Stĺpčeky

Srdcom spolu s bankou naoko a naozaj nezištná Katka

Moja banka oznámila,  že tak myslí na živnostníkov a podnikateľov v čase koronavírusu, že im poskytuje účty zadarmo. Som si povedala, že jéééj, konečne sa chová aj normálne, konečne som pre ňu partner a klient, ktorého si naozaj váži v najťažších časoch.

Napísala: „Náročná situácia, do ktorej sa dostali podnikatelia nám nie je ľahostajná. Prinášame preto rôzne opatrenia ako Živnostenský účetTB bez poplatku, dočasné odpustenie administratívneho poplatku za POS terminál alebo odklad splátok podnikateľských úverov.“

Ja, že wow, neverím, však doteraz sa správala skôr ako výpalník a nie partner. Nikdy mi nedala na výber tak, aby boli naše vzťahy rovnocenné. Tak som si začala zisťovať, čo za týmto charakterným a spolupatričným a neľahostajným krokom je.


Už o minútu mi bolo jasné, že reklamno-marketingový ťah bol opäť len naoko aj v najnevhodnejšom čase koronavírusu. Takže banka opäť neprekvapila a „nesklamala“.

Nové účty bez poplatku poskytujú iba tým, ktorí si u nich v týchto časoch korony založia účet a vlastne nejde o nič iné ako to, čo mi ponúkli v rokoch 2015-2016, teda podnikateľský účet bez poplatku, vtedy tuším na pol roka, po ktorom mi okamžite vyrúbili najvyšší poplatok na slovenskom bankovom trhu, teda 7 eur. Takže banka iba oprášila marketingový produkt na nalákanie ovečiek, ktorý ponúkala aj v najlepších ekonomických časoch. Čo už, ovečky…

A keďže som mala aj živnostenský účet, dodnes mesačne platím 14 eur mesačne za dva účty len tak, lebo na Slovensku je to tak. 168 eur ročne.

Keď som toto hovorila v Nórsku, miestni na mňa pozerali vyvalene a vôbec nechápali o akých poplatkoch hovorím. Však som si vybrala banku, ktorej som zverila moje financie, od súkromných až po firemné a ona sa má predsa správať tak, aby ich chránila a ešte na nich aj zarobila. V tejto krajine a vôbec nie je jediná minimálne v Európe, totiž žiadne poplatky za účty, za žiadne, nikto nikde neplatí.

Takže tak, aj takto funguje „spolupatričnosť, charita, pochopenie a podaná pomocná ruka v čase koronavírusu na Slovensku, naoko. Sledujem takýchto reklamných aktivít pod rúškom porozumenia a lásky na Slovensku množstvo, celé mesiace ako parazitujú na nešťastí druhých.

Od marca som spoznala iba jedinú osobu, ktorá naozaj z toho absolútne nič nemala, ale že absolútne a to čo robila, robila naozaj len z čistého presvedčenia pomôcť. Nikto o nej nepísal, nikto jej netlieskal, nikto ju za to ani neplatiť, nespadala pod žiadny zákon.


Katka Baranová, ktorá čisto z vlastného presvedčenia pomôcť za vlastné peniaze šila rúška, dokonca ste si mohli vybrať aj vzor a tvar, s filtrom či bez filtra a rozposielala ich nielen po Slovensku, ale aj do susedných krajín. A všetko platila z vlastných súkromných peňazí. Každému, kto rúška potreboval. Len tak, pre dobrý pocit, aj s poštovným.

Šetrila aj kváskom, ak jej ostal, zvyšok rozdávala cez sociálne siete, aby pomohla. Len tak, pre dobrý pocit, napriek tomu, že jej ten sprostý kvások vozili za nekresťanské peniaze z celého okolia Bratislavy. A ona to aj tak robila s radosťou, len tak, pre dobrý pocit. Hovorí sa tomu čistá nezištnosť.

Až… až jedného dňa našla na Facebooku ponuky, kde tieto jej rúška a kvasnice predávali za raz také ceny. Tí, ktorým chcela len nezištne pomôcť, len tak, pre dobrý pocit.

Niekto na začiatku pandémie povedal, že koronavírus ľudí zmení, lebo nás niečo naučí. Po mesiacoch si však myslím, že nie, ľudia sa nezmenia, a ak áno, budú ešte horší. Vďaka za tú menšinu, za všetky tie Katky, či Karolov!


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *