Stĺpčeky

Slovensko, krajina luxusu a unavených

Volal mi ďalší kamarát aj kamarátka, volajú mnohí. Akí sú už z toho všetkého unavení. Najmä pre vyčerpávajúce divné tlačovky zvláštneho premiéra, od ktorého očakávali niečo iné, ale aj ekonomických ministrov, z ktorých sa aj tak nič nedozvedia. Akí sú už vyčerpaní z toho, ako počúvajú stále dokola, že majú míňať doma, akoby len na ľuďoch bol postavený celý plán záchrany ekonomiky. Pritom to hovoria ľuďom, ktorí sú radi, že zaplatia šeky. Lebo takto žije 85% obyvateľov Slovenska.

Aj kamarát stále dostáva iba 80% platu a tak musí prevrátiť každé euro.  

Ako už toho prenášania zodpovednosti len na bežných ľudí má dosť. Aj tých rečí o tom, ako politici pomáhajú ľuďom. Pritom sú to politici, ktorí vlastne ani pomáhať nemajú, ale ich povinnosťou je im slúžiť, pretože sú za to, aj v dnešnej dobe neistoty, s istotou nekresťansky platení. To nie je žiadna charita.


Že aj by teda podporil domácu ekonomiku, ale ako, keď v susednom Rakúsku za to isté zaplatí menej. Napríklad, vstupné na kúpaliská, plus parkovné a ešte tam aj niečo zjedia, radšej idú do Rakúska, kde majú parkovanie pod stromom zadarmo a za vstup aj občerstvenie zaplatia menej ako doma.   

Nie je to paradox, že v bohatom štáte zaplatíte za letné radovánky menej ako na chudobnom Slovensku? Lebo s tým jednoducho ticho súhlasíme. S hrou na „luxus“, na ktorý nemáme.  

Slovensko je krajina luxusu. Skonštatoval kamarát s tým, že staviame iba luxusné hotely, luxusné vodné parky, luxusné reštaurácie, luxusné byty i domy, vozíme sa v luxusných autách. Luxus taký, že i bohatší a menej zadlžení cezhraniční susedia sa nestačia diviť.

Už týždne počúvam unavených kamarátov, ako sa boja budúcnosti a prázdnoty ekonomických opatrení a ekonomickej (ne)diskusie, ktorá na Slovensku absolútne zlyháva. Ale ako zachránime Slovensko pred ekonomických kolapsom, akoby to nebolo ani dôležité. Akoby to politici prehodili na zodpovednosť obyvateľov. Ako pri koronavíruse, pred ktorým sa neochráni žiadny národ. Ale u nás stále dookola, bac-bac, cestovali ste a vy ste to zavinili, bac-bac, keby ste míňali viac, mali by ste sa lepšie… , ale z čoho?  

Slovensko je krajina luxusu, na ktorý nemáme a unavených ľudí. Asi je to naozaj naša vina, lebo desaťročia žijeme len tak, ako volíme. Na viac asi zatiaľ jednoducho nemáme, iba zlodejov a „ľudských premiérov“ s ponožkami, policajtmi a motorkami na sociálnych sieťach v čase, keď ostatní premiéri bojujú ako draci za každé euro. Kamarát-manažér mi povedal, že keby toto predvádzal na svojom profile počas jeho najdôležitejšej služobnej cesty pre firmu za posledné roky a aj budúce, letenku späť by si už kupoval za svoje. Z firmy by letel na hodinu.  

Oddýchnite si v lete ako to len pôjde, lebo nás čaká naozaj horúca ekonomická jeseň, až si klobúky budeme držať. Taká to bude smrtonosná jazda nadol. Bohužiaľ. Veď aj ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P) potvrdila Slovensku nižší rating na rovnakej úrovni „A+“, ale zmenila stabilný výhľad na negatívny. Slovensko nevidí do budúcna dobre. A nebude to len vinou corony. Lietame v tom všetci a za všetko, čo sme za posledných 30 rokov dopustili. Či si to priznáme alebo aj nie. Bohužiaľ.


      


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *