Dnes sa začína lovecká sezóna na našu najväčšiu mäsožravú šelmu. Dňa 25. októbra 2018 zasadala na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pracovná skupina na určenie tzv. kvóty lovu vlka dravého (canis lupus) pre poľovnícku sezónu 2018/2019.
Pracovná skupina pre určenie kvóty lovu vlka dravého a stanovenie podmienok lovu zasadá každý rok v októbri a pozostávala z 21 členov. Prevahu v tejto pracovnej skupine majú zástupcovia lesníkov, poľovníkov a štátnych úradníkov z okresných úradov a odborov opravných prostriedkov.
Voňavým chodníkom, vybitým nahladko,
po lúke, po lese, putuje dievčatko.
Šero ju neláka, vlka sa nebojí.
Vlk sa jej nedotkne. Počúva, postojí.
Nechá ju ďalej ísť s tým jasom v srdiečku.
Kto by sa odvážil ublížiť slniečku?
Taký je názor Milana Rúfusa na našu šelmu. On by asi navrhol vlka neloviť.
Padali čísla
Štátna ochrana prírody na spomínanom zasadnutí minulý týždeň navrhovala rovnako vlka neloviť. Takisto Ministerstvo životného prostredia a Lesoochranárske zoskupenie VLK navrhovali kvótu lovu vlka 0! SWS – Robin Rigg navrhoval 20 – 70 vlkov! Poľovníci navrhovali kvótu vlka 70 – 90! Ostatné mimovládky a jednotlivci sa nevyjadrili. Nikto nevedel, a to je najviac smutné, prečo svoje číslo navrhuje. Okrem tých, ktorí navrhovali číslo 0.
Pracovná skupina rozhodovala na základe už skôr vypracovaného dokumentu, na tvorbe ktorého sa podieľali aj odborníci. Ide o Program starostlivosti o vlka dravého na Slovensku. Napriek účasti odborníkov na tvorbe tohto dokumentu, program neobsahuje a pri rozhodovaní sa teda vôbec nebrali do úvahy dve dôležité veci.
Jednou z nich sú škody, ktoré spôsobuje raticová zver v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a druhou je akútna hrozba afrického moru ošípaných a diviakov (AMO) tesne pri hraniciach Slovenskej republiky.
Vlk dravý z dlhodobého hľadiska pomáha významne znižovať hustotu populácie kopytníkov, ktorých loví, hlavne jeleňov a diviakov. Tým pomáha znižovať významným spôsobom škody v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, ktoré spôsobujú kopytníky. Nízka hustota populácie diviakov je významným preventívnym faktorom proti príchodu afrického moru ošípaných a diviakov na naše územie. To konštatuje aj Národný kontrolný program AMO.
Odkedy dokedy a koľko
Výsledkom pracovného stretnutia na MPaRV SR bolo určenie kvóty a podmienok lovu vlka v čase od 1. novembra 2018 do 15. januára 2019 – a to vo výške 70 jedincov. Ministerstvo pôdohospodárstva teda rozhodlo, že ponechá kvótu lovu vlka približne na úrovni, ako bola v rovnakom období pred rokom (Povolený odstrel bol vtedy 76 kusov, pričom k 17. januáru 2018 bolo oficiálne nahlásených 40 kusov ulovenej šelmy.).
Napriek tejto skutočnosti ostatné prísne podmienky zostali pre nasledujúcu sezónu lovu vlka na úrovni minulého roku. A podarilo sa aspoň presadiť 5 nových území európskeho významu, kde vlk predstavuje predmet ochrany a teda nebude tam legálne lovený.
Územie, kde sa vlk nesmie strieľať, sa zväčšilo o tisíce hektárov pre zaradenie územia do SKUEV. V súčasnosti máme na Slovensku 84 takýchto území s celkovou výmerou 440 442 ha. K tomu je potrebné pripočítať územia, kde je vlk celoročne chránený v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a územia v tzv. panónskom bioregióne.
Navyše sa do kvóty nedostali ani územia, kde ŠOP SR navrhuje celoročnú ochranu vlka v budúcnosti.
Takže je to pre vlka, a v konečnom dôsledku aj pre človeka, o niečo lepšie z roka na rok. V neposlednom rade za zamyslenie stojí skutočnosť, že spoločenská hodnota vlka v spoločnosti, kde sú tieto šelmy trofejou, je 2.000.- eur.
Môže vás zaujať:
