Spektrum

Slovensko-kuvajtská misia s unikátnym výsledkom, svet žasne

Archeológovia z Archeologického ústavu SAV úspešne ukončili ďalšiu výskumnú sezónu na ostrove Failaka v Perzskom zálive. Výskum sa uskutočnil v spolupráci s National Council of Culture, Arts and Letters, State of Kuwait v mesiacoch marec –  apríl 2019. Aktuálne je predmetom výskumu rozsiahla osada Al-Qusur zo 7.-8. storočia, ktorá pozostáva z viac ako 140 usadlostí slúžiacich na bývanie, remeselnú činnosť, chov zvierat i oddych.

V jej centrálnej časti sa nachádzal nestoriánsky kláštor s dvomi kostolmi. Išlo o pozostatky činnosti kresťanskej nestoriánskej komunity v predislamskom a  včasnoislamskom období.

Al-Qusur – digitálna rekonštrukcia odkrytého dvorca (A. Arpáš, M. Ruttkay)/zdroj: SAV

V tomto roku sa pozornosť archeológov pod vedením Mateja Ruttkaya a Karola Pietu sústreďovala na tri hlavné úlohy:  dokumentáciu reliéfu krajiny a identifikáciu zaniknutých objektov, výskum dvorca č. 28 a spracovanie nálezov a virtuálnu rekonštrukciu vybraných architektúr.


Prospekcia priniesla pomerne veľký počet nálezov, medzi inými aj unikátne súbory sklenených zlomkov/foto: M. Ruttkay

„Vzhľadom na špecifické klimatické pomery tohtoročnej zimy sa ostrov – polopúšť po dlhých rokoch doslova zazelenala. To umožnilo identifikovať objekty aj na základe tzv. vegetačných príznakov. Tam, kde sa nachádzali rozpadnuté hlinené tehly sa vyskytovala červenkastá vegetácia. Na miestach, kde boli pod zemou zaniknuté múry zo špecifického hlinito-kamenného materiálu, naopak, žiadna vegetácia nerástla.

Odkryv hospodárskej časti dvorca/foto: M. Ruttkay

V kombinácii s podrobnou fotogrametriou snímok z dronu a geodetickým zameraním sa podarilo objaviť množstvo doteraz nepoznaných architektúr a zároveň je po prvýkrát  vyhotovený kvalitný plán strednej a východnej časti osady. Povrchová prospekcia priniesla aj veľký počet najmä keramických nálezov, ale i fragmentov sklenených nádob, ktoré prispejú k lepšiemu časovému zaradeniu objektov a ich funkčnej špecifikácii,“ povedal Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Vykopávky sme koncentrovali na odkryv dvorca č. 28. Potvrdili sa naše predpoklady, že išlo o dom remeselníka, ktorý sa špecializoval na prácu s polodrahokamami.  Preskúmal sa centrálny viacpriestorový dom s rozmermi 8,4×10,8m, ohradový múr, vstup do dvorca, časti hospodárskych objektov. Hlinené múry stáli spravidla na kamenných podmurovkách. Opätovne sa potvrdila viacfázovosť osídlenia. Prekvapením je zistenie, že remeselnícka činnosť – práca s polodrahokamami, tu prebiehala vo všetkých fázach osídlenia. Spomedzi nálezov sa vyníma takmer 5 kg zlomkov polodrahokamov – najmä ametystov, ale napríklad aj granátov.

Výnimočným nálezom sú ametysty a azda aj ďalšie polodrahokamy. Ich pôvod bude možné určiť až po podrobných analýzach/foto: M. Ruttkay

Početné fragmenty zvieracích kostí, keramika a fragmenty skiel zas pomôžu rekonštruovať život obyvateľov,“ povedal Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV.

Terénne odkryvy a ich dokumentácia prebiehali s použitím najmodernejších technológií v oblasti digitalizácie a 3D archeológie. Všetky aktivity sú na dennej báze dokumentované trojpriestorovo, a podobne aj výber z najdôležitejších nálezov.

Snímkovanie dronom po komplikáciách s povoleniami zabezpečili kolegovia z Kuvajtského národného múzea – vedúci výskumov H. Al-Mutairi (foto M. Ruttkay)/zdroj: SAV

Takýto prístup vytvára okrem akejsi digitálnej knihy – archívu aj podmienky na kvalitnú rekonštrukciu objektov.


Novovytvorený digitálny model reliéfu umožňuje identifikovať archeologické objekty (M. Bartík, I. Cheben, M. Ruttkay)/zdroj: SAV

Tu sa využívajú aj poznatky z podobných typov hlinenej architektúry, ktorá je v tomto prostredí pomerne konzervatívna.

Výskum vytvára podmienky aj na širšiu spoluprácu v rámci ústavov Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vzorky kameňov analyzuje Pavol Siman z  Ústavu vied o zemi SAV, základnú chemickú analýzu skiel má v pláne zabezpečiť  Ústav anorganickej chémie SAV.

Z návštevy veľvyslancov – N. Vaššová s veľvyslancami Slovenskej republiky a Stredoafrickej republiky a s pracovníkom múzea/foto: foto M. Ruttkay

Na na úspešnom výsledku pracovníkov Archeologického ústavu SAV spolupracovalo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Kuvajte.

Návšteva lokality veľvyslancom Slovenskej republiky I. Hajduškom s manželkou/foto: Zb. Robak

Archeologické výskumy na ostrove navštívila aj početná delegácia veľvyslancov akreditovaných v Kuvajte.

Riaditeľ Kuvajtského národného múzea Sultan Al-Duweish so zástupcami výskumných misií a pracovníkmi múzea/foto K. Pieta

Kuvajtsko-slovenskej misii sa tak opätovne podarilo dosiahnuť unikátny výsledok.

Slovenská archeologická misia (M. Bartík, Zb. Robak, N. Vaššová, A. Arpáš, M. Ruttkay, K. Pieta, V. Mezey/foto: KSAM

Po tom, ako v minulosti objavila pozostatky stredovekej „klimatizácie“ objektov a preskúmala palácové sídlo, v tomto roku objavila jedinečný dvorec so špecializáciou na spracovanie polodrahokamov. V závislosti od dostatku finančných zdrojov by výskumy mali pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Exkluzívne zo Sudánu vedci SAV: „Na bežné kopáčske práce najímame robotníkov, na ktorých výkony sa nemôžeme sťažovať.“  




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *