Blogy

Rok aj mesiac „s koroňákmi“ šťastne

28. januára 2021 to bol presne rok čo vďaka môjmu rozcestovanému životu žijem s covidom naplno. Celý ten čas som bola viac ako mesiac pred všetkými na Slovensku, ktorí ma najprv nechápali, neskôr sa ma už len pýtali čo bude o mesiac na Slovensku. Dnes môžem jednoznačne napísať, že po roku a mesiaci, vďaka jednej klasickej „služobnej ceste do Prahy“ po voľbách som, ako už odvtedy občianka nikoho, totálne vyčerpaná, a po aj prednostných zoznamoch očkovania už vlastne kohokoľvek na Slovensku som prišla aj o poslednú omrvinku nádeje v morálny, humánny a spravodlivý život doma. Väčšinu vymenila menšina. Zmenilo sa úplne všetko, ľudia a zmenila som sa aj ja.

Som však vďačná za svoje deti v bezpečí v humánnej a morálnej Škandinávii a hrdá a vďačná za to, že za celý ten čas som ako „nepripustený občan SR“ doteraz mala v nose ako nepretržite zdravá jedinú jednu tyčinku PCR a aj to kvôli deťom. Takže vlastne to bol skvelý rok. Lebo mi ešte stále za hranicami Slovenska ostala dôstojnosť, ešte aj pri humánnych zoznamoch očkovania podľa najzraniteľnejších. Držím vám všetkým palce, aby ste sa o mesiac cítili všetci lepšie. A keď aj nie, aby vám ostala aspoň tá dôstojnosť a česť. Lebo keď už nič iné, tak toto je fakt parádny pocit, ktorý mi za hranicami ponúkli.

A čo mi viac ako rok s covidom dal? Presvedčenie, že aj v najhorších časoch si dokážem, aj keď silou-mocou, udržať zdravý rozum a ešte ostať aj humánnym druhom. Že som ten dlhý čas dokázala prežiť v malom byte s múdrym a skoro dokonalým človekom. Že sme si opäť potvrdili, že si vystačíme. Že stále patríme medzi tých, ktorí dokážu a chcú žiť podľa pravidiel, ktoré sú nám blízke aj po vzore Škandinávie. Že ide aj nemožné a nemusíme pritom porušovať žiadne pravidlá a ani ich obchádzať a ani pritom šliapať po právach druhých. Pre mňa osobne je to nesmierne dôležité.


Za ten čas sme ušetrili najviac peňazí v živote a zistili, že aj tie poloprázdne skrine stačia. Opäť si potvrdili, že stále dokážeme stáť pevne nohami na zemi a na rozdiel od zvierat sa odlišujeme humánnosťou. Z okolia sme úspešne vytriedili ľudí, s ktorými sme dovtedy len zabíjali čas a nezabúdame na tých, ktorí si našu pozornosť zaslúžia. Uvoľnil sa tak priestor pre ľudí, ktorých by som nikdy asi nespoznala. Rozšírila sa mi rodina, o ktorej som ani netušila a vypadli z nej tí, ktorí už mali dávno. Za rok som do dokonalosti konečne dotiahla moje hlasné NIE! Zo sociálnych sietí vyčistila všetky komentáre od roku 2012 a poodhalené súkromie viac ako bolo správe (snáď sa ešte naučím nepridávať nové, ale ide to fakt ťažko). 

Spomenuli sme si na prevenciu Alzheimera aj Parkinsona a začali hrať radšej pexeso, ktoré sme v detstve milovali a snáď ešte dotiahnem aj ten šach. Opäť sa vrátila k cudzím jazykom a zistila, že nórčina nie je až taká zložitá, ako na prvé počutie vyzerá. Zistila, že vlasy sa dajú prefarbiť aj zubnou kefkou a dokáže to aj Skoro dokonalý. A vraj, aj šedivé neprefarbené vlasy môžu byť sexi. Navštívili sme kúty okolia bytu, ktoré by sme inak nikdy nevideli a konečne si spoločne užili pracovný home office. Trávili sme celý rok spolu, aj tak sa dodnes každé ráno budíme s tým, akí sme šťastní, že sa opäť vidíme napriek obrovským starostiam, ktoré nás postihli. A konečne som si obľúbila aj umývanie okien. Začala doma opäť bicyklovať a váhu prinútila vrátiť na vysnívanú hodnotu desaťročia. A užila si najkrajšiu oslavu narodenín v štátnej hotelovej karanténe s celým svetom. Dokonca som dokázala, že stále viem aj veľmi tvrdo manuálne pracovať, pretože som na jar 2020 vyložila 14 ton z kamiónu z Lombardie. Prestala veriť ľuďom nielen pri sľuboch, ktoré ani nikdy nemysleli vážne a seriózne. Ostali len vzácne výnimky.

Odvážne a definitívne urobila zásadné životné rozhodnutie, už nikdy sa nenechať zneužiť účasťou na voľbách. A hlavne si opäť potvrdila, že sme rodičia, ktorí vychovali skvelú dcéru. A čo je najhlavnejšie, nikomu som za celý ten čas nedovolila pripraviť ma o dôstojnosť a česť. Takže to bol vlastne skvelý rok, keď sledujem, čo z väčšiny ľudí (ako živočíšneho druhu) po roku mentálne zostalo. Ak to tak všetko malo teda byť, tak som teda vďačná za to, že som ten rok a mesiac prežila tak, ako som ho prežila. Zdravá a dôstojne.  A ešte sa aj dokázala vyrovnať so smrťou. Lebo ja som doteraz mala vďaka milovanému manželovi (Skoro dokonalému) taký krásny život, aký väčšina nikdy nezažije. A vlastne ho mám dodnes. Aj po roku platí to, čo som mu ako osoba ZŤP povedala presne 8. marca 2020 ešte na začiatku pandémie: „Nevadí, prežila som s tebou takých nádherných 22 rokov, o ktorých mnohí iba snívajú a nikdy ich nezažijú. Žila som s tebou prenádherný život a s dcérou a vnučkou tu aj tak ešte ostane najlepší otec a „bestefar“ na svete!“ Manžel mi zaťukal na čelo a objal ma… Ak budem môcť, budem pri ňom vždy tam, kde bude on. Na Slovensku, v Česku, či kdekoľvek inde. Nech sa deje, čo sa deje. Ďakujem, keď už teda to muselo všetko byť, ďakujem za celý rok 2020 aj ten kúsok z 2021.  


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *