Spravodlivosť po slovensky

Spravodlivosť, ako morálny princíp, mám v sebe celý život. Nespomínam si, od akého veku vnímam spravodlivosť v jej spoločenských súvislostiach, ale úplne živo a presne si spomínam, že už v predškolskom veku som si uvedomovala jej potrebu v kolektívoch a pociťovala dôsledky jej uplatňovania, ale aj absencie.

Myslím si, že nejako podobne to vnímajú všetky deti. A nielen tie, ktoré sa ocitajú v kolektívoch alebo sú súrodencami. Zmysel pre rovnosť, teda spravodlivosť, máme podľa mňa v sebe všetci. Neviem, či sa s predispozíciou takejto vlastnosti už narodíme, alebo sa v nás sformuje niekedy v detstve v dôsledku života v spoločnosti. Viem len, že táto ľudská cnosť, definovaná aj ako “nestrannosť, objektivita, či uznanie a rešpekt k právam iných”, je odnepamäti súčasťou (a verím, že nielen) môjho života.

Vždy ma veľmi trápilo, a doteraz stále trápi, keď som svedkom  nespravodlivosti. Trápi ma to nielen vtedy, keď som obeťou nespravodlivosti, ale aj vtedy, keď som jej pozorovateľom. A dokonca aj vtedy, keď som v tejto “rovnosti práv” vo výhode. Lebo ak nie som vo výhode spravodlivo, cítim sa podlo a nečestne.

Spravodlivosť je vnútorný morálny kompas každého človeka, ktorý žije, alebo sa aspoň snaží žiť v súlade s hodnotami rovnosti, slušnosti a rešpektu voči iným. Spravodlivosť je však aj jedným zo základných pilierov fungovania právneho štátu. Teda aj toho nášho. Pretože aj my sme právny štát. Taký, ktorý pravidlami, ktoré tvorí, vytvára prostredie, v ktorom sa ľudia môžu domôcť svojich práv. Realita je však iná.

Dôvera ľudí v spravodlivé fungovanie nášho štátu a jeho inštitúcií je žiaľ na bode mrazu. Na Slovensku totiž právo neplatí pre všetkých rovnako a ani nechráni všetkých rovnako.

Inak by nebolo možné, že si tu človek na hranici prežitia odsedí 2 roky za krádež, zatiaľ čo sa nejaký vysokopostavený úmyselný vrah sa ani len nedostane pred súd. Že sa veľký obchodný reťazec s daňovými prázdninami ospravedlní za predaj zdraviu škodlivých výrobkov a bez trestu ich len tak stiahne z predaja, zatiaľ čo malý poctivý podnikateľ skrachuje, lebo ho zruinujú nekresťanské odvody. Že sa celý život pracujúci a zdravotné poistenie si poctivo odvádzajúci senior nedočká včasnej, primeranej a dôstojnej zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo sa celoživotne dobrovoľne nezamestnanému a štátu celý život nič neodvádzajúcemu občanovi dostane starostlivosti takej istej ak nie lepšej.

Že nás naši mnohí mravne skazení a nezákonne obohatení politici naďalej klamú a okrádajú, zatiaľ čo prstom ukazujú na prešľapy iných a desiatky rokov bez námahy a s úsmevom na tvári unikajú spravodlivým trestom. 

Žijeme tu ako na Orwellovej farme, kde sú si všetci rovní, ale niektorí sú si rovnejší. Kde sa tí, čo sú pri koryte, napriek prvotným ideálom o rovnosti zmocnia všetkého a odmietajú sa deliť, aj keď im nič z toho, čoho sa zmocnili, nepatrí.

Je smutné, že sme dopustili, aby to u nás došlo až tak ďaleko. A že musíme byť dennodenne svedkami nespravodlivosti, aby sme zistili, že už dávno nežijeme v spravodlivom štáte.

Kauza storočia, ktorá tento pondelok odštartovala na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku hlavným pojednávaním v prípade vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, z ktorej objednávky je obvinený veľmi vplyvný a bohatý človek, je toho na Slovensku jasným dôkazom. Zároveň je však aj šancou na zmenu a malou nádejou, že sa ešte možno v tejto krajine spravodlivosti dočkáme.  Rozhodne by sme sa však nemali tešiť predčasne, lebo jedna lastovička leto nerobí. Ale pár miliónov Slovákov s volebným právom, by už leto urobiť mohlo.

Aby už konečne bolo aspoň trochu krajšie a čistejšie, než boli tie predošlé. Neviem, či máme v týchto voľbách šancu vytvoriť spravodlivý štát, ale máme veľkú šancu poraziť roky pretrvávajúcu nespravodlivosť. A to je veľký posun vpred. Na začiatok stačí, ak budeme sami k sebe pravdiví a spravodliví a v tomto presvedčení pôjdeme všetci voliť.