Stĺpčeky

Smer Izrael. Ži aj nechaj žiť. S vakcínou aj bez

Pripravujem sa už na budúcnosť „bez“ Covid-19. Teším sa na očkovanie a po ňom na život ako predtým. Lebo už nemám čas.

Prvé čo urobím, do týždňa od druhej očkovacej látky odletím na dovolenku. Dlho sme doma zvažovali kam. Sme zodpovední a keďže ani očkovanie nás na 100% neuchráni pred koronavírusom, tohto roku sme vymenili destinácie na druhej strane zemegule za kratšie lety.

A tak sme začali vyberať medzi Maltou, Sicíliou a Izraelom. Vyhral Izrael, kde sme ešte neboli. Podľa toho, aké fotografie odtiaľ posielala dcéra je tam krásne. A hlavne je to krajina, kde keď priletíme, budú proti koronavírusu snáď zaočkované ešte aj psy. Už dnes si predstavujem, ako stojím na letisku a bordujem sa smerom k nádherných plážam a vyspelej spoločnosti. Ako vyťahujem môj ošúchaný medzinárodný preukaz, v ktorom je konečne aj vysnívaná pečiatka proti Covid. (Keď príde aj na moju rizikovú skupinu, asi nebudem späť celú noc, len aby sa mi podarilo objednať sa čo najskôr. Dovtedy ostávam v bubline)


Keď sa vrátim z dovolenky, musím sa ešte raz pozrieť, či mám naozaj všetky očkovania, ktoré ponúka dnešná veda. Ak áno, mám to šťastie, že každé očkovanie v mojom tele za posledných 50 rokov splnilo účel presne tak, ako sľubovali svetoví vedci. Vďaka takým očkovaniam vyštudovala aj moja dcéra prestížnu zahraničnú univerzitu, kde by ju bez očkovania ani nepustili. Áno, bolo to naše/jej rozhodnutie a bolo správne. Aj vďaka tomu má dnes v životopise  uvedené to, čo jej otvára dvere do lepšej budúcnosti. Očkovali by sme sa celá rodina, aj keby sme nikde necestovali nikdy.

No a potom, keď všetko pominie budem musieť, chcem, zaujať osobné stanovisko a prijať rozhodnutie do budúcna k tým, ktorí očkovanie odmietnu. S plným právom, rovnako ako ja, dať či sa nedať zaočkovať. Nebudem za to súdiť nikoho. Rovnako očakávam, že nikto nebude súdiť mňa, ak budem mať problém ísť napríklad k niekomu na návštevu a nebude zaočkovaný proti Covid. Možno až do kolektívnej imunity. A možno aj navždy. Je to jeho vec aj život, rovnako ako môj. Po tom všetkom, čo som aj ja zažila od februára 2020 budem veľmi zvažovať, či sa dám ešte niekedy niekým naďalej ohrozovať nákazou alebo nie.

Neviem ešte, ktorý druh vakcíny dostanem. Žiadna však nie je 100% účinná a tak sa budem chrániť už asi navždy. Nemám už celý život pred sebou. Väčšinu už mám za sebou a tak už nemám čas premárniť čímkoľvek (ani Covidom) a kýmkoľvek jeho poslednú tretinu. Roky, ktoré mi ostávajú chcem plne venovať len najmilovanejším. Ako sa to hovorí? Ži a nechaj žiť. S vakcínou aj bez.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (1)
  1. Avatar Tomas David píše:

    Pekný článok. Budem vedieť čo s budúcnosťou

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *