v prvej Slovenskej republike vydané 9. septembra 1941.


Do konca tridsiatych rokov nebolo židovské obyvateľstvo na Slovensku vystavené žiadnym antisemitským opatreniam, tak ako to bolo napr. v Maďarsku či v nacistickom Nemecku. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 bolo na Slovensku približne 135 000 obyvateľov hlásiacich sa k židovskej komunite. Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa približne 40 000 Židov dostalo na územia, ktoré s pomocou nacistického Nemecka a fašistického Talianska získalo Maďarsko.

foto: archív Richard Liptík

Zmena politiky vo vzťahu k židovskej komunite na Slovensku je jasne evidentná od jesene 1938, keď došlo k radikálnemu zásahu proti židovskej komunite deportáciami viac ako 7500 Židov na územie „nikoho“. Deportácie boli formou kolektívneho trestu. Židovská komunita bola vykresľovaná ako neslovenská a navyše protislovenská. Po fiasku akcie sa vrátili domov, no byty už mali vyrabované. Teda postarať sa o nich museli príbuzní alebo náboženská obec.

Ľudové noviny, 1941/foto: zdroj: Richard Lipták

Konkrétne prejavy antisemitizmu mali svoj pôvod vo viacerých rovinách:

1.     V národnej (jazykovej) rovine boli Židia tí, ktorí pomáhali za Rakúsko – Uhorska pomaďarčovať Slovákov, pričom samotní používali nemecký jazyk, jidiš či maďarčinu.

2.     No oveľa významnejšou rovinou bol hospodársky antisemitizmus. Kým Slováci predstavovali najmä roľnícku kultúru, Židia mali zastúpenie v živnostiach, hostincoch – boli vykresľovaní ako úžerníci a vykorisťovatelia Slovákov. Tri milióny národa malo 62%, 5% Židov malo 38% národného dôchodku.

3.     V rovine politickej boli Židia predstaviteľmi liberálnej, respektíve aj ľavicovej politiky, čo bolo v ostrom kontraste s politickou orientáciou vlády.


4.     V náboženskej rovine „Židia zabili Krista“.

Prvé právne zásahy do židovskej komunity sa týkali usmerňovania počtu Židov v rozličných povolaniach. Následne Židia stratili svoje politické i občianske práva. Zároveň začal zásah do židovského pozemkového vlastníctva.

Na ministerstve vnútra bolo vytvorené tzv. židovské oddelenie (14. oddelenie), ktoré usmerňovalo protižidovské opatrenia v oblasti občianskej i verejnej. Práve toto oddelenie v roku 1942 organizovalo deportácie do vyhladzovacích táborov. Židia sa museli stať povinne členmi Ústredne Židov, ktorá ich zastupovala, oznamovala im jednotlivé vládne nariadenia.

V rokoch 1940 – 1941 bolo zlikvidovaných prostredníctvom Ústredného hospodárskeho úradu 10 300 židovských firiem, zárizovaných ich bolo len niečo okolo 2000, 100 000 ha pôdy a stovky židovských domov takisto. 16 000 domácnosti ostalo bez možnosti získanie obživy, čo pri prepočte znamenalo približne 64 000 Židov.

Keďže Židia prišli o možnosť postarať sa sami o seba, štát musel túto úlohu prevziať na seba.

Vyhláškou ministerstva vnútra z 2. apríla 1941 boli vytvorené pracovné strediská a pracovné útvary pre práceschopných Židov. Vládnym nariadením zo 4. júla 1941 následne vláda určila podmienky pre pracovnú povinnosť Židov od 18 do 60 rokov. Prvé stredisko vzniklo už v apríli v Strážskom a v septembri ich existovalo už 80 (pracovalo v nich 5440 židovských robotníkov).

Keďže na vytvorenie gét, pracovných táborov bolo treba nemalých finančných prostriedkov, od ich realizácie sa skoro upustilo. Najviac pracovných stredísk stihlo vzniknúť na východnom Slovensku, kde bola najväčšia hustota židovského obyvateľstva odkázaného na sociálnu pomoc.


Židia postupne stratili možnosť študovať na stredných a vysokých školách, na základných školách boli pre nich vytvorené osobitné triedy. Namiesto vojenskej služby boli pre nich vytvorené osobitné pracovné útvary.

Nesmeli navštevovať verejné priestory (parky, plavárne…), museli sa odsťahovať z určitých častí mesta  (nesmeli bývať na uliciach pomenovaných po A. Hlinkovi, A. Hitlerovi). Bol pre nich vymedzený čas kedy mohli nakupovať, nesmeli vlastniť rádioprijímač, fotoaparát, automobily, rybárske prúty…

Od septembra 1941 museli všetci Židia od 6 rokov nosiť označenie – šesťcípu žltú hviezdu. Celý život židovskej komunity na Slovensku bol regulovaný rozsiahlou právnou normou, tzv. židovským kódexom. Proces diskriminácie prebiehal v ovzduší hysterickej propagandy v tlači a v rozhlase. Synagógy a židovské cintoríny boli zneucťované, dochádzalo k fyzickým útokom.

Ortodoxná synagóga v Prešove/foto:: Richard Lipták

„Jedničkou“ Prešov

Smutné prvenstvo v iniciatívnom uplatňovaní protižidovských opatrení patrí Prešovu. Prešovský župan už 31. marca 1941 vydal vyhlášku, podľa ktorej bol každý Žid v Šarišsko – Zemplínskej župe povinný na ľavom ramene nosiť citrónovožltú pásku.

Aj konvertiti a deti predškolského veku. Slovenská vláda na námietky slovenských biskupov žiadala, aby župan svoj príkaz odvolal. Teda Židia museli byť odlíšení ešte dlho pred prijatím tzv. židovského kódexu, ktorý predpisoval žltú Dávidovu hviezdu.

Hlavná ulica v Prešove počas prvej Slovenskej republiky!foto: archív Richard Lipták

Fyzické násilie, bitky, hádzanie kameňov a demolovanie židovských domov neboli ojedinelým javom. Neznámi tvorcovia pomaľovali výklady a rolety židovských obchodov šesťcípimi hviezdami, hákovými krížmi a heslami typu „Židia do Palestíny“ alebo „Smrť Židom“. Tieto nápisy „vhodne“ dopĺňali plagáty Úradu propagandy na tú istú tému. Vyvrcholením politiky antisemitizmu boli deportácie Židov.

Môže vás zaujať: 

Vďaka Chatam Soferovi je Bratislava pojmom v kruhu ortodoxných Židov

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *