Spektrum

Stále viac Slovákov sa sťahuje do Rakúska

Najnovšia štatistika obyvateľov rakúskej prihraničnej obce Edelstal z 11. decembra 2017 potvrdila, že viac ako štvrtinu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt tvoria Slováci. Ako pre TASR uviedol staronový starosta Gerald Handig, v súčasnosti je na trvalý pobyt prihlásených 189 Slovákov, čo je o 53 viac ako na konci roka 2016 a o 70 viac ako v roku 2015.

„V súčasnosti žije v obci spolu 946 ľudí, z toho 707 je rakúskych občanov a 239 cudzích štátnych príslušníkov, z nich 36 nemá v obci trvalý pobyt. Obyvateľov, ktorí sú na prechodnom pobyte, v štatistike nerozlišujú podľa národnej príslušnosti,“ spresnil Handig. Na trvalý pobyt je v Edelstale prihlásených spolu 750 obyvateľov, z toho domácich obyvateľov je 547 a 203 cudzích štátnych príslušníkov.
„Obecná štatistika zaznamenala po prvý raz aj viac mužov ako žien v obci, trvalý pobyt tu má 376 mužov, žien je 374,“ doplnil Handig, ktorý je aktívny v obecnej politike viac ako 25 rokov. Okrem najpočetnejšej, bezmála 190–člennej národnostnej menšiny Slovákov vrátane približne 50 detí, ktorí tvoria viac ako štvrtinu obyvateľov, žijú v obci traja Nemci, traja Poliaci, dvaja Angličania a po jednom obyvateľovi sú zastúpené Maďarsko, Česko, Bulharsko, Taliansko, Kuba a Nikaragua.

foto: dalito.sk

V obecnom zastupiteľstve v Edelstale môžu zasadať po prvý raz aj Slováci 


V obecnom zastupiteľstve v rakúskej prihraničnej obci Edelstal môžu v tomto volebnom období po prvý raz zasadať aj dvaja Slováci. Annu Kozačik zvolili tamojší Slováci a Rakúšania za náhradníčku, Dalibora Trebichalského za poslanca.

„Dostal som hlasy aj od miestnych, ale prevažne od Slovákov, ktorí sa sem presťahovali, zrejme preto, že sa v obci angažujem a som viditeľný ako dobrovoľník pri rôznych akciách, ako požiarnik alebo aj ako tréner detí v miestnom futbalovom klube, kde by sme chceli vytvoriť také malé futbalové družstvo,“ povedal pre TASR Dalibor Trebichalský, ktorý žije v obci v rakúskom Burgenlande viac ako šesť rokov.

V 13-člennej obecnej rade je jeden z desiatich zvolených poslancov za Rakúsku ľudovú stranu (Österreichische Volkspartei – ÖVP). Anna Kozačik sa stala náhradníčkou tiež za ÖVP. „V praxi to podľa novej platnej legislatívy znamená, že ak na zasadaní chýba jeden z poslancov, zastúpi ho náhradník, ktorý zároveň preberá aj jeho hlasovacie právo,“ spresnil Trebichalský, ktorý dostal na starosť agendu, týkajúcu sa dobrovoľného hasičského zboru a požiarnikov. Jeho veľkou ambíciou je pripraviť dorast pre futbalový klub a nadviazať tak na 90-ročnú futbalovú tradíciu FC Edelstal, ktorý patrí k najstarším v Burgenlande.

„Šport je prostriedkom, ktorý ľudí zbližuje, na tréningoch a zápasoch sa stretnú rodičia, zároveň zápasy sa hrajú v rôznych okolitých obciach, takže človek má možnosť vidieť a spoznať aj život v tých okolitých obciach a spoznávať svoje okolie,“ zdôvodnil Trebichalský.
V Edelstale, vo voľbách starostov a poslancov do obecných zastupiteľstiev v rakúskej spolkovej krajine Burgenland v októbri 2017, bola účasť voličov vyššia ako v roku 2012 aj vďaka nárastu počtu prisťahovaných obyvateľov, predovšetkým Slovákov. K volebným urnám prišlo 619 zo 738 oprávnených voličov, pričom zo stovky Slovákov, ktorí majú v obci trvalý pobyt, odovzdalo svoj hlas približne 90 percent.

foto: dalito.sk

Krátenie prídavkov na deti sa nemá týkať Slovákov s trvalým pobytom v Rakúsku 

Krátenie prídavkov na deti rodičov z iných krajín EÚ by sa nemalo týkať slovenských rodín s trvalým pobytom v Rakúsku. Pre TASR to dnes uviedli poslanci zastupiteľstiev z prihraničných rakúskych obcí. 


„Neštudovala som to do hĺbky, ale pokiaľ som to správne pochopila, týka sa to tých, ktorí v Rakúskupracujú a ich rodina žije na Slovensku, takže nás, ktorí tu žijeme s celými rodinami, by sa to dotýkať nemalo“, uviedla pre TASR poslankyňa v obecnej rade vo Wolfsthale Zuzana Ondrisová. Podobný názor má aj poslanec miestneho zastupiteľstva v Hainburgu Rastislav Pavlík. „Podľa toho, čo viem z médií, Slovákov s trvalým pobytom v Rakúsku sa to netýka,“ vyjadril sa pre TASR Pavlík.

Poslanec obecného zastupiteľstva v prihraničnej rakúskej obci Edelstal Dalibor Trebichalský sleduje diskusiu o krátení prídavkov na deti v Rakúsku už dlhšie. „Politici to chceli presadiť už dávnejšie, ale Európska únia (EÚ) to odmietla. Netýka sa to tých ľudí, ktorí majú v Rakúsku trvalý pobyt a žijú tam so svojimi rodinami,“ povedal pre TASR Trebichalský, ktorý chápe argumenty obidvoch strán. Tých, ktorí pracujú legálne v Rakúsku, odvádzajú dane, ale deti majú na Slovensku, aj tých, ktorí upozorňujú na to, že na deti, ktoré nežijú v Rakúsku prispievajú Rakúšania vysokými prídavkami. Pritom po Maďaroch, ktorým sa vypláca až 80 miliónov eur, sú Slováci druhí so 63 miliónmi eur.

Od zníženia prídavkov na deti si rakúska vláda sľubuje výraznú úsporu v štátnom rozpočte, ktorá by dosiahla takmer polovicu z doterajších nákladov vo výške 273 miliónov eur. „Je to téma, za ktorú sa získavajú politické body u miestnych obyvateľov,“ doplnil Trebichalský s tým, že sám je zvedavý, ako to napokon dopadne, pretože je namieste otázka, kto na tom viac profituje. „Či Rakúšania z toho, že u nich pracuje kvalitná pracovná sila z okolitých štátov, alebo tí, ktorí prichádzajú do Rakúska pracovať, odvádzajú tam dane, platia si stravu, ubytovanie a za to dostanú určitú vratku dane v podobe prídavkov na deti, žijúce mimo Rakúska s jedným z rodičov alebo starými rodičmi,“ dodal Trebichalský.
Okrem krátenia prídavkov na deti pripravuje rakúska vláda reformu v sociálnej oblasti. Ide o zavedenie takzvaného rodinného bonusu, čo je odpočítateľná položka z dane na dieťa vo výške 1500 eur.

Rakúske obce končia spoluprácu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou

Rakúska prihraničná obec Edelstal sa ako prvá z piatich prihraničných rakúskych obcí, ktoré mali viac ako 25 rokov zmluvu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS), pripojila k čistiarni odpadových vôd v Brucku an der Leitha. Pre TASR to potvrdil starosta Edelstalu Gerald Handig.

„Otočil som kohútikom ako prvý zo starostov a pripojili sme tak našu obec k čistiarni odpadových vôd v Brucku,“ povedal Handig. V krátkom čase sa postupne k Brucku pripoja cez nové, 50 kilometrov dlhé vysokotlakové potrubie s 10 prečerpávacími stanicami, ďalšie tri obce – Berg, Wolfsthal a Pama.

Nový starosta Kittsee Johannes Hornek koncom minulého roka verejne oznámil, že aj jeho obec sa pripojí k Brucku. „Zasadiť sa za Bruck je moja najvyššia priorita,“ uviedol Hornek. Pripojenie sa k Brucku však bude Kittsee niečo stáť, pretože bývalá starostka Gabriele Nabingerová podpísala s BVS v júni 2017 novú zmluvu na ďalších päť rokov. „BVS zatiaľ neeviduje od Kittsee požiadavku odstúpiť od zmluvy, ale ak sa tak stane, dostanú zmluvnú pokutu,“ potvrdil pre TASR predseda Dozornej rady BVS Radoslav Jenčík.


Prihraničné obce Wolfsthal, Berg, Edelstal, Kittsee a Pama sa pripojili k Petržalke pred viac ako 25 rokmi po tom, čo si vybudovali spoločnú kanalizačnú sieť. V lete 2016, po päťročnom rokovaní s BVS o cenových podmienkach novej zmluvy pri využívaní čistiarne odpadových vôd v Petržalke, podpísali starostovia spomínaných piatich obcí dohodu so Združením oblastných kanalizácií Bruck/Neusiedl o pripojení sa k čistiarni odpadových vôd v Brucku an der Leitha. Súčasne sa k nim pridali aj ďalšie rakúske prihraničné obce Neudorf bei Parndorf a Gattendorf.

Inštitút pre integráciu a jazyk v Hainburgu má zjednocovať menšiny 

V Hainburgu funguje od septembra minulého roka Inštitút pre integráciu a jazyk, ktorý vznikol ako združenie na podporu jazykovej, spoločenskej, kultúrnej a športovej integrácie národnostných menšín v Rakúsku, získanie lepšieho povedomia o jeho histórii, kultúre a podporu čo najlepšieho uplatnenia sa v spoločnosti. Prevádzku a vzdelávanie v Inštitúte majú na starosti siedmi Slováci a dvaja Rakúšania. Pre TASR to povedal poslanec Mestského zastupiteľstva v Hainburgu Rastislav Pavlík.

„Kľúčom k integrácii je výučba a zvyšovanie jazykových zručností nemeckého jazyka, ale aj výučba ďalších cudzích jazykov pre všetky vekové kategórie a na všetkých jazykových úrovniach,“ uviedol Pavlík. V rámci inštitútu sa realizuje zatiaľ výučba slovenského jazyka spojená s kultúrno-spoločenským spoznávaním Slovenska a Slovákov a jazykové kurzy v nemeckom jazyku.
„Začali sme s 28 študentmi nemeckého jazyka, aktuálne je ich 21, zväčša pochádzajú z Hainburgu a okolia, ale sú tu aj študenti z Wolfsthalu, Bad Deutsch Altenburgu, Kittsee a samozrejme z Bratislavy,“ doplnil Pavlík s tým, že 8. januára sa začínajú nové kurzy a kurzy so študentmi, ktorí pokračujú na ďalších jazykových úrovniach.

Zakladatelia inštitútu z Wolfsthalu, Bad Deutsch Altenburgu a Hainburgu, ktorí pri realizácii idey integrácie úzko spolupracujú s Mestským úradom v Hainburgu, sa tiež sústredia na voľnočasové aktivity detí a mládeže v rámci športových krúžkov, environmentálnej výchovy a ochrany životného prostredia s podporou využitia moderných a ekologických technológií. Od októbra sú v inštitúte k dispozícii tréningy florbalu pre deti z prvého stupňa, respektíve z Ľudovej školy (Volksschule). Možnosť pravidelne hrávať florbal majú aj otcovia detí.
„Prvý medzinárodný turnaj vo florbale, ktorý sme zorganizovali krátko pred Vianocami, kde súperili medzi sebou štyri družstvá z Hainburgu, družstvo z Gymnázia na Metodovej ulici v Bratislave a florbalový klub Lions z Petržalky, prilákal do Hainburgu 50 detí a 30 rodičov,“ dodal Pavlík s tým, že v blízkej budúcnosti ponúkne vzdelávací inštitút aj výučbu angličtiny pre deti a dospelých.

Mohlo by vás zaujať:

Slováci kupujú nehnuteľnosti v Alpách a pri mori



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *