Slováci sa zadlžujú najrýchlejšie z celej EÚ

Dalito.sk/ilustračné foto: Dalito.sk
TASR -

Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej Európskej únii (EÚ) a je druhé najvyššie v rámci krajín strednej a východnej Európy. Pod rast úverov sa podpísal rast demografie, ale aj príjmov. Záujem o vlastné bývanie majú najmä mladí ľudia. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).

V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pred 10 rokmi však bol tento pomer polovičný a najnižší v celej únii.

Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun je spôsobený prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, podľa analytikov môžu existovať dôvody na obavy.

„Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy,“ uviedol IFP.

Mladí s rodičmi 

Masívny dopyt po nových nehnuteľnostiach je spôsobený najmä silnou generáciou tzv. Husákových detí a historickým deficitom nehnuteľností.

„Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti,“ vysvetľuje IFP.

Zadlženosť rastie aj kvôli rastúcim príjmom.

„Domácnosti sa rozhodujú na základe očakávaní o svojich príjmoch, ktoré môžu rýchlejšie rásť ako HDP. V dôsledku toho môže aj rovnovážny dlh domácností predbiehať dynamiku HDP,“ doplnil IFP.

Obavy a riziká 

Zvyšujúci sa dlh domácností mierne predbieha fundamenty slovenskej ekonomiky.

„Prudký rast je sčasti hnaný mladou generáciou riešiacou vlastné bývanie a sčasti pozitívnym makroekonomickým vývojom, najmä rozdielom medzi dynamikou príjmov zamestnancov a rastu HDP,“ konštatuje IFP.

Pokračovanie takéhoto vývoja prináša so sebou aj riziká. Tie sa na trhu s úvermi snaží eliminovať svojimi opatreniami aj Národná banka Slovenska.

Podľa inštitútu sa nerovnovážny rast zadlženia domácností zrkadlí v cenách nehnuteľností iba mierne, a to najmä vďaka opatreniam NBS, ale aj stagnujúcim cenám rodinných domov.

„Zvýšená obozretnosť NBS ako regulátora je na mieste. Podiel zlyhaných úverov sa len vlani prvýkrát od krízy dostal pod 4 %. V európskom porovnaní ide naďalej o stredne vysokú hodnotu,“ skonštatoval IFP s tým, že preto je dôležité sledovať najmä kvalitu poskytovaného úverového portfólia.

„Z pohľadu verejných politík by k zmierneniu potenciálnych nerovnováh pomohol aj rozvinutejší trh s dotovaným nájomným bývaním. Skrátenie procesov pri stavebnom konaní by tiež pomohlo tlmiť cenové šoky vznikajúce pri oneskorenej reakcii novej výstavby na dopyt po bytoch,“ dodal IFP.

Môže vás zaujať:

Ľuboš Pástor: „“Zlatokopky“ rozmýšľajú len cez peniaze. Ekonomické rozmýšľanie však neznamená len rozmýšľanie cez peniaze.“