Stĺpčeky

Sila na kolobeh života

Vždy, keď sa mi absolútne nepripravenej v sekunde zrútil svet a mám pocit, že prichádzam o všetky moje sny a ideály, spomeniem si na niečo, čo som už prežila a čas vždy ukázal, že to bolo dobré, že sa to vlastne stalo. Určite to nebolo iba vďaka mne, ale vždy to nakoniec všetko dopadlo dobre a vlastne ešte lepšie. Ale dokedy?

Vždy to však bolo v čase, keď som mala ešte väčšinu života pred sebou. Dnes, keď si musím priznať, že je už za mnou sa takýchto chvíľ desím stále viac. Chvíľ, keď sa mi bez môjho pričinenia zrúti svet a v sekunde prídem o sny, z ktorých napriek životných skúsenostiach neubúda. Naopak, sú stále komplikovanejšie a náročnejšie.

Dnes už nemám toľko času a tak sa sekundy, keď sa mi zrúti svet bojím ešte viac. Najmä, ak to nijak nemôžem ovplyvniť. Viem, že tá sekunda opäť príde. Aj keď mám pocit, že som na ňu pripravená, vždy ma paralyzuje. Viem, že sa vtedy najskôr vyplačem, potom prestanem jesť a prefajčím sa takmer na smrť, prejdem najsmutnejšími emóciami, a potom sa zasa otrasiem a začnem bojovať. Odrazím sa od pomysleného dna a bojujem ďalej. Tej poslednej sekundy sa však bojím, že na to už nebudem mať silu.  Dokedy budem ešte bojovníčka, ktorá si časom aj tak so všetkým poradí? Koľko to bude ešte trvať a kedy sa to skončí? A skončí sa ten kolobeh života vôbec niekedy? Doteraz som zvládla všetko. Naozaj veľké pády a ešte silnejšie odrazenia. Ale dokedy?


Bez snov neviem žiť. Už sú ale iné ako pred dvadsiatimi a viac rokmi. Najnovšie sú už iba o odvahe, ktorá ak sa dostaví, bude si to vyžadovať ešte veľa síl. Bude opäť dosť silná a dokážem si ich ešte splniť?

Vlastne mi ostal už iba jediný sen. Pripraviť sa na život s deťmi, ktorý po epidémii už nikdy nebude ako predtým. A ja som chcela byť na to pripravená. Je to zatiaľ najťažší sen aký som kedy snívala. Veľmi sa bojím, že tento sa mi už nepodarí splniť. Ale mala by som to aspoň skúsiť. Nájsť odvahu a jednoducho to skúsiť napriek tej sekunde, ktorá mi opäť zmenila moje dokonalo naplánované sny. Vôbec netuším, či pri tých všetkých životných pádoch a odrazeniach budem ešte vládať aj ten posledný odraz. Snáď posledný. Alebo ich bude ešte viac?

Prajem všetkým, nech si dnes prechádzajú akýmkoľvek životným pádom, aby vládali nabrať silu a neprišli o nádej v lepšiu budúcnosť. Aby sa o pár rokov, rovnako ako ja, obzreli a napriek tej sekunde si povedali, že bolo dobré, že sa to vlastne stalo. Nech sa každá zlá sekunda, ktorá vás stiahne dole čo najskôr na dobré mesiace a roky obráti. Aby nikto slušný nemusel prísť o svoje sny.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *