Stĺpčeky

Slovenské psycho, ako až „moc“ chutí moc

Človek je odjakživa tvor zvedavý a tak trochu aj zlomyseľný, a tak sa titulky novín vypredajú najrýchlejšie vždy s veľkým škandálom, kriminálnym prípadom alebo šokujúcou tragédiou. Na Slovensku nie sme výnimkou, hoci alibisticky tvrdíme, že my predsa tie správy nečítame, nezaujímajú nás, ale akosi záhadne o nich vždy to podstatné vieme.

Údajná rozšifrovaná komunikácia Mariána K. a Aleny Z., ktorú zverejnil Denník N, je učebnicovým príkladom tohto fenoménu. Je to novinársky sólokapor. Tak sa označujú články, ktoré zaujmú masy čitateľov a vyvolajú búrlivé emócie.

Odporný, škandalózny a cynický obsah zaheslovanej komunikácie, ktorá bude zrejme postupne zverejňovaná, je materiál, ktorý s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyvolá na slovenskej politickej scéne značné otrasy. V tomto prípade je zverejnenie komunikácie správne.


Slovenská verejnosť bude môcť sledovať thriller, možno až horor, aký ani na naše pomery nemá obdobu. A to doslova v priamom prenose.

Informácie z rozšifrovanej aplikácie Threema majú potenciál byť tou povestnou poslednou kvapkou, po ktorej prichádza zúčtovanie. Dnes nevieme odhadnúť, aké bude Slovensko po parlamentných voľbách. V tomto prípade je však správne, aby ľudia vedeli, kam až „pocit beztrestnosti a pomýlená sila moci“ dokážu zájsť. Ako moc dokáže chutiť moc.

Verme však, že z tohto ohavného príbehu získame ponaučenie. My všetci ho potrebujeme.

Zapamätajme si príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a to, čo nás ich vražda a udalosti po nej mali naučiť.

Aby sme v ústrety ďalším obyčajným dňom vykročili lepší, pokorní a statoční. Možno menej holubičí, ale o to viac prezieravejší a odvážnejší. Pretože odvážny a chrabrý národ potrebuje rozhľadených, čestných a skromných ľudí. Vtedy dokážeme rýchlejšie odhaliť zločin a cynickú pretvárku. Vtedy môže byť naša krajina domovinou.

AKTUALIZUJEME: Jano a Martina, my stále nezabúdame!




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *