Sľuby sa majú plniť nielen počas Vianoc
Nepoznáme sa. Pristúpila ku mne a zaočkovala ma odporúčanou vakcínou, ktorú mám mať pri prekročení hraníc, aby som na Vianoce mohla byť s deťmi.
„Krásne voniate! Takú voňavku ani nepoznám,“ povedala úctivo sestrička Lucia, keď sa ku mne približovala s vakcínou natiahnutou v striekačke. Vysvetlila som jej odkiaľ parfum mám a že ak nebola v tých končinách sveta, ani ho nemá ako poznať. Bolo zjavné, že ju moje rozprávanie o vzácnom arabskom parfume zaujalo. Ani neviem ako, automaticky zo mňa vyletelo, že keď prídem domov, možno doma ešte nájdem vzorku z mojej poslednej návštevy Ajmanu. Stačí, ak mi do Medzinárodného očkovacieho preukazu nalepí aj papierik s menom, aby som vedela, komu mám vlastne obálku poslať.
Cítila som ako jej hlavou preletelo: No jasné! Takých poznám! Zabudneš na mňa len čo dostaneš pečiatku do očkovacieho preukazu.
Vycítila som to a tak som ju posmelila, aby mi meno určite napísala, že ja na sľuby nezabúdam. Že samozrejme sa to môže stať, život je dnes komplikovaný, ale že inak sľuby plním.
Prehodili sme ešte zopár viet, prečo sa dávam očkovať a o tom, ako som ochotná urobiť už čokoľvek, aby sme sa konečne videli s deťmi a najmä na Vianoce.
Spolu, obidve Lucie, sme boli možno 7 minút, ale obe sme mali pocit, že by sme pri káve o zdraví a slobode, ktoré máme rovnako spoločne na prvom mieste životných hierarchií, vedeli pretrkotať hodiny. Hodnoty sme mali rovnako nastavené. Bola som naozaj rada, že som konečne aj osobne spoznala cudzieho človeka a ešte aj zdravotníka, ktorý mi neobúcha o hlavu, ako môžem mať slobodu a zdravie na prvom mieste spoločne, keď „zdravie je predsa absolútne prvoradé“!
Doma som vzorku arabskej vône už nenašla. Našla som však inú, z Francúzska, o ktorej výnimočnosti som jej hovorila tiež, tak som jej vzorky poslala aspoň odtiaľ s ospravedlnením, že tie z Ajmanu už nemám.
Na tučnú, divne polepenú obálku aj so vzorkou mydla a parfumu som nalepila známky a vlastne už pri vhadzovaní do schránky vylúčila možnosť, že by obálka aj k sestričke Lucii reálne dorazila.
Po asi týždni mi prišiel list. Rovnako divne asymetrický. Vnútri bol drevený betlehem s dojemným textom a hlavne pripomenutím, že „sme tak slobodné ako slobodný je náš vnútorný svet“. A mne sa vďaka sestričke a ešte aj negatívnemu PCR testu, ktorý je mojou priepustkou na slobodu z EÚ, v momente začal ten pravý Advent.
Krásne a požehnané vianočné sviatky pani Lucia. Nielen vám do ambulancií, ale všetkým slobodným ľuďom so svojim slobodným vnútrom.
P. S.: Nepíšem o tom, aby som sa robila na lepšiu ako som. Zďaleka nie som dokonalá. Len sa snažím nevypúšťať z úst prázdne slová a plniť sľuby. Píšem o tom preto, lebo možno niekoho budem inšpirovať, že sú stále medzi nami ľudia, ktorí sa ešte vedia aj počas týchto ťažkých sviatočných dní tešiť z maličkostí. A pritom stačí tak málo. Nerobme zo sľubov prázdne gestá. Lebo sľuby sa majú plniť nielen počas Vianoc…
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)