Správy

Slovensku je jedno, prečo ste prišli o prácu

Nie v každej krajine je jedno, prečo ste prišli o prácu, prípadne, kto a prečo dal alebo dostal výpoveď. Podľa toho, čo bolo pravým dôvodom odchodu zo zamestnania, potom aj veľmi bohaté štáty vyplácajú alebo nevyplácajú sociálne dávky či podporu v nezamestnanosti. Na Slovensku dôvod skončenia pracovného pomeru pri priznávaní dávok Sociálna poisťovňa neskúma.

Spôsob ani dôvod rozviazania pracovného pomeru nemá žiadny vplyv na právo poistenca uplatniť si nárok na dávky, ktoré je možné priznať a vyplácať po ukončení zárobkovej činnosti. Ide predovšetkým o dávku v nezamestnanosti a tiež o nemocenské dávky, o ktoré poistenec požiada po ukončení pracovného pomeru, teda nemocenského poistenia (zamestnania, povinného poistenia SZČO, dobrovoľného poistenia) z ochrannej lehoty.

Sociálna poisťovňa pri ich posudzovaní túto skutočnosť vôbec neskúma, nemá  žiadny vplyv na vznik nároku na dávku, na jej výšku a ani na dobu jej poberania. V jednom z najbohatších štátov sveta, v Nórsku, to pritom štátu vôbec nie je jedno.


„Pre priznanie dávok je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom ani pri jednej dávke nie je podmienka, ktorá by súvisela so spôsobom ukončenia pracovného pomeru. Inak je to s dátumom ukončenia pracovného pomeru. Kým pri dávke v nezamestnanosti nie je rozhodujúci (rozhodujúci je dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, ku ktorému sa posudzuje splnenie podmienok), pri nemocenských dávkach sa ochranná lehota, počas trvania ktorej možno dávku ešte priznať, ráta odo dňa ukončenia nemocenského poistenia (napr. pracovného pomeru). K tomuto dňu sa sleduje aj splnenie podmienok potrebných pre priznanie dávky ,“ spresňuje Peter Višváder, hovorca slovenskej Sociálnej poisťovne.

Pripomenul, že ochranná lehota je spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia (len ak je žena v čase zániku tehotná, ochranná lehota trvá osem mesiacov). To znamená, že ak pracovný pomer skončí napr. 31.1.2020, nárok na nemocenskú dávku môže vzniknúť najneskôr 7.2.2020.

V roku 2019 vyplatila Sociálna poisťovňa mesačne v priemere 41 082 dávok v nezamestnanosti a 173 430 nemocenských dávok (v súčte dávka nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka). Priemerná mesačná suma dávky v nezamestnanosti bola 437,03 €, nemocenskej dávky 365,93 €. Z nemocenských dávok najväčší počet predstavuje dávka nemocenské vyplácaná z dôvodu práceneschopnosti (mesačne priemerne 123 968 dávok v priemernej sume 296,94 €).

Dalito.sk zaujímalo, prečo v bohatom štáte s rozvinutou demokraciou vôbec nie je jedno, prečo a ako zamestnanec prišiel o prácu a na chudobnejšom Slovensku áno. Hovorcovi sme poslali nasledovné otázky.

  1. Prečo to SP neskúma? Sú totiž krajiny a naozaj bohaté, napr. Nórsko, kde nárok na dávku či podporu nemajú všetci automaticky, aj podpora v nezamestnanosti je podmienená pravidlami. Napríklad, ak dáte výpoveď v práci, nemáte nárok na podporu v nezamestnanosti prvé tri mesiace.
  2. Zákon je zatiaľ postavený takto, myslíte si, ale že je to správne, aby nárok na podporu mali všetci bez ohľadu na dôvod?
  3. Nemôže podľa vás takéto znenie zákona podporovať takých, ktorým sa jednoducho nechce robiť?

„Na tieto otázky Vám nebudem odpovedať, pretože my vykonávame zákon. Názorové veci – či je to správne, prečo neskúmame, či môže podporovať… – sú oblasťou, s ktorými sa treba obrátiť na ministerstvo práce. Tam tvoria legislatívu, my sme jej vykonávatelia,“ uviedol Peter Višváder.

Na základe reakcia Sociálnej poisťovne sme sa obrátili aj na ministerstvo sociálnych vecí, ktoré zaslalo odborné stanovisko. Uvádzame ho v plnom znení.


„Nie všetci zamestnanci, ktorí podajú výpoveď v práci, musia mať priznanú dávku na podporu v nezamestnanosti. Zásadnou podmienkou je splnenie zákonom stanovených podmienok na jej priznanie. 

Princíp, na základe ktorého sa pre účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti (resp. pre účely určenia dĺžky trvania podporného obdobia) neskúmajú dôvody zániku predchádzajúceho pracovného pomeru sa zaviedol od 1. januára 2004 v rámci účinnosti zákona o sociálnom poistení. Domnievame sa, že dôvodom bola práve zmena zo systému sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenca, pričom zákonodarca zrejme vychádzal z presvedčenia, že v poistnom systéme (v ktorom si poistenec pre účely odstránenia následkov sociálnej udalosti – straty zamestnania platí poistenie v nezamestnanosti) by nárok mal univerzálne pokrývať všetky dôvody vzniku sociálnej udalosti (straty zamestnania). 

Pripomíname, že podmienkou vzniku nároku je existencia predchádzajúceho poistenia v priebehu určitého časového obdobia (aktuálne 2 roky zo 4 rokov predchádzajúcich vzniku nároku na dávku). Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku teda nemajú všetci poistenci , ktorí skončia pracovný pomer. Maximálne podporné obdobie je 6 mesiacov.

Jednotlivé podmienky nároku na dávky sociálneho poistenia/zabezpečenia sa v jednotlivých krajinách prirodzene líšia (niektoré môžu byť liberálnejšie, niektoré prísnejšie). Vzájomná komparácia však musí byť realizovaná aj v širších súvislostiach (nie len z hľadiska ekonomickej situácie krajiny). V prípade dávky v nezamestnanosti sú to napr. podmienky na trhu práce, pracovná legislatíva a správanie zamestnávateľov.

V tejto súvislosti iba pripomíname rôzne pohľady na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a vývoj počtu počet poberateľov dávky v nezamestnanosti. Napr. Európska komisia vo svojom materiáli Správa o Slovensku 2019 konštatuje nasledovné „Kritériá oprávnenosti na získanie dávok v nezamestnanosti sú navyše napriek určitému zmierneniu požiadaviek v roku 2018 naďalej prísne. To sa potom prejavuje v tom, že dávky v nezamestnanosti sa na krátkodobo nezamestnaných vzťahujú v pomerne malom rozsahu.“ 

Taktiež je veľmi diskutabilné/kontroverzné, či považujeme konanie osôb, ktoré si uplatňujú nároky z poistenia nezamestnanosti a splnili pritom všetky zákonné podmienky ako „zneužívanie systému,“ uviedla v reakcii za tlačové oddelenie MPSVR SR Daniela Rodinová.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *