Stĺpčeky

The Rolling Stones, mariška, hory bez kufra a (ne)šťastie

Sú dni, kedy mám pocit, že prežijem toľko, čo niekto za rok. Prejdem toľkými emóciami a kútmi, že nejaký odborník by to aj neodporúčal. Som rovnaká, ako všetci. Aj ja si nesiem svoje trápenia, o ktorých nikto nemá ani potuchy, napriek tomu každú voľnú chvíľu prežijem naplno, s ním.

Ani neviem odkiaľ začať. Od stredy večera som toho toľko prežila…

Od štvrtka mali v Česku voľno. A môj muž rozhodol, že si konečne oddýchnem. Naozaj oddýchnem. Musela som samozrejme v redakcii všetko naplánovať, ale nakoniec som jeho príkaz zvládla. Vypnúť mobil, notebook a načisto vyvetrať hlavu. Podnikanie, hlavne v začiatkoch , je totiž úplne iná káva a pochopí to len ten, kto to zažil. Každý môj „oddych“ je totiž s notebookom na nohách a on len počúva: „Počkaj, len toto dorobím“. Obdivujem ho, že ešte nezutekal.


Začalo sa to už v stredu večer, koncertom The Rolling Stones v Prahe. Zážitok na celý život, veď Stonesi spolu s Václavom Havlom  sú pre mňa symbolom nastolenia slobody a demokracie v bývalom Československu.

Koncert The Rolling Stones v Prahe 4. 7. 2018/foto: Dalito.sk

Mick a jeho partia Česko milujú. A Česi ich. Koncertu nechýbalo nič, hudobná agónia, umenie, ani dokonalá organizácia pre 50 tisíc divákov. Len mne pri pódiu asi 20 centimetrov, aby som lepšie videla. Počula som až až.

S manželom sme si koncert užili ako malé deti. Trička mokré a hrdlá zachrípnuté. (dcéra by bola na nás hrdá) Ešte dlho po koncerte sme s manželom rozoberali, ako je možné, že to páni geriatrici tak dávajú ešte v ich veku. Veď už idú po osemdesiatke. Ignorovala som také tie „overené info tiež odborníkov z FB“, že to je určite drogami. Milujem takých mudrcov, ktorí v živote prd videli a ešte menej dokázali, ale presne vedia, čo za úspechom iných je.

Myslela som na môjho otca, ktorý je za posledné tri mesiace v nemocnici po troch ťažkých operáciách s vážnymi komplikáciami, aj mamu, ktorú v 75 rokoch všetko bolí.

Médiá písali o koncerte života The Rolling Stones.

Zážitkom na koncerte bola aj frustrovaná česká  predavačka z množstva ľudí, ktoré nezvládala. Bola taká arogantná, že som jej to napriek predkapele patrične nahlas vysvetlila a nebola som jediná. Plastový pohár s vodou, ktorý po nás hodila však zasiahol iba mňa. Nevadilo, bola teplá letná noc, ako do mikrofónu povedal Mick.


Zážitkom boli aj fanúšikovia z krajiny, kde marihuanu predpisujú lekári. Miestami som sa obávala, či sa nemôžem z dymu ich „marišky nahúliť“ aj ja.  Keď tesne po skončení poslednej pesničky jeden z nich vedľa mňa odpadol, samozrejme som mu nič netušiaca poskytla prvú pomoc, uložila ho do stabilizovanej polohy a rozbehla sa po fľašu vody. Vytrhla som ju nič netušiacemu Angličanovi, ktorý pravé z fľaše pil. Po ceste som ešte zbuntošila organizátorov a záchranku. Dobehla s fľašou k „pacientovi“, natierala mu pery, aby mi neskôr jeho priatelia vynadali, že žiadnu záchranku nepotrebuje, že je len „zhúlený“. No čo už, iný kraj iný mrav a ja si musím doštudovať na nete, ako rozoznám prehúleného fanúšika hudby od dehydrovaného.

Na druhý deň som sa síce nevedela postaviť zo stoličky (nespala som, musela som pracovať) , ale ak sa dožijem, pôjdem na nich  opäť, lebo dnes mi je jasné, že The Rolling Stones sú oproti mne nesmrteľní.

Mimochodom, jednoznačne najdokonalejšiu organizáciu koncertu The Rolling Stones sme zažili minulý rok v Štokholme. Jednoducho Škandinávci sú v mnohom dokonalí. Ale snažili sa aj  Česi a organizáciu naozaj zvládli, až na tú neurotickú predavačku v bufete.

Vo štvrtok ráno som musela ešte plánovať Dalito, ale manžel jasne zavelil: „ Odchod je o 10,00h!“ Ak nestihnem, že odíde do hôr sám. Stihla som to, nastúpila som, aj keď som až na hoteli zistila, že ešte stále mám na sebe spotené a zaprášené tričko z koncertu a vlastne sa nezbalila. Na nohách domáce šľapky a v podozrivo ľahkom kufri vlastne nič, ani spodná bielizeň. Nevadí, už ma pozná a tak sa tešil, že sme vôbec „vypadli“.  Naše spoločné výlety sú vraj so mnou vždy plné adrenalínu. V päť hviezdičkovom hoteli, ktorý sme vyhrali v tombole, som naozaj pôsobila minimálne netradične. Nevadí, nasmiali sme sa dosť a ostatné „vyžehlili“ šarmom.

V podstate som zabudla aj na FB, ktorý mi aj tak čiastočne pokazil už cestu do hôr a manžel, ktorý FB nemá opäť skonštatoval, že je neuveriteľné, kto všetko má mobil a počítač a ešte ich vie aj používať. V istom momente som nastavila letecký režim, ktorý som vypla až včera. Radosť mi však pred víkendom ešte stihla urobiť kamarátka, ktorá sa mi ospravedlnila (ona už vie za čo) a požiadala o odpustenie. Sme už veľké a dospelé , napísala som jej a teším sa na naše ďalšie spoločné chvíle. K tomu čo bolo sa už vracať nebudeme. Áno, sú aj takí, ktorí ešte používajú slovo – prepáč.

Rakúsko/foto: Dalito.sk

Štyri dni voľna som si užila plnými dúškami a s chlapom, s ktorým by som išla žiť aj na opustený ostrov.  Obdivuhodnejšie však je, že on to tvrdí aj opačne. Vraj ma miluje takú aká som, aj v špinavom dvojdňovom tričku.

Milujeme spoločne spoznávať nové kúty a nových ľudí.

Podhorský & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária


Za štyri dni sme spoznali aj mladého Maďara, ktorému diagnostikovali celiakiu a zrútil sa mu svet, kým ma nespoznal. Vraj ešte nevidel takého šťastného celiatika, ktorý zje tak veľa.

Či Chorvátku, ktorá si počas futbalového zápasu Chorvátsko-Rusko neustále niečo vymyslela, aby mohla odbehnúť k televízoru do lobby baru.  Zoznámili sme sa aj s tureckými motorkármi, ktorí sa vracali zo zrazu Harley-Davidson  v Prahe, kde vraj obchodníci vytlačili ceny do neuveriteľných výšok. Za jednu minerálku si pýtali 5 eur. Že už neprídu.

Spoznali sme aj uvoľneného golfistu Rakúšana Klausa s talianskou manželkou a deťmi po celom svete. Bezprostredných golfistov, ktorí sa na nič nehrajú zbožňujem. Inak sme hrali viac ako štyri hodiny v daždi. A bolo nám fantasticky. Aj keď som dva dni hrala v tom istom tričku a ponožky každý deň prala a fénovala. Vlastne všetko.

Rakúsko/foto: Dalito.sk

A spoznali sme aj úžasný charizmatický rakúsky manželský pár, s ktorým sme raňajky a večere mudrovali o politike, sviniach (vo svojej firme ich porazil 5 000), podnikaní, živote, prírode, futbale a deťoch. O ich najtragickejšej chvíli života, keď im dcéru s priateľom stiahla tá šialená cunami na Srí Lanke. Jej priateľa zachránil Afganec, dcéru už nikdy nevideli a ani nepochovali. Ostali im iba fotografie z dovolenky, ktoré ešte stihla urobiť pred tragédiou. Manželia-dôchodcovia vnúčatá vychovávajú dodnes.  Bolo to mimoriadne smutné, ale silné. Také memento, keby sme sa ešte chceli na niečo sťažovať. Na ich slzavé oči a roztrasený hlas nikdy nezabudnem.

A ďakujem aj za nevídané zápchy na českých diaľniciach. Nebyť obchádzok ani nezistím, aká je Česká republika nádherná a ako dobre v českých hospodách na dedinách varia.

Česká diaľnica/foto: Dalito.sk

Som vyčerpaná, unavená a niekedy aj zúfalá a bezmocná. Ale som šťastná, lebo mám svoju rodinu, ktorú neskutočne milujem. A oni milujú mňa, presne takú aká som. Celá na hlavu, ako hovorí môj manžel, ale vraj je so mnou veľká sranda. No neviem… Adrenalín určite. Tento rok som ho na jednu dovolenku na jeseň poslala samého. Nech si odo mňa oddýchne a načerpá na mňa veľa síl. Určite ich bude potrebovať!

A teším sa na každú voľnú chvíľu, ktorú opäť spolu strávime, nech to je už kdekoľvek. Aj s našimi malými či veľkými starosťami. Naozaj veľkými, lebo máme aj tie, ale tie si nechávame pre seba.

A niekedy len stačí sa zaujímať a počúvať, aby ste možno zistili, že doma riešite zbytočne veľa hlúposti. Lebo verte či neverte, každý z nás na svete si nesie svoje vlastné trápenia, o ktorých nikto nemá ani tušenie, ani predstavu.

A ešte dôležitý postreh leta! Kto kedy povedal takú hlúposť, že cez leto sa ľudia stravujú zdravšie, lebo je všetko čerstvé a dostupné?! Ja som už pribrala 6 kg a to sa leto iba začalo!

Môže vás zaujať:

Dospelí bez detí ruky hore!




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *