Kultúra

Rómskemu chlapcovi z detského domova leží svet pri nohách

Rómsky tanečník Juraj Pleško vyrastal v detských domovoch v obciach na východnom Slovensku. Z prevádzkara a inšpicienta v košickom Divadle Romathan sa vypracoval na tanečníka, ktorý tancoval rómske tance po celom svete.

Dnes je francúzskym občanom, volá sa Romain Coppet a pôvodné meno si nechal ako umelecké.

„Možno som sa narodil dvakrát, pretože nie je ľahké prísť do Francúzska bez jazyka a vzdelania,“ hovorí Juraj, ktorého na Slovensku ako malého chlapca uznali za mentálne retardovaného a navštevoval osobitnú učňovskú školu v Ladcoch.


„Keby som bol mentálne retardovaný, nikdy by som sa nedokázal presadiť vo Francúzsku. Všetko som si musel vybudovať odznova a boli aj dni, keď som nemal čo jesť a plakal som. No nie som naivný, človek nemôže len brať a nič nedať,“ zhodnotil.

Vystriedal niekoľko prác a od roku 1992 pracoval v prevádzke Divadla Romathan. Od roku 1994 bol v divadle inšpicientom. „Chcel som byť televízny alebo rozhlasový moderátor. A Rómovia na Slovensku na mňa nadávali. Naozaj, ja som nevedel nič o rómskej kultúre,“ povedal Juraj.

Pomohla mu riaditeľka divadla Anna Koptová, ktorá bola prvá Rómka v parlamente v demokratickom Československu. Vďaka nej mohol urobiť konkurz a tancovať v Romathane. Robil na rôznych predstaveniach a je vďačný všetkým ľuďom, ktorí mu pomohli.

„Bol som aj s prezidentom Michalom Kováčom, ktorý financoval divadelný projekt Adam a Eva. Režírovala ho Soňa Samková a ja som na ňom spolupracoval,“ hovorí Juraj. Potom prišiel do divadla tanečník a choreograf Pétia Iourtchenko robiť predstavenie Cigáni idú do neba. „Jeho koncepcia práce ma naozaj chytila. Dal mi šancu a z toho, ako tancoval, som bol unesený,“ opísal.

Preto chcel u Iourtchenka absolvovať tanečnú stáž. Zložili sa mu na ňu francúzski herci. Bolo to ťažké, ale Pleško hovorí, že sa veľa naučil. Začal uvažovať o tom, či ostať na Slovensku, alebo odísť do Francúzska.

Juraj Pleško vo Francúzsku/foto: FB Juraj Pleško

Na Slovensku v roku 1999 nečakane vyhral konkurz v banskobystrickej opere, no povedali mu, že z ekonomických dôvodov ho nemôžu zamestnať. „Načo potom vypisovali konkurz? No bol som chlapec na prelome komunizmu a demokracie, bez matky a bez otca – čo som mohol vedieť?“


„Francúzsko je otvorenejšie, ľudia sa na Rómov pozerajú inak,“ tvrdí. Na Slovensku sa mu stalo, že ho zbili skinheadi a zažil aj časté bezdôvodné policajné kontroly. „Už som toho mal dosť a v 90. rokoch bola na Slovensku zlá situácia aj v politike. Tak som odišiel do Francúzska,“ opisuje.

„Odišiel som s tanečnými topánkami, ktoré mi kúpil Pétia Iourtchenko, pretože som nemal peniaze, a teraz o nich robím predstavenie Čarovné topánky. Malo veľký úspech v Taliansku, vo Švajčiarsku, v Španielsku aj v Amerike. Je to hudobná freska, sú v nej tance, spevy, poézia,“ spomína Juraj. Predstavenie režíruje aj v ňom tancuje. „Tie topánky mám dodnes. Pretancoval som s nimi dvakrát hádam celý svet.“

Tanečných stáží u Iourtchenka neskôr absolvoval  ešte niekoľko, vo Francúzsku vyštudoval konzervatórium a v krajine našiel aj rodinu.

„Moju vlastnú mamu som nikdy nevidel, ale ako mamu beriem Francúzku Monique Griselovú. Ona bola tanečníčka sólistka v opere v Paríži, profesorka francúzštiny a taliančiny,“ priblížil Juraj. Griselová sa ho ujala, keď prišiel do Francúzska. „Je to 25 rokov a dodnes máme krásny vzťah. Ona mi nahradila tú lásku a priviedla ma na správnu cestu,“ rozpráva. Jeho náhradná mama má dnes 73 rokov, nie je Rómka, no tancuje rómske tance.

Vďaka tancu si vo Francúzsku našiel aj manželku. „Robil som jedno tanečné predstavenie pre televíziu a ona bola v publiku,“ spomína.

„Vymenili sme si čísla a ja som neveril, že mi zavolá, pretože ona nie je Rómka a je lekárka,“ hovorí. V tom čase ešte mal komplexy a hanbil sa za seba, pretože v detstve na Slovensku mu aj niektoré učiteľky dávali najavo, že je niečo menej. S manželkou Anabelle sa zobrali na Vianoce 24. decembra 2011. Majú jedného syna.

O svojom osude Juraj Pleško napísal knihu – v preklade Zlomená duša, ktorú osobne odovzdal aj bývalému francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi. V marci by mala vyjsť jeho druhá kniha – v preklade Prečo sa to stalo práve mne?.


O jeho knihe písali aj francúzske médiá/foto: FB Juraj Pleško

Dnes má 44 rokov a tvrdí, že ľudia sa naňho konečne pozerajú inak a dávajú mu šancu. „Život je možno niekedy nespravodlivý, no ku mne bol spravodlivý. To, o čom som sníval odmalička, sa mi splnilo,“ povedal. Teraz je riaditeľom nadácie Cultures de Europe (Kultúry Európy) na pomoc Rómom aj ľuďom iných rás, ktorí majú problémy napríklad v škole či v sociálnej oblasti. Nadácia tiež učí rómsky, ale aj slovenský jazyk, rómske tance a snaží sa šíriť dobré meno Slovenska a Rómov žijúcich na Slovensku.

Robí tiež rôzne konferencie, benefičné koncerty pre školy a chudobné deti a snaží sa pomáhať druhým tak, ako ľudia pomohli jemu. Tvrdí, že Francúzsko ho zachránilo, spomenie pritom svoju skúsenosť so skinheadmi. „Ani vo Francúzsku to nie je ľahké. Každá krajina má svoje problémy, sú tu štrajky, ako v celej Európe,“ priblížil.

Juraj Pleško vo franzúskych médiách/foto: FP Juraj Pleško

Nedávno ho našla a ozvala sa mu jeho sestra zo Slovenska, s ktorou bol v detskom domove. Koncom februára prišiel za ňou na Slovensko.

„Volá sa Nataška a stará sa o seniorov v domove v Dolnom Kubíne. Má šesť krásnych detí, s ktorými si výborne rozumiem. Po 40 rokoch je skvelý pocit byť v jej blízkosti.“

Myslí si, že na Slovensku je veľa Rómov, ktorí sú ľahostajní a len čakajú, že im niečo spadne z neba. „Rómovia sú dobrí v kultúrnej oblasti, celý svet vie, že vedia spievať a tancovať, ale mali by sme ukázať, že Rómovia sa vedia uchytiť aj v sociálnej sfére či školstve,“ myslí si Pleško.

Aj vo Francúzsku sú podľa neho problémy s Rómami, najmä z Rumunska. Ale on vraj nikdy nemal problém, pretože bol odhodlaný a snažil sa. „A to, že som mal neľahké detstvo, bolo mojím motorom,“ uzavrel.

Môže vás zaujať:


Csápaiová: „Pre mňa je normálne, že maľujem svet nohami.“  



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *