Spektrum

Recept s príbehom: Vyprážaný karfiol bez múky

Žijeme rýchlo až zbesilo. Nesťažujem sa. Nám to doma neprekáža. O čo žijeme rýchlejšie, o tom viac si vychutnávame spoločné voľné chvíle, z ktorých sa dokážeme tešiť ako malé deti. Z maličkostí, ale aj luxusu. Áno aj luxus, ktorým sa vďačne nechávame rozmaznávať plnými dúškami.

Nehanbím sa priznať, že milujem oddych v luxuse. Odmietam sa tváriť, že sa mi nepáči, keď ležím v krásnom prímorskom centre, kde ku mne personál pristupuje ako ku „Kleopatre“. Samozrejme, k ich pracovnému nasadeniu pristupujem aj ja s úctou.

Milujem spomienky na vzácne chvíle a miesta po celej planéte, ktoré nás ďalej formujú životom.  Ako upozornil už dávno Ján Amos Komenský. V živote je pre formovanie človeka mimoriadne dôležité celoživotné vzdelávanie spolu s cestovaním.


Keď je naša rodina v bežnom kolobehu, vtedy ide luxus nabok. Zjednodušene, čo ušetríme doma, to si užijeme počas oddychu. V benžom živote si tak nepotrpíme takmer na nič. Vtedy sú pre nás dôležité naozaj bežné momenty života. Práca a udržanie bežného chodu rodiny. Čo najrýchlejšie a najmenej nákladne. Ale keď vyhlásime „rodinný oddych“, užívame si ho plnými dúškami a potom celé roky spomíname.

Takže v bežnom živote doma šliapeme na bežnom prevode. A tomu sa prispôsobuje aj naša kuchyňa. Potraviny nevyhadzujeme a ani nič v kuchyni nepreháňame. Keď doma príde na nejaké nenáročné jedlo vždy sa zasmejeme, že nevadí, dobehneme to niekde pri mori dvojnásobnou porciou pečeného lobstra.

Pečený lobster v Ajmane/foto: Dalito.sk

Viem, že je to podľa odborníkov 21. storočia nezdravé, ale my jednoducho doma vyprážané milujeme. Nejeme ho často. Nie ale preto, že to už moderná doba neodporúča, ale preto, že osobne ako „hlava kuchyne“ jednoducho nestíham potraviny obaliť do trojobalu múka, vajce, strúhanka. A keď budem naozaj úprimná, nikdy som to ani rada nerobila. Polepené nemotorné prsty, na ktoré sa počas obaľovania prilepí asi všetko z trojobalu nie je nič pre mňa.  Ak niekto chce vyprážané, musí si to obaliť sám.

Naposledy sa však do toho nechcelo nikomu. Chuť však bola obrovská a tak som v pamäti vyhrabala spomienku na to, ako to občas robievala moja mama. Bolo to ešte pred rokom 1989, možno jej vtedy chýbala múka, neviem. Mne však (ne)vyprážaný karfiol bez múky chutí dodnes. Takže toto je naša obľúbená, rýchla a lacná domáca verzia (ne)vyprážaného karfiolu.

SUROVINY

zemiaky, karfiol, čerstvý petržlen, ½ veľkej kocky masla, strúhanka, soľ, voda


POSTUP

Zemiaky ošúpem, zalejem ich dostatočne veľkým množstvom osolenej vody tak, aby som k nim neskôr mohla prihodiť aj karfiol. A varím.

Karfiol očistím, umyjem a natrhám na menšie hlavičky. Prihodím ich k zemiakom Karfiol sa zväčša uvarí rýchlejšie, takže ho vyberiem sitkom skôr, ako sa dovaria zemiaky. Veď na čo míňať zbytočne vodu a špiniť aj ďalší hrniec.

Na panvici rozpustím dostatok masla, na ktorom opražím strúhanku tak, aby som ju nespálila. Vlastne teplo pod panvicou vyhnem hneď, ako na ňu nasypem strúhanku odoka. Ak treba pridám maslo, aby strúhanka nebola suchá. A hotovo!

Uvarené zemiaky už iba scedím od vody, zmiešam s maslom a čerstvým petržlenom. Prikryjem asi na 10 minút, nechám ich prejsť parou a potom už iba dobre premiešam.  Zemiaky naservírujem na tanier spolu s karfiolom a posypem praženou strúhankou.

Vyprážaný karfiol bez múky/foto: Dalito.sk

RADA

Samozrejme, najlepšie je to s tatárskou omáčkou. Ak v chladničke chýba, odporúčam do kyslej smotany nadrobno nakrájať cibuľu, niekedy aj s kyslou uhorkou. U nás doma tatársku omáčku táto  „zmeska“  takmer plnohodnotne zastúpi.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *