S Naďom aj bez Naďa, aj toto je už jedno
Sedela som v aute, pozorovala letnú krajinu a počúvala hudbu. Premýšľala o poslednom náročnom pracovnom týždni a plánovala nasledujúce. Na sedadlách sa prevaľovala letná mladá kukurica a v košíku žblnkotali nedojedené kyslé utopence.
V hlave mi prechádzali postrehy zo stretnutí s ľuďmi, ktorých chcem stretávať celý život, ale aj s takými, pri ktorých radšej prejdem cez cestu. Bolo ich však také minimum, že ostali totálne nepodstatní. Som totiž taký slobodný človek, že stret s egocentrikom poznačeným detstvom sa ani nestihne zapísať do mojej životnej histórie. A zopár hejtov na sociálnych sieťach, to už beriem ako korenie života. Každá spokojná osobnosť predsa musí mať svojho hejtera.
Tí ostatní
Počúvala som hudbu a bolo mi letne. Tak, ako to milujem. A v tom som si to vďaka hudbe celé uvedomila. Viac ako inokedy, silnejšie ako kedykoľvek. Bol to týždeň ťažkých pracovných výkonov s dobrým koncom. Stretla som priateľov, ktorých som nevidela roky, užila si večerné chvíle s tými, ktorých mám rada. V spätnom zrkadle tabuľa mesta a pred nami ďaleký svet a v ňom naše deti.
Čo viac si priať!
No a tí ostatní? Takmer každý vie najlepšie, ako vraj ten druhý má žiť. Milión odporúčaní, často bez zdroja, ale s miliónmi lajkov. Ako máme byť asertívni a šťastní a každú vetu začínať tým, aký/á som dokonalý/á. Ako si mám ísť za svojim, ako si všetko vyrozprávať najlepšie od pľúc. Takmer všetkým, okrem silnejších osobností, je vraj evidentne všetko jasné, a zvyšok je vlastne divný, lebo nejdú s davom za alebo proti, ale žijú si vlastný život. Takmer každý vie najlepšie, ako má niekto vychovávať nielen svoje deti, ale aj vnúčatá, na čo ich má pripraviť, čo im nemá povedať nikdy a čo doslova tajiť. A najlepšie to vedia bezdetní. Kedy máme hlas dôrazne zvýšiť a kedy máme byť zasa trpezliví, kedy usmiati a kedy vážni. Ako si „poradiť v partnerskom vzťahu“ radia tí, ktorých doma nikto nečaká, rodinné vzťahy „zachraňujú“ amatéri, ktorí o rodinách len snívajú. Nešťastní učia ako byť šťastným…Lekárom po pitve
Takmer každý generálom býva po bitke a za posledné roky je každý aj lekárom po pitve. Každý je vedcom, a aj ja sa mám cítiť ako blázon, lebo žijem inak a tak vôbec nič nedokážem ani vnímať a už vôbec vraj netuším koľká bije. „Veď ja mám o veľa rokov menej a toto už viem!“
A vraj pri každom probléme, zdá sa, všetkým pomôže iba kouč a terapia, a keď ho nemáš, tak sa vlastne nemôžeš ani rozvíjať, napredovať, vlastne neexistuješ. A keď aj existuješ si vlastne len čudák-čudáčka, lebo si len chceš žiť vlastný život. Taký iný, jednoducho si nenechať radiť „koučami života“ a pre životné facky si idú vzpriamene a so cťou v ústrety životu.
Kto je blázon
Možno sú blázni, lebo vraj len hlupák sa učí na vlastných chybách. Vraj netušia, ktorá bije, lebo nejdú s davom. Upozorňujú tí, ktorí „nezaradených za a proti“ stále nedobehli ani smerom oproti. Aj tak všetko vedia.
Možno sú takí naozaj blázni, vrátane mňa. A fakt neviem ktorá bije, ale naozaj, radšej sa poučím na vlastných chybách, akoby som mala žiť v rieke davu. Ak si mám život spackať, radšej si ho spackám podľa seba. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že si užívam zbesilú životnú jazdu a riadne sa pritom zabávam.
Takmer každý vie najlepšie, ako si má muž udržať ženu a žena muža. Všetci radia v tom najlepšom a sú pritom veľmi milí. Kedy prísť s ružou a kedy nie, kedy ju vymeniť za večeru či výlet, a kedy ukázať, kto je vo vzťahu pánom. Samozrejme, najviac radia slobodní, či opäť osamelí…
Každý vie kedy a ako zaručene schudnúť a kedy pribrať. Každý má na to zaručený trik, kedy obmedziť porcie a kedy nie, a kedy sa v posilke hrať na Ramba a kedy nie. Takmer každý advokátom a sudcom je po poprave a aj odsúdení sú vlastne nevinní.
Stav svojich pneumatík na aute nevidíme, ale ukazujeme prstom na susedove. Každý sa rozumie hubám po otrave.
Možno som blázon
Možno som fakt blázon, ale nenávidím davy za a proti. Mám vlastný názor a v dave sa strácam. Možno naozaj neviem ktorá bije. Začínam v tom všetkom tápať a svet lacných nevzdelaných najmúdrejších ma devastuje. Ale radšej, ako si nechať radiť, radšej si svoj život spackám sama podľa seba, nie podľa niekoho iného. Naozaj si idem strmhlav pre životné facky a je mi úplne jedno kto si čo o tom myslí. Radšej, ako si nechať radiť každým a do všetkého.
Život podľa ostatných ma desí. A prezradím, že mi to takto zatiaľ celkom vychádza. To, čo som totiž v živote spackala, spackala som podľa seba. A to je vám oveľa lepší pocit, akoby to bolo podľa napr. kouča. Najlepšie podľa takého, ktorý sa inak uživiť nevie, tak koučuje, lebo je to IN. Predstava, že by som niečo spackala podľa niekoho iného ma desí.
Vás nie? Prečo sa ľudia naučili nezametať si pred vlastným prahom? Lebo ľahšie je šmahom všetkých odsúdiť a uveriť sami sebe, akí sme šťastní. V bitke medzi egami len za svoju pravdu bojujeme, vyhrá ju len ten, kto sa jej nezúčastní.
Svet sa zbláznil a ja odmietam byť jeho divákom. Radšej si život spackám, AK, podľa seba. Ale zatiaľ teda fakt, musím poklopať na drevo… Žijem si život podľa seba, neplávam v dave a aj tak sedím v aute a je mi fantasticky!
….Krajina sa mihala, sledovala som zapadajúce slnko. V aute hralo rádio a mne-nám bolo fantasticky. Aj vďaka spevákovi Xindl X a jeho piesni Terapie. Pozreli sme sa na seba s manželom, aby sme sa uistili, že zatiaľ nám život letí na parádičku.
Je krásne si žiť vlastný život po svojom.
Bude-nebude
P.S.: A že minister obrany Naď (OĽaNO) je podľa Denníka N z politiky znechutený a uvažuje o odchode? Neviem, či je toto v čase funkcie rovno štátnické vyjadrenie. Osobne by som to urobila a až potom sa k tomu vyjadrovala, alebo neurobila a tak sa takto nevyjadrovala. Takto to funguje nielen vo vysokých funkciách v súkromných spoločnostiach a už vôbec by to nemalo fungovať vo vysokých štátnických. Aj preto toto riadenie krajiny vnímam ako veľmi amatérske. Ale inak mi je aj toto už vlastne úplne jedno. Naozaj to už nemá zmysel sledovať.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)