Stĺpčeky

Šok v Brne. V obchode. Šok v Bratislave. V reštaurácii

Na Morave a v Čechách sa cítim vždy veľmi dobre. Našich susedov navštevujem už roky a za ten čas som u nich nikdy nemala zlú skúsenosť v oblasti služieb, či gastronómie. To sa však o našom krásnom Slovensku povedať nedá. Stále sme za našimi bratmi o stovky krokov pozadu…

Opäť som navštívila moje milované Brno. Na Morave a v Prahe mám rodinu, preto našich západných susedov navštevujem roky a pomerne často.    Dôvod, prečo u nich rada míňam  je aj vo výborných službách a v gastronómií.

Čašníci u susedov sú zvyčajne neuveriteľne milí. Tvária sa, že sa o hosťa v ich podniku, či v reštaurácií reálne zaujímajú a nezáväzne s vami prehodia aj pár milých slov. Páči sa mi ich bezprostrednosť, slušnosť a pokoj. Nehovoriac o tom, že v Prahe ako v kozmopolitnom meste ľudia pracujúci v oblasti služieb ovládajú aj tri svetové jazyky.  Na Slovensku doteraz mnoho čašníkov neovláda ani základy angličtiny.


Ale späť k príjemnému šoku, ktorý som zažila v Brne. Kupovala som si sveter a predavačka sa usmievala. Už to bolo pre mňa prekvapivé! Milo sa mi prihovorila a opýtala sa ma: „Slečna, máte naozaj veľmi krásny rúž. Môžete mi prezradiť akej je značky?“ Bola som taká šťastná a pozitívne naozaj šokovaná, že som jej ho samozrejme vytiahla z tašky a ukázala.  Táto pani mi skrátka  spravila deň.

Nechcem byť zlá, ale predsa len naši českí bratia majú bližšie k západným krajinám a či chceme, alebo nie, v oblasti služieb môžu skutočne konkurovať svetovým metropolám.  Nikdy sa mi u susedov nestalo, že by čašníčka hosťom otvárala šampanského a pritom ťukala do mobilu. Áno, v Bratislave som to zažila.  Alebo iná „dáma“ pracujúca v reštaurácii sa prihovárala hosťom za pochodu, teda nemala ani tú slušnosť, že by sa pri stole aspoň pristavila. Okrem toho komunikovala s kolegyňou a v tejto konverzácií nechýbali vulgárne slová. A to nie som prudérna , ale toto sa jednoducho nehodí a nesmie stávať!

Minule som si v centre Bratislavy chcela kúpiť bagetu. Dievčina za okienkom ma síce videla, ale naďalej sa bavila so svojím kamarátom… Tak som teda odišla inam. Nie som totiž ochotná platiť niekde, kde ignorujú zákazníkov.  Nie, nechcem byť ako všetci Slováci nadávajúci na Slovensko.

V Bratislave žijem od narodenia. Mám tu pár obľúbených reštaurácií so skvelým jedlom a prístupom. Môžem ich však spočítať na jednej ruke. Už mám totiž dosť rokov, aby som konzumovala zlé jedlo a pozerala sa na kyslé tváre.

Nechcem len kritizovať. Aj u nás sa určite mnohí ľudia v službách  snažia. Som ochotná im vždy poďakovať aj odmeniť.  Vždy ma to totiž prekvapí a poteší, že sa to aj u nás lepší. Stále to však nie je samozrejmosťou ako v Čechách, či na Morave. A mimochodom, tá Morava je len kúsok od nášho Slovenska…

Môže vás zaujať:


Česi zriadili to, o čom slovenský pacient iba sníva




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *