150 Plus

Správa o stave republiky: „Potrebujeme právny štát.“

Prezident SR Andrej Kiska vystúpil v pléne Národnej rady Slovenskej republiky so správou o stave republiky. Reakcie na správu  sú za celou prezidentovou správou.

„Takmer pred štyrmi mesiacmi, 21. februára 2018, boli vo svojom dome vo Veľkej Mači zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, mladá archeologička Martina Kušnírová. Páchateľov do dnešného dňa nepoznáme.

Na tento ohavný zločin nadviazala najdôležitejšia správa o stave republiky v roku 2018. Bola ňou posledná reportáž Jána Kuciaka, ktorú jeho kolegovia publikovali nedokončenú týždeň po vražde. V reakciách na túto hroznú udalosť sme dostali príležitosť naplno precítiť hlbokú nedôveru k fungovaniu štátu, aká v našej spoločnosti panuje. Ale aj odhodlanie to zmeniť.


Rád by som sa v tejto súvislosti vrátil o dve desaťročia späť. Do krajiny, ktorá bola zdesená únosom syna hlavy štátu a vraždou Róberta Remiáša podobne, ako je v súčasnosti zasiahnutá vraždou novinára a jeho snúbenice. Trúfam si povedať, že nebolo to iba zavlečenie a nebola to iba vražda, ale bola to reakcia mocných na tieto zločiny, ktorá trvale poznačila ďalší vývoj Slovenskej republiky. Vládcovia si udelili amnestiu,  zásadne  a trvale naštrbili dôveru k právnemu štátu.

Dodnes sme sa s dôsledkami nedokázali vyrovnať, nedokázali sme potrestať vinníkov a pokúsiť sa tým zmierniť spôsobené krivdy a bolesť. Až minutý rok ste vy, poslanci národnej rady zrušením amnestií otvorili priestor na nápravu. Trvalo dve desaťročia, kým zvolení zástupcovia ľudu priniesli nádej, že zločiny štátnej moci nebudú navždy chránené nehoráznym aktom, ktorý prežil pád mečiarizmu aj niekoľko politických generácií.

História okolo rušenia amnestií mi dovoľuje tu v rokovacej sále národnej rady pripomenúť — najmä predstaviteľom vládnej moci a parlamentnej väčšiny: od vašich slov a činov závisí, aká hlboká bude rana, ktorá v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zostane aj po desiatich či dvadsiatich rokoch.

Zničiť vieru v spravodlivosť je možné aj bez zneužitia právomocí, akým vtedy bolo preventívne amnestovanie páchateľov závažných zločinov — a to nedostatkom citlivosti, zodpovednosti, a odvahy konať v rozhodujúcich situáciách. Alebo, naopak, aroganciou, pocitom neobmedzenej moci a ilúziou, že politikom, ktorí vyhrali voľby, patrí štát. To, čomu Slovensko v roku 2018 čelí, nie je iba kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát. Je to kríza viery, že politici sú ochotní a schopní vytvárať podmienky, aby sme o zlepšovaní vzťahu k štátu vôbec mohli začať hovoriť.

Táto nedôvera je generačným zlyhaním politiky na Slovensku. Ale nebuďme prekvapení, že ľudia neveria vyhláseniam o nezávislom vyšetrovaní, keď denne čítajú o pochybných obchodoch, o ľuďoch blízkych mafii vo vládnych kruhoch, o príbuzných politikov, ktorí v sebe náhle objavili podnikateľský talent a dostali sa k veľkým majetkom.

Gauneri prosperujúci z kontaktov na verejnú moc sú produktom sveta, ktorý vrcholní politickí predstavitelia roky nechali rásť a rozťahovať sa po Slovensku. Sveta, z ktorého profitovali a opierali oň vlastnú moc. Až sa vymkol spod kontroly a teraz ich drží v hrsti.


Vražda Jána a Martiny dala tomuto svetu tváre ľudských obetí. To bol dôvod, prečo desiatky tisíc ľudí išli do ulíc — aby vyjadrili nedôveru v schopnosť štátu vyrovnať sa so zločinom. Žiadne vymyslené sprisahania. Ale pochybnosť, či budú vražda a podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal, riadne vyšetrené. Hnev nad tým, že ani tvárou v tvár tomuto úpadku nechce vládnúca politická sila prijať zodpovednosť.

Ľudí do ulíc vyhnala aj viera, že Slovensko môže byť lepšie. Že Slovensko môže byť slušné.

Dôvera vo vymožiteľnosť práva a spravodlivosti je pre štát, ktorý chce prežiť ako životaschopné spoločenstvo, nevyhnutnosť. Bez viery, že dodržiavať pravidlá sa oplatí, bez istoty, že naše práva bude štát chrániť bez ohľadu na to, kto do nich zasiahol, sa spoločnosť môže rozpadnúť na jednotlivcov neochotných hľadieť na iný ako vlastný záujem. Znechutenie, nedôvera v inštitúcie a strata nádeje v lepšiu budúcnosť sú signálmi, že od toho nemusíme byť ďaleko.

Je pravda, že ľudia páchajú ohavné zločiny aj v slušných a mierumilovných  komunitách. Politici zneužívajú moc aj v najlepšie spravovaných štátoch. Ani smrť človeka nie je vždy a nevyhnutne zlyhaním systému. Zločin pôsobí v každej krajine a občas prerazí všetky zábrany.

Lenže takúto traumu dokážeme prekonať iba vtedy, ak sa v kritických chvíľach môžeme oprieť o spoločné hodnoty, o princípy, o všeobecne a všetkými rešpektované pravidlá, o dôveryhodné inštitúcie.

Môžeme zvládnuť aj ťažkú ranu, ak ľudia majú istotu, že politickí reprezentanti vytvorili podmienky na razantný postup a poskytujú úprimnú a viditeľnú podporu potrebnú na dolapenie podozrivých, odsúdenie vinníkov a zadosťučinenie pre obete.

Aj v tragických okamihoch plných strachu  je možné zomknúť sa a hľadať cestu z krízy. Ale iba ak ľudia veria, že štátna moc je pri vymáhaní spravodlivosti ich spojencom. Nie arogantnou prekážkou, ktorú musia zdolávať protestmi na námestiach.


Tu je jadro problému. Neochota postihnúť mocných, roky potvrdzované  pocity krivdy a nespravodlivosti vysvetľujú hnev, ktorý mnohí cítia. Nedôvera vytvorila kontext, v ktorom si nemalá časť verejnosti myslí, že bez tlaku nebude štát schopný a ochotný pravdivo vyšetriť ani len popravu dvoch mladých ľudí.

Dodnes nevieme, kto zavraždil Jána a Martinu. Ich smrť však pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo.

Ak existuje úprimná vôľa hľadať spôsob ako začať kriesiť dôveru verejnosti, je nevyhnutné vrátiť sa k vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Začiatkom marca som povedal: “Verím, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť.” A ako prezident Slovenskej republiky som požiadal všetkých ľudí, aby sme im dôverovali.

Na to, aby som rovnakú výzvu mohol zopakovať, potrebujem spolu s verejnosťou signál, že zodpovední majú odvahu zmeniť sa. Očakávam, že sa ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili.

Vyzývam vedenie rezortu vnútra, aby urobilo a vo vhodnej forme zverejnilo hodnotenie priebehu vyšetrovania, ktoré odpovie na pochybnosti o postupe polície a jej vedenia. Pochybnosti, ktoré — pevne dúfam pre dobro Slovenskej republiky — sú prevažne nedorozumeniami, nie prejavmi zbabraného vyšetrovania zločinu, ktorý otriasol spoločnosťou a vyvolal vážnu politickú krízu.

Čakáme na pravdivé odpovede na viaceré otázky. Napríklad, prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva.

Prečo bývalý policajný prezident takmer denne miatol verejnosť rôznymi verziami smeru vyšetrovania, v rozpore s embargom vyhláseným prokuratúrou.

Prečo v rozhodujúcich týždňoch po vražde Slovensko váhalo s využitím medzinárodnej pomoci.

Prečo bol na mieste činu bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA a prečo o tom bývalý policajný prezident klamal.

Prečo mali prístup k prípadu ľudia, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorí mali byť súčasťou vyšetrovacích verzií.

Prečo sa polícia snažila získať informácie z telefónu českej spolupracovníčky zavraždeného novinára amatérskym postupom, ktorý vyvolal medzinárodnú hanbu.

Prečo viac rešpektu dostal od polície človek, ktorý sa verejne vyhráža novinárom, než žurnalistka, ktorá dobrovoľne spolupracuje na vyšetrení vraždy.

Doterajšie odpovede sú nedostatočné. Odrážajú zásadný problém: nedostatok citlivosti od tých, ktorých poslaním má byť služba verejnosti. Príliš dlho bola hlavným princípom komunikácie vedenia rezortu vnútra snaha zapierať. Prvý krokom na ceste k dôvere je preto začať odpovedať poctivo a priamo.

Slovensko potrebuje políciu, ktorá bude plniť svoju úlohu pomáhať a chrániť. To dokáže iba inštitúcia, ktorá láka odvážnych ľudí so zmyslom pre spravodlivosť. Nie polícia, ktorá na papieri robí všetko dobre, ale vyše polovica obyvateľov jej neverí.

Policajti a prokurátori potrebujú priestor slobodne vyšetrovať trestné činy. Bez neprimeraných zásahov do ich práce, šikanovania, prepúšťania kvalitných vyšetrovateľov,
ktoré rozkladá morálku, podporuje pasivitu a priemernosť. V dobrej polícii je odmeňovaná odvaha a poctivosť.

Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami akou sú napríklad migranti. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti.

Povinnosťou vedenia polície je vyvodiť dôsledky za pochybenia, aké sme videli pri zásahoch v Moldave nad Bodvou, v Medveďove alebo v Zborove. Krytie zlyhaní nie je prejavom rešpektu k policajnému povolaniu. Je to spôsob, ako pestovať neúctu k právam iných a podhubie na zneužívanie právomoci.

Dobre riadený a trénovaný policajt nemusí porušovať pravidlá, aby zaistil bezpečnosť a vyšetril zločin. Slovensko nie je jediným štátom, kde polícia rieši problematické komunity. Ani jedinou krajinou, kde sa vyšetrujú únosy detí. Ak to inde dokážu v rámci pravidiel, bez násilia, s rešpektom k ľudským právam, zvládneme to aj my.

Všetci potrebujeme právny štát. Zrozumiteľné zákony, ktoré problémy bežného života pomáhajú riešiť a nevytvárajú nové. Úrady a políciu, ktoré pravidlá privádzajú do života spravodlivo a nezneužívajú ich na šikanovanie nepohodlných. Súdy, ktorých rozhodovanie je včasné a predvídateľné. Ústavný súd, ktorý je dôveryhodným ochrancom ústavných princípov a hodnôt.

Vyviesť Slovensko z krízy dôvery je náročný proces. Vyžiada si veľké a odvážne zmeny, aj každodenné malé a poctivé kroky. Podporu verejnosti si v tejto snahe dokážeme získať iba otvorenou a citlivou komunikáciou. Nikto by nemal počítať s tým, že ľudia budú tolerovať polovičaté kroky a roky čakať na výsledky.

Vám, poslancom a členom vlády, občania zverili moc viesť krajinu. Ľudia, pre ktorých je vražda Jána a Martiny či nedávna brutálna smrť Henryho symbolom zanedbanej spravodlivosti a neschopnosti štátu chrániť životy, čakajú odpoveď, či to myslíte vážne. Čakajú na signál, že existuje politická vôľa vrátiť Slovenskú republiku späť na cestu vedúcu k zastaveniu úpadku právneho štátu.

Príležitosť sa naskytne čoskoro, keď budete rozhodovať o dôležitých zákonoch týkajúcich sa polície aj ústavného súdu. Niet dôvodu, aby sme sa uspokojili s podpriemernými riešeniami. Môžeme dosiahnuť zmeny, ktoré budú citlivé, poctivé aj odvážne a môžu zlepšiť systém zabezpečenia a vymáhania spravodlivosti.

Voľba je vo vašich rukách. Od vašich rozhodnutí závisí, ako si budeme rok 2018 pamätať. Či ako premárnenú príležitosť, ktorá ostane zdrojom konšpirácií, špekulácií, nevyšetrených podozrení a trvalým prameňom nedôvery k politike aj medzi ľuďmi navzájom. Alebo ako obdobie, v ktorom sme sa vzchopili a začali robiť všetko potrebné pre obnovenie dôvery ľudí v štát.

Nie je hanbou priznať si nedostatky. Neexistuje krajina, v ktorej by sa v jedno ráno politici zobudili a mohli si povedať, že vyriešili všetko. Hanbou je ignorovať výzvy, ktorým čelíme. Nechať ich prerásť do chronických problémov, kvôli ktorým sa mnohým ľuďom nežije dobre a kvôli ktorým opúšťajú Slovensko. Hanbou je správať sa tak, akoby budúcnosť existovala len po ďalšie parlamentné voľby.

Je základnou úlohou politiky generovať riešenia, ktoré krajinu posúvajú vpred. Žiaľ, strácame schopnosť viesť boj o naozaj dôležitých témach. Politická súťaž sa rozpadá na sériu malicherných sporov, v ktorých sa témy dôležité pre lepší život ľudí objavia skôr náhodne. V diskusii chýba poctivosť priznať hĺbku problému, odvaha pustiť sa do riešení, aj citlivosť k tým, ktorých sa spory týkajú.

Ústava Slovenskej republiky a jej zmeny sú ponižované na nástroj straníckeho marketingu. Najviac diskutovanou politikou parlamentnej väčšiny nie je plnenie vládneho programu, ale pompézne výdavkové balíčky. Aj na dôchodkový systém si niektorí opäť spomenú až vtedy, keď sa zúfalo snažia predĺžiť si politickú kariéru.

Keď v marci nová vláda žiadala poslancov o dôveru, viacerí sa pozastavili nad tým, že prebrala programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády. To, že nová vláda nemusel na dva roky starých záväzkoch nič meniť bolo zlou správou o stave politiky, smutnou ukážkou neschopnosti predchádzajúcej vlády riešiť problémy, plniť svoje záväzky.

Pred mojim dnešným vystúpením v pléne národnej rady so správou o stave Slovenskej republiky som stál pred dilemou, či budem znova hovoriť o deťoch, ktorým neposkytujeme dobré vzdelanie. O pacientoch, ktorí nedostávajú rovnako kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. O rómskych komunitách, v ktorých sa chudoba dedí z generácie na generáciu pre neschopnosť im pomôcť.

Trpkou pravdou je, že by som mohol skopírovať celé state z minulých správ o stave republiky a prečítať ich znova. Nechcem tým povedať, že nevidím za uplynulý rok žiadne užitočné opatrenia. Aj teraz využijem príležitosť, aby som podporil návrh platiť obedy pre všetky deti v školách z verejných financií. Skúsenosti zo sveta potvrdzujú účelnosť takéhoto kroku. Ale dodávam, že na to, aby sme v dôležitých veciach dosiahli viditeľné výsledky, nestačí jedno silné rozhodnutie za volebné obdobie. Potrebujeme ich aspoň desať za rok.

Poctivá politika nerozlišuje medzi slovami a činmi. Ak o niečom hovoríme ako o  priorite, malo by sa to stať prioritou pri plánovaní verejných výdavkov. V uplynulých rokoch sme mali aj vďaka eurofondom na investície dostatok peňazí. Nad očakávania rástli daňové výnosy, štát mal každoročne k dispozícii viac než predpokladal.

Zodpovedali tomu aj verejné investície, ktoré ročne dosahovali štyri percentá HDP. Patríme medzi štáty s najvyšším podielom investícií v celej EÚ. Ale úspech sa nemeria množstvom minutých peňazí. Keď sa krajine ekonomicky darí, úlohou politikov je využiť zdroje rozumne s čo najväčším efektom. Dobré časy nebudú trvať večne.

Často opakovanými prioritami Slovenska sú zdravie ľudí, vzdelávanie detí, veda a výskum. Ale reálne investície z verejných zdrojov tomu nezodpovedajú. Do zdravotníctva a jeho ošarpaných nemocníc smerovali len štyri z každých sto investovaných eur. V rozvinutých európskych krajinách to bolo 12 percent.
Na školstvo, vedu a výskumu Slovensko použilo necelú desatinu verejných investícií, v zahraničí to bolo dvojnásobne viac. Informácie o využívaní eurofondov na vzdelanie a výskum pritom vzbudzujú pochybnosti, či aj to málo peňazí vytvorilo pozitívnu hodnotu.

Polovica verejných investícií na Slovensku smerovala do dopravy. To by nemuselo byť predmetom kritiky, keby dlhodobo nevíťazila megalománia nad zdravým rozumom. Chýba autorita, ktorá by prísne dohliadala na plánovanie a financovanie výstavby. Príkladom je diaľnica okolo Ružomberka. Stavba bola dlho plánovaná a jej dokončenie sa očakávalo vlani v lete. Nestihlo sa to. A je jasné, že diaľnica sa nedokončí ani v tomto, ani v budúcom, ani v roku 2020. Cez mesto a okolité obce bude stále denne prechádzať 20-tisíc áut a tritisíc kamiónov.

Namiesto stavania diaľnic tam, kde to dopravné zaťaženie vyžaduje, opájame sa veľkolepými plánmi, ktoré nesplníme možno  ani za sto rokov. Podľahli sme ilúzii, že len diaľnice prinesú do regiónov blahobyt a zatiaľ sa po celej krajine rozpadajú cesty nižších tried. Viac než 40 percent ciest prvej, druhej a tretej triedy je v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. Po týchto cestách sa pritom ročne prepraví trikrát viac osôb než po diaľniciach a rýchlostných cestách.

 

Niet dôležitejšej výzvy, ktorej ako spoločnosť budeme čeliť, než starnutie populácie. Priemerná dĺžka života sa od pádu komunizmu zvýšila o sedem rokov. V nadchádzajúcej dekáde budeme treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou EÚ. Preto je debata o penzijnom systéme na mieste. Žiaľ, preteky, kto ponúkne nižší vek odchodu do dôchodku sú príkladom sporu, ktorému chýba citlivosť, poctivosť aj odvaha.

Existujúce viazanie odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia je rozumným a spravodlivým riešením. Garantuje približne rovnaký čas prežitý na dôchodku naprieč generáciami, ktorý dokážeme zvládnuť aj finančne. Ak niektorí chcete — dokonca v ústave — obmedziť vek odchodu do dôchodku, naberte odvahu povedať ľuďom aká bude cena. A povedzte to aj našim deťom, aby vedeli aký balvan im priviažete k nohe. Buď budú dôchodky nižšie, alebo dane vyššie.

Tou naozaj dôležitou témou nie je vek odchodu do dôchodku. Skutočnou výzvou je zaistiť seniorom dôstojný život. Nemáme dostatok opatrovateliek ani kapacít na starostlivosť o dlhodobo chorých. Existuje množstvo bariér, ktoré dôchodcov obmedzujú. Pýtam sa, ako chce Slovensko zlepšovať kvalitu života seniorov, keď nebude mať na to peniaze. A nemyslím si, že je dobrý nápad ústavou zviazať ruky každému, kto bude problémy zanedbané súčasnou generáciou politikov riešiť.

Predtým, než sa dostanem k záveru, pristavím sa pri pomeroch v poľnohospodárstve a na vidieku. Venovala sa im podstatná časť posledného článku Jána Kuciaka, nasledovali dôležité zistenia od jeho kolegov. Farmári v nich opísali divoké eldorádo pri podnikaní a poberaní dotácií.

Roky zanedbávania problémov spôsobili, že štátne orgány zatvárajú oči pred vydieračskými praktikami v regiónoch, tolerujú vyhrážky a fyzické útoky, alebo sa dokonca stavajú na stranu agresorov. Tieto zlyhania štátu majú konkrétne obete. Sú nimi podvedení, zbití farmári,  ktorí sa nedovolali svojich práv.

Neblahé dôsledky vidíme naprieč regiónmi. Hoci je Slovensko prevažne vidiecka krajina, má nízku zamestnanosť v poľnohospodárstve. Farmy majú v európskom porovnaní veľké rozlohy, ale nízku produktivitu. Napriek pol miliarde eur, ktorá do poľnohospodárstva každoročne smeruje, nie je Slovensko sebestačné pri výrobe potravín. Vidiek nie je ani atraktívnym, ani perspektívnym miestom na život.

Situácia v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a Slovenskom pozemkovom fonde je taká závažná, že aj generálny prokurátor konštatoval, že štát pri vynucovaní práva zlyháva. K podobným záverom došiel Najvyšší kontrolný úrad. Preto ma prekvapuje, že ani presvedčivé odhalenia nedokázali zmeniť status quo v týchto dvoch inštitúciách. Neviem, či je to ľahostajnosť  alebo je to úmysel.

Je predsa úlohou štátu obnoviť poriadok, vládu zákona a pomôcť vysporiadať majetkové práva. Na Slovensku je priveľa ľudí, ktorí sa ani po 30 rokoch od zmeny režimu nedostali k vlastným pozemkom. Verejná ochrankyňa práv skonštatovala, že pri súčasnom tempe nebudú reštitučné konania v mnohých okresoch ukončené ani o desať rokov. Pritom riešenia existujú a manažéri pozemkového fondu majú priestor, aby ľuďom pri vysporiadavaní pôdy pomohli.

Peniaze na rozvoj vidieka majú smerovať k tým, ktorí chcú produkovať — veľkým farmám aj drobným farmárom — nie k špekulantom. Existuje mnoho nástrojov ako špekulantov odhaliť. Len ich musíme začať využívať. Je načase peniaze použiť správne a zastaviť zväčšujúci sa rozdiel medzi viacerými dynamicky rozvíjajúcimi sa mestami a prevažne stagnujúcim zvyškom krajiny.

V roku 1918 sme sa spolu s českým národom prihlásili o vlastnú existenciu postavenú na najmodernejších hodnotách demokratického právneho štátu. V štyridsiatom štvrtom roku sme sa Slovenským národným povstaním vzopreli fašizmu. V roku 1989 sme s kľúčmi v rukách vyprevádzali totalitu a vítali demokraciu a slobodu.

Na jar tohto roku, 25 rokov od vzniku nášho štátu, sa mnohí prihlásili k hodnote, pre ktorú sme dlho hľadali vhodné slovo. Desiatky tisíc ľudí nahlas povedali, že okrem samostatného a demokratického si želajú Slovensko, ktoré bude slušné.

Teraz je na nás, na politikoch, aby sme urobili rovnakú voľbu. Aby sme zabránili rozkladu spoločnosti v dôsledku nedôvery v štát a schopnosť politikov riešiť problémy. Znamená to okrem iného vrátiť do verejného priestoru poctivú a citlivú diskusiu. Mať odvahu hovoriť korektne a slušne aj o ťažkých témach — o Istanbulskom dohovore, právach menšín, interrupciách, situácii Rómov. Musíme opäť obsadiť priestor, v ktorom sa vďaka pasivite a nevšímavosti politických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti.

Je to aj absencia odvahy, poctivej a citlivej diskusie, ktorá spôsobuje, že predstavy rôznych častí spoločnosti o hodnotách, na ktorých by mala Slovenská republika stáť, sa nezbližujú. Naopak, dramaticky sa vzďaľujú. Lenže bez budovania spoločnej identity rezignujeme na spoločný záujem. Bez súdržnosti a solidarity budeme hľadieť iba na krátkodobé ciele, ktoré neprekvapia, nenadchnú, nikam nás neposunú. A krajina, ktorá sa nevie pohnúť z miesta, je odsúdená na neúspech.

Slovensko je hladné po niečom, na čo môže byť hrdé. Nie falošné národovectvo, nie agresívne vymedzovanie sa voči ľuďom inej farby pleti, viery či sexuálnej orientácie. Ak má vzťah ľudí k Slovensku definovať láska a hrdosť, musíme im ponúknuť viac ako peknú prírodu a šikovných športovcov. Potrebujeme spojivo, vďaka ktorému sa príbehy úspešných jednotlivcov stanú príbehom úspešnej krajiny.

Opakovane ukazujeme, že spoločným úsilím vieme korigovať chybné rozhodnutia. Proti režimu vojnového slovenského štátu sme zorganizovali povstanie. Porazili sme mečiarizmus, ktorý nás odklonil z cesty na Západ do Európskej únie. Vlani sme vyhnali fašistov z banskobystrickej župy. Niekedy to trvá, ale Slovensko a jeho občania majú dar, ktorý je výsadou demokracie — vôľu i schopnosť napraviť omyly minulosti.

Úlohou lídrov je viesť a riešiť problémy. Inšpirovať ľudí a pripraviť krajinu na budúcnosť. Reprezentovať hodnoty, na ktorých štát stojí. Pomáhať tvoriť a udržiavať spoločnú identitu, ktorá môže byť zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku.

Ak každý z nás bude dnes lepší, ako bol včera, vlasť naša bude veľká a slávna. O tom bol presvedčený muž, ktorý stál pred sto rokmi na čele zápasu o slobodu Slovenska v Československu. Milan Rastislav Štefánik.  Vedel, že “kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.” To je, dámy a páni, odkaz najuznávanejšej osobnosti našich moderných dejín.

To je aj najväčšia výzva, pred ktorou stojíme. Pokúsiť sa byť lepší ako včera. Postaviť zdravšie základy Slovenskej republiky ako tie, ktoré sme po 25 rokoch nechali zhrdzavieť. Aby sme mohli byť štátom, ktorého sebavedomie pevne stojí na spoločných úspechoch.“

REAKCIE :

Predseda NR SR Andrej Danko – SNS/foto: FB Andrej Danko

A. Danko: V politike nemožno brať veci osobne, je dôležité kritiku aj prijať 

Dôležité je kritiku prijať, v politike totiž nemožno brať veci osobne. Novinárom to v reakcii na správu o stave republiky, ktorú predniesol prezident SR Andrej Kiska, povedal šéf parlamentu a líder SNS Andrej Danko.
„Z niektorých vecí sa dá poučiť, niektoré sa dajú opraviť, a niektoré sú v realite iné. Ale myslím, že sme tento prejav zvládli a verím, že z toho, čo sa poučiť dá, sa poučíme,“ poznamenal.
Danko odmietol Kiskov prejav kritizovať tak, ako to urobili napríklad predstavitelia Smeru-SD. „Ak nebudeme problémy riešiť a hľadať kompromisy, je to cesta do pekla. Ja sa budem v politike snažiť hľadať konštruktívne riešenia. Ak si niekto myslí, že zosmiešňovanie a hľadanie senzácií je cesta, ja hovorím, že to nie je cesta pre Slovensko,“ dodal.

foto: KP SR

Premiér: A. Kiska už nie je nadstranícky prezident, ale budúci opozičný politik 

Prezident SR Andrej Kiska viac nie je nadstraníckou hlavou štátu, ale po prednesení správy o stave republiky v ňom vidieť budúceho opozičného politika. Novinárom to v reakcii povedal premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) s tým, že je z prejavu Kisku sklamaný.
„Očakával som, že pravdivo posúdi stav našej krajiny, ale videl som prezidenta, ktorý o Slovensku nepovedal nič pozitívne. Nedotkol sa nášho dobrého hospodárskeho vývoja, v oblasti nezamestnanosti, nedotkol sa zvyšovania miezd a kvality života. Urobil len znôžku kritiky,“ povedal Pellegrini s tým, že Kiska zároveň žiadal občanov, aby boli na krajinu hrdí.
Podľa Pellegriniho prezident hovoril veľa o právnom štáte a apeloval na morálne autority a o návrate dôvery občanov v inštitúcie. „Preto by som bol veľmi rád, keby sa chlapsky postavil k podozreniam, ktoré súvisia práve s jeho osobou a ktoré hovoria o tom, že pravdepodobne prekročil limit pri výdavkoch na volebnú kampaň. Dodnes mlčí,“ odkázal predseda vlády.
Pripustil, že sa robia aj chyby, „ale veľa ľudí tu odviedlo výbornú prácu, o ktorú zrejme Kiska nemá záujem“. „Som priaznivec konštruktívnej kritiky, ale aj priaznivec spravodlivosti. Keď niečo kritizujem, na druhej stane vyzdvihujem veci, ktoré sa podarilo splniť,“ dodal Pellegrini.

Tlačová konferencia PPZ SR, prezident PZ Tibor Gašpar, 2018/foto: dalito.sk zdroj: ČT 24

Reakcia a stanovisko ministerstva vnútra SR na správu prezidenta SR Andreja Kisku

Ministerstvo vnútra SR, žiaľ, nemôže zverejniť hodnotenie priebehu vyšetrovania žiadneho trestného činu, nakoľko mu to neumožňuje právny poriadok SR. Informácie o priebehu vyšetrovania poskytujú orgány činné v trestnom konaní a v tragickom prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej informuje prokuratúra. MV SR takéto informácie ani nemá k dispozícii.
Medzinárodný vyšetrovací tím bol v tomto prípade zriadený približne dva mesiace po vražde. Prokuratúra už vtedy upozorňovala, že ide o náročný proces, ktorý trvá týždne až mesiace.
Ministerstvu vnútra neprináleží označiť konkrétny vyšetrovací úkon policajného vyšetrovateľa alebo prokurátora v tejto veci za amatérsky. Išlo by len o subjektívny názor vyslovený bez dostatočných informácií.
Polícia priznala niektoré nedostatky pri vyšetrovaní vraždy, ale podľa jej vyjadrení ich okamžite riešila a prijala opatrenia, aby sa v budúcnosti už neopakovali. Nedostatkami, ktoré vznikli pri vyšetrovaní spomínanej vraždy novinára sa zaoberajú nadriadení. Ministerstvo vnútra SR rovnako ako všetci slušní ľudia na Slovensku verí, že sa prípad vraždy podarí objasniť a páchatelia budú postavení pred súd.

 

podpredseda NR SR/predseda MOST-HÍD/foto: archív MOST-HÍD

B. Bugár: A. Kiska hodnotil vládu, nie stav republiky 

Referát prezidenta Andreja Kisku na pôde Národnej rady SR bol prejavom hodnotiacim činnosť vlády a nie stav republiky. Myslí si to predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár.
„Netreba vidieť len problémy, ale aj úspechy. Určite vo svojom prejave mal aj pozitívne veci, hovoril o chýbajúcej poctivej diskusii, čo tvrdím tiež,“ podotkol Bugár.
Aj on, podobne ako premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), tvrdí, že v Kiskovej správe zanikli pozitívne pasáže. „Mohol hovoriť aj o úspechoch. Dokonca povedal, že namiesto plnenia vládneho programu sú tu nejaké sociálne balíčky. To nie je pravdivý výrok. Vládny program plníme,“ dodal Bugár. Na rozdiel od Pellegriniho si však nemyslí, že Kiska si prejavom chystal pôdu pre budúce pôsobenie v politike.

budova NR SR/foto: Dalito.sk

NRSR: Koalícia: Prezidentov prejav bol veľmi kritický, chýbali pozitíva 

Správa o stave republiky, ktorú poslancom NR SR predniesol prezident Andrej Kiska, bola podľa koalície veľmi kritická. Koaličným poslancom v nej chýbali pozitíva.
„Rešpektujem videnie problémov Slovenska pánom prezidentom. No napriek problémom, ktorými sa boríme, je podľa mňa v tejto krajine stále veľa pozitívnej energie a pozitívneho pokroku, ktoré sa udiali v uplynulých dvoch rokoch,“ uviedol pre TASR predseda Mosta-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár, podľa ktorého pozitívne a štátnické pasáže v prejave prezidenta zanikli.
Poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák považuje Kiskov prejav za nevyvážený. „Myslím si, že to nebol vyvážený prejav štátnika, skôr mi to v niektorých pasážach pripadalo ako prejav predsedu opozičnej politickej strany, na ktorú sa pravdepodobne pán prezident pripravuje,“ uviedol Petrák.
Nepozdávalo sa mu množstvo kritiky v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Takéto komplikované prípady sa podľa neho nevyšetrujú ľahko. „Myslím si, že tá kritika, ktorá tu bola vznesená, nie je absolútne na mieste,“ doplnil Petrák. Na Kiskovom mieste by bol opatrnejší aj v pasážach o majetkových kauzách.
Kiska mohol podľa Petráka pochváliť rast ekonomiky či pokrok vo vývoji verejných financií. „Ak pán prezident považuje za jediné pozitívum zadarmo obedy v školských jedálňach, tak si myslím, že mu chýba politický nadhľad,“ poznamenal Petrák.
Aj podľa exministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) podal Kiska správu o stave spoločnosti najmä z negatívneho pohľadu, ktorý je však „dosť podstatný“. S viacerými charakteristikami Maďarič súhlasí. „Na druhej strane sa mi zdalo, že tá správa bola neúplná. Nežijeme len vyslovene v negatívnom svete. Správa spred roka sa mi zdala komplexnejšia,“ povedal Maďarič. Súhlasí, že jeden z problémov Slovenska je nerovnosť pred zákonom. „Ale aj keď je tu nespravodlivosť, sú tu aj pozitívne veci,“ myslí si Maďarič.
„Slová, slová, slová, nič len slová,“ okomentoval prezidentov prejav podpredseda SNS Anton Hrnko. Na správu sa treba podľa neho pozerať nielen podľa toho, čo je povedané, ale aj kto to hovorí. „Ak chce niekto kritizovať, musí mať na tú kritiku právo,“ podotkol.
Aj jeho stranícky kolega, podpredseda Jaroslav Paška, hodnotí Kiskov prejav ako veľmi kritický voči súčasnej vládnej garnitúre. „Ale pán prezident nenaznačil východiská. Takže mám pocit, že sa viac venoval kritike a menej sa pozeral do zrkadla aj na vlastné pôsobenie v minulosti,“ doplnil.

Robert Fico na summite Za rovnakú kvalitu produktov pre všetkých 2017/foto: ÚV SR

R. Fico: A. Kiska mal prejav opozičného politika, zneužíva svoju funkciu 

Prezident SR Andrej Kiska svojim prejavom o stave republiky potvrdil, že je opozičným politikom. Žiadna vízia, len kritika. Novinárom to povedal šéf Smeru-SD a expremiér Robert Fico.
„Už v roku 2014, keď boli prezidentské voľby, som povedal, že Kiska bude opozičný politik. A jeho vystúpenie bolo presne v tom duchu. Ešte pred niekoľkými mesiacmi hovoril, že Slovensko je úspešná krajina, zrazu je to preňho čierna diera bez perspektívy,“ odkázal Fico.
Strana Smer-SD podľa jeho slov očakávala, že prezident použije nejakú mieru sebareflexie. „Ak niekto hovorí o dôvere ľudí v štát, súdy, políciu a prokuratúru, musí sa vysporiadať s vážnymi podozreniami, ktoré sú spojené s jeho menom. Mal povedať niečo o tom, ako pripravil ľudí v 48 bytoch v Kysuckom Novom Meste o bývanie, ako pripravil o pozemok zubára, o tom, ako financoval kampaň, podozreniach pokiaľ ide o DPH,“ myslí si Fico.
Predstavitelia Smeru-SD sú teda z Kiskovho prejavu sklamaní. „Bol to prejav opozičného politika, ktorý zneužíva funkciu prezidenta na stranícke účely,“ konštatoval šéf Smeru-SD.
Zároveň avizoval, že jeho strana pripraví návrh, aby každý, kto bude v roku 2019 kandidovať na prezidenta, bol zbavený obchodného, daňového či bankového tajomstva. „Je vysoko pravdepodobné, že s tou iniciatívou prídeme. Chceme vysloviť presvedčenie, že nový prezident nebude čeliť takýmto vážnym podozreniam, kvôli ktorým mal Kiska už dávno odstúpiť z funkcie,“ myslí si.
Fico si prejav hlavy štátu nevypočul osobne v rokovacej sále. „Sedel som v kancelárii, chcel som si to vypočuť v televízii. Tam je to objektívnejšie. Nepovažujem to za žiadnu mieru neúcty,“ vysvetlil.
Na otázku, či v Smere-SD uvažujú o premiérovi Petrovi Pellegrinim (Smer-SD) ako o kandidátovi na prezidenta, Fico odvetil, že je to hlúposť.

M. Maďarič o proteste ĽSNS: Je to dehonestácia a neúcta k SR a k prezidentovi 

Prezident Andrej Kiska s ministrom kultúry v demisii Marekom Maďaričom/Smer-SD/foto: KP SR

Koaliční aj opoziční poslanci kritizujú konanie kotlebovcov, pre ktoré na chvíľu prerušili vystúpenie prezidenta SR Andreja Kisku v pléne.
„Je to absolútna dehonestácia a neúcta k Slovenskej republike, k inštitútu prezidenta SR. Myslím si, že pán predseda parlamentu sa zachoval správne a dal jasný signál, že s takýmto niečím sa nemôžeme stotožňovať a musíme to vykazovať za brány parlamentu,“ povedal poslanec Smeru-SD a exminister kultúry Marek Maďarič.
„Je to ich samostatné rozhodnutie. Myslím si, že z úcty k prezidentskému úradu takéto vystúpenia do parlamentu nepatria,“ uviedol poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák.
Líder OĽaNO Igor Matovič si myslí, že kotlebovci sa potrebovali zviditeľniť. „Tak sa zviditeľnili. Pomaly si pripadám pri nich ako štandardný politik,“ doplnil Matovič.
Kotlebovci priniesli do pléna nápis vlastizradca, vizuálne pomôcky sú v rokovacej sále zakázané. Po neuposlúchnutí výziev predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), aby ich odstránili, Danko schôdzu na chvíľu prerušil a ĽSNS vykázal z rokovania. Po pár minútach prezident s prejavom pokračoval.

Igor Matovič, predseda OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti/foto: archív OĽANO-NOVA

NRSR: Opozícia chváli prezidentovu správu o stave republiky 

Opozícia je spokojná so správou o stave republiky, ktorú predniesol poslancom NR SR prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu bola podľa opozície kritická, ale hovorila pravdu. V Kiskovom prejave opoziční poslanci nevideli jeho budúce politické ambície.
„Bol to dosť obsažný prejav. Z toho, čo Slovensko trápi, asi na nič nezabudol. Takto si predstavujem správu o stave republiky. Prezident by mal takto sumarizovať, čo krajinu trápi, pripomenúť a prehovoriť do duše poslancom. To presne prezident urobil, ja som spokojný,“ povedal líder OĽaNO Igor Matovič.
Jeho kolegyňa Veronika Remišová oceňuje, že prezident vrátil pozornosť spoločnosti na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá v tomto momente stále nie je vyriešená. „Na druhej strane nesúhlasím s pánom prezidentom s tým, že táto situácia je nejakým generačným zlyhaním. V každej generácii sa nájdu hrdinovia a v každej generácii sa nájdu aj nečestní politici a gauneri,“ doplnila.
Podpredseda SaS Ľubomír Galko hodnotí Kiskov prejav lepšie ako ten minuloročný. „Bol primeraný vážnosti situácie na Slovensku. Som rád, že veľmi explicitne pomenoval, že polícia má veľmi zlé meno aj kto je vinníkom. Myslím si, že bolo správne, že nechodil okolo horúcej kaše a povedal, čo bolo treba,“ uviedol Galko. Prezident si podľa neho nerobil PR pre svoju politickú budúcnosť. „Nič také som tam nevidel, ja ten prejav hodnotím pozitívne,“ doplnil.
Pre jeho stranícku kolegyňu Janu Kiššovú bol prejav veľmi silný a emotívny. „Hovoril mi v mnohom z duše. Myslím si, že bol veľmi kritický. Vnímam problémy, ktorými Slovensko prechádza, veľmi podobne. Či už to bola reakcia na vývoj vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, alebo to bolo vedenie politiky súčasnej vlády. Myslím si, že to bol veľmi stručný, ale aj hutný exkurz do aktuálnych problémov, ktoré Slovensko dnes má,“ uviedla podpredsedníčka SaS.
Aj nezaradeného poslanca a šéfa mimoparlamentnej strany Spolu Miroslava Beblavého potešilo, že prezident, napriek tomu, že ohlásil politickú budúcnosť, hovoril pravdu bez ohľadu na to, či je populárna, alebo nie. „Najdôležitejšia časť bola tá, kde pomenoval zlyhania právneho štátu a dôvery ľudí v štát. Jeho slová boli pomerne tvrdé, ale pravdivé, potvrdzuje sa, že Slovensko potrebuje zásadnú rekonštrukciu štátu,“ povedal Beblavý.
„Zhodnotil to celkom dobre,“ skonštatoval predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Prezidentov prejav považuje za vyvážený, ale má výhrady. „Prekáža mi, že nespomenul obyčajných ľudí. Ale pomenoval správne veci v pôdohospodárstve a vyzdvihol Čižnára. V tomto súhlasím,“ doplnil Kollár.

I. Gašparoviča prekvapila prezidentova kritika vyšetrovateľov vraždy J. Kuciaka 

Bratislava 14. júna (TASR) – Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič je prekvapený tým, že sa jeho nástupca Andrej Kiska pri prednese správy o stave republiky postavil kriticky k vyšetrovaniu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Gašparovič je totiž presvedčený, že na vyšetrení tohto trestného činu nezáleží nikomu viac ako vyšetrovateľom, ktorí majú prípad na starosti.

Ma margo správy, ktorú Kiska predniesol v parlamente v stredu (13.6.), exprezident uviedol, že sa s ňou nevie stotožniť v plnom rozsahu. „Vypočul som si pána prezidenta, ale sú veci, ktoré by som povedal úplne inak ako on,“ skonštatoval vo štvrtok v Primaciálnom paláci v Bratislave, kde prijal pozvanie Eduarda Chmelára usilujúceho sa o prezidentskú kandidatúru.
„Tam bola holá konštatácia niektorých skutočností, ktoré na Slovensku sú, ale to je všetko,“ vysvetlil Gašparovič s tým, že mu v Kiskovej správe chýbal návrh konkrétnych riešení. Súhlasí pritom, že hlava štátu má povinnosť kriticky pomenovať situáciu v spoločnosti, Kiska však podľa neho mal spomenúť vo väčšej miere aj dosiahnuté úspechy.

„Slovensko je podľa pána prezidenta a jeho vystúpenia jeden veľký negatívny problém. Myslím si, že to nie je pravda, že je tu veľmi veľa pozitívneho, z domácej politiky vo vzťahu k sociálnym programom, a veľmi úspešní sme aj vo vzťahu k zahraničnej politike,“ mieni Gašparovič.

„Bol som trošku prekvapený, ale aj kritikou, pokiaľ ide o vyriešenie problému tej katastrofálnej vraždy, ktorá sa stala, kde sa pán prezident veľmi kriticky postavil voči polícii,“ zhodnotil Gašparovič. Každý, kto v polícii bol, podľa bývalej hlavy štátu vie, v akej náročnej pozícii sú vyšetrovatelia. „V tomto prípade si myslím že nikomu viac nezáleží na tom, ako tým, ktorí na tejto veci robia, aby boli úspešní pri vyšetrovaní, pretože to by bola ich rehabilitácia,“ domnieva sa Gašparovič.

Eduard Chmelár/politický analytik a pedagóg/foto: archív E. Chmelár

E. Chmelár predniesol Tieňovú správu o stave republiky, chce ukázať kompetentnosť 

Bratislava 14. júna (TASR) – Politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár usilujúci sa o kandidatúru na prezidenta SR predniesol vo štvrtok Tieňovú správu o stave Slovenskej republiky. Je totiž presvedčený, že prezidentskí kandidáti by mali verejnosti aj takýmto spôsobom ukázať svoju kompetentnosť. V prejave vyzval na diskusiu o novej spoločenskej zmluve, ktorá by mohla vyústiť do prijatia novej Ústavy a zadefinovania Druhej Slovenskej republiky, a tiež na posilnenie právomocí hlavy štátu, ktorú vyberajú občania v priamej voľbe.

Viac ako trištvrtehodinový prejav si v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave vypočuli aj exprezidenti Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster. Chmelár pre TASR vysvetlil, že od prezidentského kandidáta je korektné, aby nielen kritizoval, ale aj ukázal, ako si predstavuje výkon funkcie. „Aby občania mohli porovnávať a vedieť, ako by som si v nej počínal,“ vysvetlil zmysel jeho aktivity.

Doterajším správam o stave republiky Chmelár vyčíta, že neprinášajú riešenia, ale sú glosovaním udalostí. Za takú označil aj správu, ktorú v stredu (13.6.) predniesol v parlamente Andrej Kiska. „To, čo sme počuli, nebola komplexná syntéza, to boli rešerše, navyše to bola skôr správa o stave vlády ako správa o stave republiky. V takomto ponímaní musíte byť jednak nad vecou a jednak by ste mali ponúknuť komplexnú syntézu stavu spoločnosti a zároveň aj s návrhmi na riešenie,“ vysvetlil.

V tieňovej správe Chmelár konštatoval, že Slovensko nemá sformulované svoje dlhodobé ciele, pričom čelí politickému a morálnemu rozkladu spoločnosti, ktorá stráca dôveru v štát. Nebezpečným sprievodným javom je úplná strata tolerancie, pričom prehlbujúca sa polarizácia spoločnosti smeruje k jej rozkladu, na čo podľa Chmelára politici ani médiá dostatočne nereagujú.

Súčasnú vládnucu garnitúru Chmelár kritizoval za to, že jej najväčšou prioritou sú výdavky na zbrojenie. Z jeho pohľadu by bolo efektívnejšie nasmerovať dve percentá DHP deklarované ako cieľ v tejto oblasti do vedy a výskumu. Vyzval na väčšie reflektovanie klimatickej zmeny, na rozsiahlejšiu podporu kultúry a nasmerovanie väčšieho množstva financií do školského systému. „S výdavkami na úrovni Latinskej Ameriky a platmi na úrovni Afriky nemôžeme dobehnúť európsku úroveň,“ povedal.

Otázka novej Ústavy je podľa Chmelára príkladom vyslovene prezidentskej témy. Je presvedčený, že súčasná splnila historický cieľ, vyčerpala sa a v súčasnosti nedokáže efektívne riešiť problémy Slovenska. Prijatie nového základného zákonu štátu vidí ako najlepšiu cestu k prekonaniu súčasných sporov a napätia v spoločnosti. „Prezident by mal by zvolať ústavodarné zhromaždenie, zvolať expertov z rôznych oblastí a rôznych politických prúdov, aby najprv diskutovali a ak usúdia, že je to vhodné, aby sa pokúsili dohodnúť na takom základnom zákone štátu, ktorý nebude potrebné meniť každého pol roka a ešte takými nedôstojnými formami, ako sa to deje,“ ozrejmil.

Slovensko čelí podľa Chmelára problémom súvisiacim s deľbou moci v štáte, medzi nimi i neadekvátnemu postaveniu prezidenta, ktorého legitimita bola posilnená priamou voľbou, ale jeho kompetencie ostali na ceremoniálnej úrovni. „Reči kandidátov, že netreba meniť kompetencie, považujem za neúprimné alebo nekompetentné. Každý prezident sa totiž pohybuje na hrane Ústavy a niektorí ústavní právnici si myslia, že ju aj prekračuje,“ vysvetlil pre TASR s tým, že terajší stav je narušením pôvodného ducha Ústavy. Chmelár nie je zástancom prezidentského modelu, za vzor dal susedné Poľsko, kde hlava štátu má zákonodarnú iniciatívu a jej veto môže parlament prelomiť až trojpätinovou väčšinou.

NRSR: Prejav prezidenta A.Kisku prerušil protest kotlebovcov,A.Danko ich vykázal 

Prejav prezidenta SR Andreja Kisku prerušil protest poslancov Národnej rady SR za ĽSNS. Tí priniesli do pléna papiere, z ktorých vyskladali nápis vlastizradca. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) ich niekoľkokrát napomenul, že vizuálne pomôcky sú v pléne zakázané. Keďže ho neuposlúchli, prerušil na pár minút schôdzu, a teda aj Kiskov prejav a vykázal kotlebovcov zo sály.
„Upozorňujem vás ešte raz, že preruším schôdzu a vykážem vás z rokovania NR SR,“ apeloval Danko opakovane na kotlebovcov, ktorí napriek upozorneniam vizuálne pomôcky neodstránili. Vizuálne pomôcky sú v pléne podľa rokovacieho poriadku parlamentu zakázané. Danko na to teda reagoval prerušením schôdze na desať minút a vykázaním kolebovcov z rokovania.
„Vážení páni poslanci, z úcty k prezidentovi SR, z úcty k rokovaciemu poriadku NR SR nemôžem dovoliť a akceptovať takéto prejavy voči prezidentovi SR. Prerušujem schôdzu NR SR do 14.10 h a vykazujem z rokovacej sály poslancov ĽSNS,“ vyhlásil Danko a ospravedlnil sa Kiskovi. Sála ho odmenila potleskom.

Chronológia vystúpení prezidentov SR na pôde parlamentu

Prezident SR Andrej Kiska vystúpil so svojou pravidelnou Správou o stave republiky na pôde Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

9. marca 1994, Michal Kováč
Prezident pred poslancami NR SR predniesol Správu o stave republiky. Kritizoval premiéra Vladimíra Mečiara a jeho vládu. „Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca,“ uviedol v správe. Dodal tiež, že jeho zvolenie bolo pre „niektorých ľudí z blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením“. Diskusia o Kováčovej správe vyústila do návrhu na odvolanie premiéra. Nedôveru Mečiarovi vyslovil parlament 11. marca.

11. mája a 6. septembra 1995, Michal Kováč
Pred poslancami NR SR vystúpil prezident Michal Kováč so svojím odmietavým stanoviskom voči vyjadreniu nedôvery NR SR k jeho osobe vo funkcii prezidenta SR, ktoré poslanci odhlasovali 5. mája toho istého roku. S pravidelnou a kriticky ladenou Správou o stave Slovenskej republiky vystúpil Kováč 6. septembra 1995. Odmietol v nej „tvrdenia z radov dnešnej vládnej koalície, predovšetkým zo strany HZDS, o parlamentnom puči a ústavnej kríze, ktoré mali viesť k nelegálnej zmene slovenskej vlády“.

11. decembra 1996, Michal Kováč
Prezident Michal Kováč predniesol v NR SR Správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej spomínal aktuálne politické kauzy ako rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca NR SR. „Namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou,“ uviedol Kováč. Udalosť sprevádzal incident, keď predsedajúci schôdze a predseda NR SR Ivan Gašparovič (HZDS) požiadal podpredsedu NR SR Augustína Mariána Húsku (HZDS), aby prevzal vedenie schôdze so slovami: „Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému ..ujovi.“

    4. februára 1998, Michal Kováč
V NR SR predniesol prezident Správu o stave SR, v ktorej reagoval na neúspešnú snahu Slovenska o prijatie do NATO a do EÚ. „Rozhodnutia najvyšších orgánov NATO a Európskej únie z minulého roka neboli pre nás priaznivé,“ povedal v správe.

  2. novembra 1999, Rudolf Schuster
Na 22. schôdzi NR SR vystúpil prezident Rudolf Schuster. Poukázal na nenaplnené želania voličov. Za príčinu označil fakt, že vo vládnej multikoalícii sa pri straníckom egoizme pripravujú politické rozhodnutia neefektívne a neprehľadne. Vyslovil podporu vláde pri systémových krokoch transformácie ekonomiky.

 25. mája 2001, Rudolf Schuster
V poradí druhý prejav prezidenta Rudolfa Schustera na pôde NR SR sa niesol v kritickom duchu. Vo svojom vystúpení počas 48. parlamentnej schôdze vyzdvihol zahraničnopolitické smerovanie krajiny. Tvrdej kritike však podrobil vládu a najmä premiéra Mikuláša Dzurindu. Vyčítal mu, že s ním nerokuje o závažných otázkach a „stretnutia sa v poslednom čase stávajú formálnymi. Ak sa máme stretnúť iba formálne a ostatné návrhy ostanú nepovšimnuté, vrhá to zlé svetlo aj na prezidenta“.

 28. júna 2002, Rudolf Schuster
Prezident sa už nevenoval svoju postaveniu ani svojim vzťahom s predsedom vlády, otvorene však kritizoval roztrieštenosť politickej scény, ktorá podľa neho „nedáva občanom odpovede na základné otázky“ a naznačil, že politická reprezentácia sleduje často svojím konaním iba vlastný prospech.

5. decembra 2003, Rudolf Schuster
NR SR si vypočula správu prezidenta Rudolfa Schustera o stave republiky. Prezident v nej kritizoval premiéra Mikuláša Dzurindu, vládnu koalíciu, predstaviteľov kabinetu aj parlament.

22. júna 2005, Ivan Gašparovič
Realizácia reforiem, ktoré sa na Slovensku začali uskutočňovať po roku 1998, ale najmä po roku 2002, predstavuje významný zásah do spoločenského mechanizmu i do sociálnej sféry. Konštatoval to prezident Ivan Gašparovič vo svojej Správe o stave republiky. „Sociálne zisky takmer 15-ročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele,“ konštatoval Gašparovič.

 6. decembra 2006, Ivan Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič prvý raz vystúpil pred parlamentom, ktorý vzišiel z predčasných volieb 2006 a v ktorom mala väčšinu koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Počas jeho vystúpenia neboli v rokovacej sále koaliční lídri Ján Slota (SNS) a Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS).

17. februára 2009, Ivan Gašparovič
Aktuálna svetová finančná a hospodárska kríza je podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča aj skúškou súdržnosti a solidarity Európskej únie a pevnosti spoločnej európskej meny. Vyhlásil to prezident vo svojej Správe o stave republiky za rok 2008 na pôde NR SR. Predseda ĽS-HZDS Mečiar reagoval na prejav tvrdením, že prezident nie je v dobrej psychickej ani fyzickej kondícii a zhodnotil ho slovami: „Bol neusporiadaný, rozhádzaný, veľakrát protirečivý, teda keď to hodnotím z odbornej stránky – akú má kanceláriu, také má aj prejavy.“

31. augusta 2012, Ivan Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič vystúpil počas slávnostnej schôdze NR SR venovanej 20. výročiu prijatia Ústavy SR. Podľa jeho slov Ústavu SR netreba obhajovať, ona sa obhájila sama svojím obsahom.

  26. novembra 2014, Andrej Kiska
Politické nominácie sú podstatnou príčinou zla v zdravotníctve, pričom ľudia citlivo reagujú na obohacovanie sa na chorobe a na ľudskom nešťastí. Vyhlásil to prezident SR Andrej Kiska vo svojom parlamentnom vystúpení, ktoré však nebolo pravidelnou správou o stave republiky, ale o reakciou na kauzu, ktorá súvisela s nákupom CT piešťanskou nemocnicou. V spojitosti s týmto prípadom prišla o funkciu ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská aj predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD).

 18. júna 2015, Andrej Kiska
„V najväčších kauzách, ako Gorila či emisie, musí prísť veľmi rýchlo deň, keď povieme, že tu sú skutočné výsledky. Alebo povedzme občanom prepáčte, nevieme a vedieť nebudeme, nedokážeme zistiť pravdu,“ vyhlásil prezident Kiska vo svojej prvej správe o stave republiky, ktorú predniesol v NR SR. Takisto uviedol, že Slovenská republika má morálnu povinnosť migrantom pomôcť, hoci kvóty označil za nesprávne riešenie.

 16. júna 2016, Andrej Kiska
Prezident vystúpil na pôde NR SR už druhý raz so správou o stave republiky, pričom jeho vystúpenie vyzdvihli zástupcovia opozície aj koalície. Venoval sa aj aktuálnym témam bezpečnosti, propagandy a konšpiračných médií.

14. júna 2017, Andrej Kiska
Slovensku sa ekonomicky darí, na druhej strane spoločnosť paralyzovala osobná politická vojna, na ktorú sa zmenila téma boja proti korupcii. V súvislosti s témou korupcie uviedol, že politici by mali vedieť niesť zodpovednosť. Takto zhodnotil prezident stav republiky v správe, ktorú predniesol poslancom NR SR.

 




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *