Stĺpčeky

Slnko vážne vyjde každé ráno

Volám sa Marcela. Mám 44 rokov. A chcem zmeniť prácu – radikálne. Áno, mám pestré CV plné skúseností. No nie v oblasti, ktorej by som sa chcela venovať, a ktorá bola vlastne prvým plánom odjakživa.

Môj život sa však ubral inou cestou. Nie sám od seba, bolo to moje rozhodnutie, využitá príležitosť a zvedavosť, či to dokážem. Výzva. Ja som na výzvy nastavená, aj keď si nemyslím, že by som ich potrebovala tak často, ako dostávam.

Zvládla som to. Naučila som sa spracovávať účtovníctvo, s veľkou pomocou kamarátky Lucky. Mám mozog, ktorý funguje na plné obrátky stále, kombinuje, predpokladá, predvída, mám silnú logiku – to všetko mi pomohlo.


Rôzne typy firiem, klientov, účtovanie od služieb až po živých býkov. Pestrosť, ktorú v živote naozaj zbožňujem. Časté legislatívne zmeny, potreba všetko stihnúť, vnímať, naštudovať nie je na tej práci najťažšie.

Kto vedie externe účtovníctvo, určite to pozná. Občas nereálne požiadavky klientov, ich predstavy o možnostiach v účtovníctve, spôsobe fungovania. Zvonček pri dverách o 22.30 – doniesli doklady, telefonát 00:03 po polnoci – klientka si na niečo spomenula. Alebo telefonáty z poisťovní v lete o 6.30 .

Závierky a daňové priznania nastavujú moju pracovnú dobu niekedy aj bez spánku, niekedy sa mi podarí 2-3 hodiny.

Stres – z termínov, čísel, ktoré sú ok aj pre klienta, aj pre inštitúcie, z neustále zvoniaceho telefónu, pípajúceho mailu.

Určite som vdačná tejto práci, pretože ma živí toľko rokov, niekedy lepšie, niekedy ani nie. Dalo mi to slobodu, čas byť so synom viac, ako keby som chodila do zamestnania. Aj vyšší príjem, ktorý zväčša ako samofungujúci rodič potrebujem, aby som mohla dať synovi možnosti.

Dala som tejto práci už všetko, čo som mohla. Viac už nemôžem. A už ani nechcem.


Mám rýchle myslenie, skvelú pamäť. No rovnako silnú mám aj intuíciu, som pocitový človek, veľmi kreatívny. Milujem umenie vo všetkých smeroch, milujem farby. Všade. Mám červené vlasy, farebne sa obliekam, obúvam, v byte mám pestro.

Milujem knihy – žánrovo rôzne, čokoľvek ma zaujme. Rada pozerám filmy, seriály, rada sa rozprávam. A…

Veľmi rada píšem, či už básne, alebo prosto len zhluk myšlienok. A zase snívam.

Môj život je dosť pestrý, diali sa mi veci, ktoré som nevedela vždy ovplyvniť, pretože to bolo často rozhodnutie iných ľudí. Hlavne blízkych.

Rodičia – v podstate tiež rodičia. Dvaja mladší bratia. Úžasní starí rodičia, ktorí boli mojim pilierom asi do tridsiatky, potom, bohužiaľ, zomreli v rozpätí dvoch rokov.

Vo vzťahoch to nebolo tiež jednoduché. Po dvoch dlhodobých vzťahoch, troch tehotenstvách, ale len s jedným, dnes už 13-ročným, dieťaťom nakoniec, som prežila reálne zopár životov. Toľko toho sa udialo, krásneho , no i boľavého. Zažila som veľa lásky, ale aj podrazov, zradu od najbližších.

Stále sa spamätávame, no za posledné dva roky sme prešli kus cesty. A zrazu objavujeme seba.


Zrealizovali sme domáce vyučovanie pre syna, je to preňho ľahšie, aj keď stále hľadáme systém fungovania. Rysuje sa.

Konečne sa spoznávam aj ja. Vážne. Zistila som, že o ľuďoch okolo seba viem veľa, som veľmi vnímavá. Ale o sebe – skoro nič. Tak teda zisťujem a niekedy je to fakt zábavné.

Vymenili sme v byte skoro všetok nábytok, aby sme z neho vyhnali akúkoľvek nepríjemnú spomienku spred dvoch rokov. Máme to tu farebné a útulné a nové.

Ruším klientov, hlavne tých problémových. Je to krvopotné, lebo kričia, vyhrážajú sa, pre mňa je to stres. Ale raz skončí a budú preč.

Divadlá som vzala útokom, aj worskhopy, talk show, koncerty. Plním si také malé sny. A je to super.

Píšem. Všade mám niečo, čím a na čo sa dá písať, aby mi neušla žiadna myšlienka.

A slnko vážne vyjde každé ráno. Som o tom presvedčená. Už aj tým, že môžem prispievať na Dalito. Že som dostala šancu písať, teda skúsiť aj to, o čom som vždy snívala.




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *