Zdravie

Slovensko je jednou z mála vyspelých krajín, ktoré sa samovražednosťou vôbec nezaoberajú, neliečia sa státisíce

Prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči. Okrem toho riziko samovražednosti u mladých mužov je u nás až 9-násobne vyššie oproti ženám. K takýmto výsledkom dospela v poslednom prieskume z roku 2018 docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe.

Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.

„V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ spresnila posledný výskumu doc. Bražinová.


Odborníčka zdôraznila, že títo ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčiny tohto stavu môžu byť podľa nej rôzne: nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ešte pred koronavírusovou pandémiou ukázali, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.

Z výskumu doc. Bražinovej vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. Najvyššia miera  samovražednosti bola pred pandémiou COVID-19 u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi,“ ozrejmila výskumníčka UK.

Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa epidemiologičky mladí muži: „Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až 9-násobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný.“ Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec doteraz nezaoberala. „Nemali sme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať.“

Posledné dáta za rok 2019 o samovraždách na Slovensku ešte pred pandémiou koronavírusu nájdete TU. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) sme požiadali o aktuálne dáta aj počas koronavírusu. Zatiaľ ich však NCZI nevie poskytnúť a Diana Dúhová z tlačového oddelenia NCZI nás odkázala len na počty z minulého roku.

Duševné zdravie sa po prvý raz objavilo v programovom vyhlásení vlády až teraz. Na MZ SR už začali experti pracovať na reforme v tejto oblasti


Po systémových zmenách v oblasti duševného zdravia odborníci volajú už dlhé roky. Zdôrazňujú, že dôležitou súčasťou zmeny musí byť reforma psychiatrickej starostlivosti s prihliadnutím nielen na zdravotný, ale aj sociálny aspekt.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (ĽaNO) volanie odborníkov vypočul a ako prvý šéf zdravotníckeho rezortu na Slovensku si túto oblasť určil za jednu zo svojich priorít aj v programovom vyhlásení vlády. Na pôde ministerstva od júla funguje samostatný odbor s expertmi, ktorí sa tejto problematike naplno venujú.

Vedenie ministerstva zdravotníctva do organizačnej štruktúry po prvý raz zaradilo Odbor duševného zdravia pod vedením odborníka Petra Šomšáka, ktorý spolu so svojím tímom začal aktívne pracovať na reforme, zriadená je aj pracovná skupina zložená z ďalších expertov.

„Tento krok je dôkazom toho, že programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva je pilierom, na ktorom chceme v najbližších štyroch rokoch stavať a uviesť zmeny  v prospech pacientov ako aj zdravotníkov reálne do praxe,“ uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Odborníci sa v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku zamerajú na rozvoj komunitnej psychiatrie, ale aj na reprofilizáciu lôžkovej kapacity.

„Prehodnocovať sa budú napríklad kapacity pedopsychiatrických a gerontopsychiatrických lôžok, tiež je potrebné vyčleniť lôžka pre forenznú psychiatriu, chceme sa zamerať aj na rozšírenie počtu izieb s možnosťou hospitalizácie sprevádzajúceho rodiča spolu s dieťaťom na psychiatrických oddeleniach. U odborníkov chceme vyhradiť ordinačné hodiny pre pacientov s problematikou závislostí či gerontopsychiatrických pacientov,“ vymenoval príklady minister Marek Krajčí.

„Plánujeme vytvoriť aj centrá duševného zdravia založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, chceme podporiť fungovanie denných psychiatrických stacionárov a zvýšiť dostupnosť odborných vyšetrení v ambulanciách,“ doplnil Peter Šomšák, riaditeľ Odboru duševného zdravia MZ SR a zároveň špičkový odborník z praxe.


zdroj: MZ SR

Odborníci na ministerstve majú v pláne pozrieť sa aj na riešenia nedostatku špecialistov, ktorí liečia pacientov v tejto oblasti. Reforma sa tak dotkne aj oblasti vzdelávania.

Experti na ministerstve sa zamerajú tiež na riešenie starostlivosti deti a dospievajúcich s duševnými poruchami, riešenia sa budú nastavovať aj pre pacientov v seniorskom veku. Odborníci tiež pracujú na príprave materiálu „Slovensko proti demencii“, ktorý starostlivosť o seniorov v oblasti duševného zdravia môže pozitívne ovplyvniť.

„Správne nastavenie starostlivosti o duševné zdravie seniorov môže pomôcť znížiť počet odvrátiteľných úmrtí vo vyššom veku, kde je Slovensko na nelichotivých priečkach, na čo sme aj pred voľbami aktívne poukazovali. Psychická rovnováha u ľudí vo vyššom veku výrazne vplýva na ich celkový zdravotný stav a tým pádom môže počet odvrátiteľných úmrtí aktívne ovplyvniť, teda znížiť,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí.

Reforma starostlivosti o duševné zdravie sa zameria aj na prevenciu, čo prináša výzvy pre viacero rezortov.

„Edukácia o duševnom zdraví je veľmi dôležitá či už na školách, pracoviskách alebo v komunitách,“ povedal Viktor Svetský, vedúci Oddelenia nadrezortnej koordiácie MZ SR.

„Chceme sa zamerať aj na tvorbu legislatívy o psychologickej činnosti a výkonu psychoterapie naprieč rezortmi, chceme postupne odstrániť legislatívne prekážky a nesystémové kroky v oblasti duševného zdravia, na ktoré odborníci dlhé roky upozorňujú. Máme v pláne vytvoriť aj sieť poradní duševného zdravia, ktoré budú zamerané najmä na prevenciu rozvoja duševných porúch a ich včasný záchyt, povedal minister Krajčí.

Na pôde rezortu vzniklo od júla Oddelenie nadrezortnej koordinácie, ktoré sa venuje spoločnej agende medzi jednotlivými ministerstvami. V oblasti reformy duševného zdravia zohrá dôležitú úlohu.


„Medzirezortné prepojenie je aj v oblasti duševného zdravia aktívne, v tejto oblasti pracujú psychológovia, liečební pedagógovia, logopédi, ale aj sociálni pracovníci,“ uzavrel vedúci Oddelenia nadrezortnej koordinácie Viktor Svetský.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *