Názory a Komentáre

Slováci majú aj tmavú pleť a nehovoria pekne po slovensky

katolícky kostol

Raz na názorových stranách najväčšieho nórskeho denníka uverejnili článok o tom, ako málo priestoru v médiách dostávajú ľudia s iným etnickým pôvodom, inou farbu pleti a pod. Ich hlasy, názory, ich tváre, fotky, príbehy a idey nie sú pravidelnou súčasťou zobrazovania reality. V článkoch a televíznych reportážach zobrazovali etnických Nórov k neetnickým a Nenórom nepomerne často. Zásadná kritika médií vyvolala polemiku. Nie je veľmi objektívne reportovanie o spoločnosti, v ktorej žijú rôzni ľudia, ak títo nedostávajú primeraný priestor.

Slávny prejav nórskeho kráľa

Neskôr pridal k téme svoje slová aj nórsky kráľ. V príhovore veľmi jasne a emotívne povedal, že Nórmi sú aj ľudia z Afganistanu, Pakistanu, Poľska, aj ľudia vysokí aj nízki, hendikepovaní a na vozíčku. Ľudia čo majú radi hádzanú a futbal i takí, čo sa radi vyvaľujú na pohovke. Ženatí, slobodní, rozvedení, rodiny, dvojice vo vysokom veku, dievčatá, ktoré majú radi dievčatá, chlapci, ktorí majú radi chlapcov, ľudia, ktorí veria v Boha, v Alaha, vo všetko a v nič.

Zimomriavky vyvolávajúci prejav hlavy štátu zasiahol hlavne skupiny ľudí a jednotlivcov, ktorí mali dojem, že sa na nich veľmi nemyslí. Rozmanitosť nórskej spoločnosti dnes omnoho viac reflektujú v médiách, vo filmárskej či reklamnej branži. Poznať názory a ukázať životy rôznych ľudí tvoriacich jednu spoločnosť je dôležité pre silnejšiu demokraciu a upevnenie dôvery vo vlastný štát.


Slovenské stereotypy

Život v zahraničí a väčšia citlivosť na minority mi dnes pomáhajú vidieť stereotypy v slovenských médiách silnejšie ako predtým: večerné správy moderujú výlučne mladí a pekní ľudia, muž a žena. Rodiny v seriáloch a filmoch sú zobrazené ako muž, žena a dve deti. Národnostné menšiny sú neviditeľné. O potrebách a názoroch tejto časti slovenského obyvateľstva niet ani chýru, ani slychu. O Slovákoch a Slovenkách, ktorí majú predkov z iných štátov sveta a prípadne majú inú farbu pleti nehovoriac.

Výsledkom desaťročí mediálneho zobrazovania Slovenska ako štátu „šťastných socialistických rodiniek“ je aj viac xenofóbie, zvýšený odpor k liberálnej demokracii a ešte menej citlivosti voči potrebám iných. Odráža to aj voľba politických hnutí bez skutočných riešení a kompetentných expertov, zato hlasných obhajovateľov stereotypov. Fakticky celú súčasnú národnú radu tvoria viac či menej extrémne, avšak konzervatívne strany a hnutia.

Výzva na lepšiu prácu médií

Myslím si, že je načase vyzvať domáce médiá a kreatívny priemysel, aby vo svojej práci začali zobrazovať Slovensko vo väčšej miere také, aké naozaj je.


Čím viac sa dozvieme o starých, rozvedených, slobodných, bez vyznania, žijúcich v zahraničí, o ženách v mužských zamestnaniach a naopak, o ľuďoch z iných častí sveta, s telesným či duševným hendikepom a podobne, tým menší bude postupom času vplyv hlupákov za tradičné hodnoty a tradičné rodiny. Lebo nič také v skutočnosti neexistuje.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *