Stĺpčeky

Slovensko do toho! Hyvä Suomi!

Milujem hokej. Žiaľ, naši hokejisti to nedali (opäť). V týchto chvíľach už na Slovensku minimálne 3,5 milióna hokejových  expertov analyzuje prečo. Nepridám sa k nim. Dovolím si napísať iba tri postrehy.

Postreh prvý

Prečo pre našich hokejistov trvali niektoré zápasy „iba“ 58 minút? Veru, túto otázku som si položila po zbabranom  zápase s Kanadou alebo s Nemeckom, ale aj po zápase s Francúzskom. Rozmýšľala som, či je to psychická únava, vyčerpanie, skrat, či zlý koučing. Neviem si na túto otázku odpovedať, iba konštatujem, že to v tom momente chalani nedali. Práve tie posledné dve minúty, niekoľko sekúnd mohli všetko zmeniť. Nestalo sa, chalani prehrali, stratili body, a sú z hry von.  Svetový hokejový šampionát je  práve o góloch, bodoch a víťazstvách. A aj keď veľa ľudí tvrdí, že naši  chlapci hrali pekne, útočne, pre mňa je to asi ako hovorievali moja babička, citát: „Srať na peknú misku, keď je prázdna“ – ospravedlňujem sa za vulgarizmus.


Postreh druhý

Určite ste si všimli osoby oblečené v žltom. Žlté farby sú typické pre dobrovoľníkov. Nie sú len zo Slovenska, ale prišli aj z Česka, Nemecka či Fínska. Pracujú bez nároku na finančnú odmenu, pomáhajú, lebo milujú hokej. Stretnete ich všade, aj vo „fanzónach“, či stánkoch s reklamnými predmetmi. Pracujú aj tam, kde ich nevidno – čistia šatne, hokejistom dopĺňajú nápoje, občerstvenie, alebo sú v práčovni dresov.  Aj do hlbokej noci. Chcela by som im vysloviť jedno veľké ĎAKUJEM. Bez nich by to jednoducho nešlo.  Apropo, aj môj syn je dobrovoľníkom – má na starosť maskotov – Macejkov.

(vľavo) Maskot MS v hokeji 2019 na Slovensku Macejko a Jakub Nemky/foto: archív Gabriela Nemkyová

Postreh tretí

Komentovanie zápasov – je to pre mňa vďačná téma na diskusiu. „Žeriem“ Borisa Valábika a jeho štipľavé poznámky. Konečne priniesol do niektorých nudných komentovaní sviežosť. Už ma fakt nebavili tie nekonečné grafické metodicko-teoretické kreslenia, z ktorých som bola totálne zmätená. Vy nie? Páčia sa mi aj zohratí Matej Hajko s Paľom Gašparom a ich kombinácia komentovania s rozhlasovými črtami. Keď musím odbehnúť od televízora, vďaka Matejovi o nič neprídem. Prosím ešte o jedno:  Aby športoví redaktori nepoužívali slová ako „podľahnúť“, či „poraziť“, v športovej „hantírke“ nemajú čo robiť. Dajú sa nahradiť krajšími  – napr. zvíťaziť alebo prehrať.

Mala som tú česť byť redaktorkou v časopise TIP, ktorý ako jediný slovenský týždenník v bývalom Československu písal o hokeji a futbale. V Čechách mal „brata“ týždenník Gól.

Dodnes sa stretávame s mojimi kolegami z TIP-u a som zato vďačná/foto: archív Gabriela Nemkyová

Najskôr ako študentka, neskôr ako redaktorka. Aj svoju študentskú vedeckú a odbornú činnosť som venovala práve týmto týždenníkom. Neskôr som ju dotiahla do záverečnej diplomovej práce a obhájila ju na výbornú. Písala som o hokeji, robila rozhovory s takými hokejovými hviezdami ako napríklad s pánmi trénermi Gutom, či s nedávno zosnulým docentom Starším. Robila som rozhovory a debatovala s Vladimírom Růžičkom, Dominkom Haškom, Igorom Libom, Dušanom Pašekom a mnohými inými. Venovala som sa zahraničným hokejovým súťažiam v rámci Európy, či ženskému hokeju. Len ten hokej som nehrala.


Keďže „naši“ sa nedostali do play off, jednoznačne budem fandiť SUOMI! Ale aj napriek všetkému, Slovensko do toho! Hyvä Suomi!

Hokejoví rodičia, ďakujem

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *