Stĺpčeky

Skôr ako matku ukameňujeme

Včera sa opäť stala strašná vec. Dieťatko, zamknuté v rozhorúčenom aute pred nemocnicou, umrelo. Pri tejto informácii ma zalial presne ten istý pocit  hrôzy, ako pred troma rokmi.

Vtedy v júli 2015 zabudol otec v aute v Nitre svoju dvojročnú dcéru Kristínku. Tá po krátkom čase zomrela na prehriatie organizmu a zlyhanie centrálneho nervového systému mozgu. Normálne ju tam pre pracovné vyťaženie zabudol a odišiel do práce. Psychológovia tomu hovoria syndróm zabudnutého dieťaťa.

Deti v rozhorúčených autách musia neuveriteľne trpieť a zomierať strašnou smrťou. Aj toto musí byť pre vystresovaných rodičov memento. Malo samozrejme byť aj pre mladú matku, ktorá včera spôsobila smrť vlastného dieťatka. Strašnú bolestivú smrť.


Otec Kristínky ťarchu zodpovednosti a bolesti nezvládol a po krátkom čase od nešťastia zomrel. Nešťastným rodičom určite nepomohli ani slovenskí moralisti, ktorí rodinu nijakým spôsobom nešetrili. Naopak, dodnes mám husaciu kožu z tých komentárov pod článkami, ktoré som vtedy čítala. Ako mu ľudia priali rovnakú smrť a zub za zub. Pamätám si, ako po jeho smrti dokonca písali, že karma je zdarma a podobné nechutnosti. Vtedy som napísala:

„Ráno, hneď ako som otvorila oči, som si spomenula na rodičov Kristínky. Už sú asi hore aj oni, jedna sekunda nič a potom ten obrovský žiaľ.

„Stareho deda, chuja, k….a, senilneho dedka …., ktorého maju v base zabiť spoluväzni atď.“

Áno, je to hrozné, tá smrť je tak hrozná, že otca ani nemusia súdiť. Ak si sám nesiahne na život, bude s tou hrôzou žiť do konca života. Ak sa to životom vôbec dá nazvať.

Skončila jedna rodina, ktorá ak ostane spolu, bude to doživotné trápenie. Lebo smrť Kristínky musela byt šialene bolestivá.

„Starý dedo, chuj, k…t, senilný dedko …., ktorého majú v base zabiť spoluväzni atd.“


Možno mal plnú hlavu starostí ako uživiť 4 deti, možno veľké problémy vo firme, zodpovednosť za ľudí, ktorých zamestnáva, možno nemal ani na hypotéku, ale v očiach ostatných bol úspešný podnikateľ, možno sa ráno doma pohádali, možno ochorel niekto blízky, možno matka, možno on ….. . Možno malú nevozil do škôlky pravidelne, možno iba v ten deň a v strese a starostiach „iba zabudol“ odbočiť do škôlky.

Zamyslený odchádza do firmy, zamyká auto a pracuje celý deň. Zodpovedne išiel pre malú o 15,00 do škôlky a potom … .“

A to nikoho nezaujímalo, čo s tým dieťaťom je, to si medzi sebou denne 5-krát nevolajú, či je celá rodina v poriadku??? My áno!!!!“ volajú po webe ľudia zodpovední, ideálni a dokonalí.
Nie, my si tiež doma nevoláme každú hodinu. Kristínka „bola predsa v škôlke“. Je hrozné, čo sa stalo a osobne ma to zasiahlo, hrozne. Ale je hrozné aj to, koľko moralistov a ideálnych ľudí žije v tomto štáte. Je to tak obrovské nešťastie, že každý normálny človek so zdravým rozumom si ho nedovolí súdiť a moralizovať.

V nemom úžase zo správy ostať, to áno, ale potom si otca už naozaj nedovoliť súdiť. Nikdy nezabudnem na obraz detskej sedačky v aute, ale ani na dvoch zlomených zúfalých rodičov sediacich pri stene paneláku. Nikdy.“

Skôr ako matku ukameňujeme

Prosím, toto platí aj dnes. Prosím nesúďte matku malého dievčatka, ktoré včera zomrelo pri nemocnici určite strašnou smrťou. Netušíme, nevieme čo sa stalo, prečo tak zlyhala. Tak fatálne.

Nesúďme my všetci dokonalí! A tí, ktorí túžite „po krvi“, tým by mohlo stačiť to, že isté je, že s touto obrovskou bolesťou bude žiť do konca života. Ak sa to vôbec životom bude dať nazvať. Ak to vôbec prežije… Rovnako ako otec Kristínky.


Tieto najnovšie komentáre k poslednému bolestivému prípadu už čítať nebudem.

Nech všetci odpočívajú v pokoji. Úprimnú sústrasť s veľkou pokorou prejavujem celej rodine! Obom rodinám.

Môže vás zaujať:

V rozhorúčenom aute pred trstenskou nemocnicou zomrelo dieťa

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *