Kultúra

Šarišský hrad sa opäť prebúdza

Hrad, týčiaci sa na šarišskom hradnom kopci, vzdialený od najrozsiahlejšieho hradu v strednej Európe na Spiši presne 57,9 km. Diamant, ktorému po stáročiach opäť venuje svoj čas majster a brúsi ho do podoby, keď sa bude znova pýšiť svojou čistotou, opracovaním aj veľkosťou. Skutočná hodnota tohto kameňa (v našom prípade množstva dokonale naukladaných kameňov tvoriacich stredoveký hrad) garantuje závan atmosféry časov minulých, honosných.

Genius loci. Pýcha regiónu aj celého Slovenska aktuálne doslova vstáva z popola ako Fénix, prebúdza sa ako Šípková Ruženka s celým zámkom. Toto sú naše dojmi z návštevy hradného komplexu nad mestom Veľký Šariš na východe republiky.

Čas vyraziť


Je krásny víkend a naše kroky smerujú za cieľom, ktorý nám v myšlienkach blúdi už niekoľko mesiacov. Príchod na parkovisko pod hradným kopcom potvrdzuje naše predtuchy, že rovnako ako my, sa rozhodlo slnečnú nedeľu využiť viacero turistov a obdivovateľov histórie. Je plné, obsadzujeme posledné dve voľné miesta.

Podľa „éšpezetiek“  to vyzerá, že cestou, či priamo na hrade, stretneme nadšencov z celého východného Slovenska. Obiehajú nás cyklisti, pozdravujeme rodinky s kočíkmi, psovodov, rovnako oproti nám voz ťahaný poníkom (pričom sa na voze vezie krásny slovenský čuvač).

Voz ťahaný poníkom na cestičke na Šarišský hrad/foto: Richard Lipták

Dnešná asfaltová cesta, po ktorej smerujeme, lemuje dobovú len čiastočne. Už od parkoviska je bohato „zdobená“ informačnými tabuľami vkusne umiestnenými do zaujímavých rámov.

Dozviete sa z nich napríklad, že Národná prírodná rezervácia Šarišský hradný vrch má aktuálne už 30 rokov, 2,8 km dlhý náučný chodník s 11 zástavkami. Že kopec pod hradom je sopečného charakteru a jeho pôvod siaha už 11 miliónov rokov dozadu. Spolu s blízkymi Strážami tvoria najsevernejšie situované sopečné telesa slovenských Karpát.

V minulosti viedlo na hrad niekoľko ciest. Mali rôzne využitie, ako napríklad na dopravu dreva či dobytka, aj keď samozrejme všetky sa používali aj na pohyb ľudí. Väčšinu z nich ešte vidno v lesnom teréne. Terajší les je pomerne nový, vysadiť ho dal posledný majiteľ hradu, gróf Pulzský, dovtedy bol hradný kopec „holý“.

Vojaci nič nešetrili 


V okamihu, keď prichádzame pod hradné múry, zažívame majestátnosť a monumentálnosť historického komplexu. Hrad bol od 13. storočia majetkom kráľov, prešiel rukami mnohých šľachticov (Omodejovci, Ján Jiskra z Brandýsa, Rákociovci…).

Po tatárskom vpáde sa hrad stal útočiskom a strediskom šarišskej župy. Koncom 16. storočia obytné, hospodárske a správne funkcie hradu preberá kaštieľ s areálom v podhradí. Hrad plnil obrannú funkciu počas stavovských povstaní. Hradný inventár ešte  z roku 1557 okrem iného prezrádza, že sa na hrade v tom čase nachádzal jeden veľký kanón Feuerbixen, jeden kanón Strajbixen, jedenásť mažiarov, jedna hradná puška, 84 dobrých a desať starých bradatých húfnic, či niekoľko menších vojenských strojov. No zároveň ste tam mohli stretnúť  aj 27 volov, 37 kŕmených kráv, 68 ošípaných a 10 prasníc, jedenásť husí a osem pávov.

V 17. storočí bol mohutnou pevnosťou s vojenskou posádkou pre 200 vojakov, už s množstvom kanónov, pričom delové gule vyrábali priamo na hrade. V tých časoch sa mnohí žoldnieri potulovali po jeho okolí a lúpežným správaním spôsobovali viac škody ako samotní Turci, preto sa sedmohradské knieža Juraj I. Rákoci rozhodol vydať nasledovné nariadenie:

Každý kresťan je povinný viesť čistý a sporiadaný život, vystríhať sa lúpeží, rabovania a znásilňovania a kto pri tom chytený bude, bez milosti o hlavu kratší bude. Zakazujem opíjať sa, lebo ako vieme, opilstvo je pôvodcom všetkého zla. Prísne potrestať každého, kto nadáva, kľaje, alebo berie Božie meno nadarmo. A kto tak činiť bude, toho treba upalicovať. Namiesto kliatia majú sa všetci modliť, za mier a za krajinu, aby nás Boh zachoval pri živote. Ak niekto v hneve vytasí kord, ale nezraní nikoho, má byť upalicovaný. Ak poraní niekoho, musí mu byť uťatá polovica ruky, ak spôsobí smrť, aj on musí byť usmrtení. Pretože strážna služba patrí medzi najzodpovednejšie, každý sa v nej musí vystriedať niekoľko krát. Kto odmietne túto službu, bude o hlavu kratší.

Hrad kráľov ako ruina

V roku 1687 bol hrad po porážke Tököliho povstania vypálený a opustený, zmenil sa postupne na ruinu. V 19. a 20. storočí k nemu začali nachádzať cestičky hľadači pokladov, ale aj výletníci.

Toľko krátky exkurz do minulosti a my už vchádzame cez barbakán – opevnený priestor pred bránou (ktorého úlohou bolo chrániť vstupnú bránu pred delostreleckým ostreľovaním), na obdĺžnikové nádvorie. Je vymedzené hradbami a otvára sa nám veľký priestor, v ktorého centre vystupuje do popredia horný hrad s hranolovou obytnou vežou, obytný dóm – donjon, obkolesený vodnou priekopou. Je jednou z najstarších častí hradu.


Horný hrad s delom na Šarišskom hrade/foto: Richard Lipták

Budovy horného hradu majú rozmery 50x32m. Z budov sa však zachovali väčšinou len základy, zopár polorozpadnutých múrov a pravdaže zhruba polovica spomínaného obytného dómu. Donjon, vysoký 15 metrov má dve poschodia, zastrešené s vyhliadkovou plošinou. Je dominantou nielen hradu, ale celého regiónu.

Obnova

Od roku 2011 mesto Veľký Šariš hrad hlavne z grantov Ministerstva kultúry SR konzervuje a čiastočne obnovuje. Počas socializmu bolo urobených niekoľko málo opráv robotníkmi, ktorí pravdepodobne nemali veľa skúsenosti so stavbami podobného charakteru, no vďaka ním niektoré časti hradu ostali stáť.

Dobrovoľníci (ktorí sa zrúcanine venujú zhruba od roku 2000) v súčasnosti používajú ako zázemie upravenú baštu, ktorú pomocou vlastných síl a prostriedkov pomaly dali do obývateľného stavu. Jej interiér dýcha domáckou atmosférou, počas našej návštevy sme v nej našli informátora, sprievodcu, predajcu vstupeniek v jednej osobe, ktorý nám ochotne venoval niečo zo svojho času na naše otázky.

Interiér bašty Šarišského hradu upravenej dobrovoľníkmi/foto: Richard Lipták

Okrem iného nám priblížil plán obnovy hradu pre nadchádzajúcu sezónu, do ktorého spadá predovšetkým pokračovanie prác na hornom hrade, oprava vstupnej bašty (a teda vstup na hradné nádvorie bude minimálne dva mesiace presunutý o dve bašty ďalej) a obnova južnej bašty „Alžbetka“.

Horný hrad Šarišského hradu/foto: Richard Lipták

Od mája, keď sa na hrad „presťahuje“ zhruba 50 pracovníkov, môžeme očakávať ďalšie napredovanie vo zveľaďovaní tohto krásneho dedičstva. (Napriek týmto faktom niekoľkých posledných rokov však vo mne ostáva pocit, že predovšetkým „mocní politici“ historické bohatstvo – všetky hrady a hradné zrúcaniny pod Tatrami, napriek ich veľkej perspektíve, neprimerane dlho zanedbávali.)

Ohnisko na nádvorí Šarišského hradu v permanencii/foto: Richard Lipták

Zo zarastenej ruiny sa na šarišskom hradnom kopci pomaly stáva upravený areál, s rovnako upravenou cestou okolo hradieb (o dĺžke jeden kilometer). Aj v čase mimo hlavnú sezónu sa tu dá zapožičať knihu a čítať, dať si cukrovú vatu, opekať na veľkých upravených ohniskách, pošmýkať sa na detských šmykľavkách .


Knižnica na nádvorí Šarišského hradu/foto: Richard Lipták

Hrad odporúčame navštíviť aj pri výnimočných akciách, veľmi dobrý typ je napr. Filmová noc, či urobiť si nad hradom vyhliadkový let z blízkeho letiska pri Sabinove.

Slovensko je hradná veľmoc, aj tak viac turistov navštívi Česko



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *