Stále to nedokážeme bez hlúpych otázok nielen úspešným ženám po 40-tke?

dalito.sk/foto:dalito.sk
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Na svete žijú ženy, ktoré nikdy nechcú mať deti. Majú na to svoje dôvody a všetci by sme ich mali akceptovať. Rovnako ako „karieristky“, ktoré narodenie dieťaťa posúvajú čo najdlhšie. No je to ich rozhodnutie, nie tých druhých. Nemáme právo ich posudzovať a stále sa ich dookola pýtať prečo. A už vôbec nie s nimi polemizovať o ich „zlom rozhodnutí“ prípadne rizikách.

Takýchto žien, ktoré možno aj pre kariéru odsúvajú či odmietajú materstvo je však ďaleko menej ako tých, ktoré si pre vysnívané dieťatko prežili peklo. Traumu, na ktorú celý život nezabudnú a ktorá sa im v mysli vynorí niekedy len tak, znenazdajky. Napríklad pri náhodnom prechádzaní popri obchode s dojčenským oblečením. A potom sú tu aj „milované“ tety, susedky, kamarátky, spolužiačky či kolegyne, ale aj málo chápaví muži. A potom ešte tí veriaci. Pripomenú chvíle, na ktoré by žena najradšej navždy zabudla. Kruto, bezcitne a nechápavo. Zároveň nevinne, len tak spoločensky. Ako keď na ulici stretne po rokoch bývalá učiteľka bývalú žiačku, dnes už ženu po štyridsitake.

„A koľko máš detí? Iba jedno? A prečo? Už ste nechceli ďalšie?“

Otázky, na ktoré musí žena odpovedať stále. „Chceli, no mala som päť potratov, niektoré vo vysokom štádiu, a ešte som bojovala aj s parciálnou hydatidóznou molou. Učiteľka vyvalí oči. „Prepáč, nevedela som.“  Žiačka sa stroho učiteľky opýta:  „Tak čo sa tak hlúpo pýtate?!“ Stará učiteľka urazene od  „neslušnej“ bývalej žiačky odchádza. Kto bol drzí? Žiačka či učiteľka? Priam hamletovská otázka. V každom prípade žiačka ostáva zranenejšia než urazená učiteľka… Aj preto, že odpovedala tak, ako to v danom momente cítila. Pani učiteľka zo základnej školy nebola jediná, ktorá jej za posledných dvadsať rokov položila  tú istú hlúpu otázku. Takže nesúďme teraz ani jej reakciu.

Sú otázky, ktoré nemá právo nikto položiť. Odpovede môžu skrývať priveľa utrpenia, ktoré si žena nesie so sebou po celý život. Skľúčenosť a nešťastie, možno výčitky, že niečo urobila zle, že niekde urobila chybu. Ak má niekto iba jedno dieťa alebo žiadne, majú cudzí právo pýtať sa prečo? Sú namieste otázky typu: A vy ste nechceli dve deti?, A druhé už nechcete?, Vy ste vôbec deti nechceli?, A kedy plánujete konečne bábätko?, Nechcete aj dievča?, To ste si mohli v dnešnej dobe dovoliť dvojčatá?, Vy ste sa hormonálne liečili, keď máte dvojčatá 12 rokov po prvej dcérke? alebo Nevidí sa ti, že si už na dieťa stará?

Rodičia či partneri si jednoducho tieto hlúpe  spoločenské otázky nezaslúžia! Môžu otvárať staré rany, ktoré sa nezahoja do konca života. Sú rovnako hlúpe, ako keď niektorý moralista z kruhu priateľov či rodiny povie žene, ktorá ešte po štyridsiatke nemá dieťa, hoci po ňom veľmi túži, že by už konečne mohla prestať myslieť na kariéru!

Matka po štyridsiatke sa len stroho učiteľky opýtala, prečo sa tak hlúpo pýta.  Už nechce totiž odpovedať na tieto otázky. Prosím, tak sa ich už konečne prestaňme hlúpo pýtať!!! Napríklad aj nadriadenej. Je množstvo iných spôsobov, ak sa jej chcete vopchať do priazne a nadviazať neformálnu ženskú konverzáciu. Napríklad vhodnejšia téma…

Môže vás zaujať: 

Telemarketingový hovor aj rýchlo a so cťou