Zdravie

Štát vyzýva ľudí s chrípkou, aby ihneď navštívili lekára, tí sa chytajú za hlavu

V čase, keď svet s rešpektom sleduje šírenie nového smrtiaceho koronavírusu, ktorý má podobné príznaky ako chrípka, a tiež v období chrípkovej sezóny,  Sociálna poisťovňa vyzýva, aby ľudia, ktorí majú chrípku ihneď navštívili lekára, inak nedostanú nemocenské poistenie.

Vedci aj lekári pritom roky upozorňujú, že chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa mimoriadne rýchlo šíri z človeka na človeka. Preto už roky pacientom odporúčajú, aby lekára navštívili až pri komplikáciách. Nechcú, aby sa chrípka šírila zbytočne, veď dokáže aj zabíjať.  

Výzva Sociálnej poisťovne je tak v úplnom rozpore s odporúčaniami odborníkov. Sociálna poisťovňa, ktorá sa riadi platnou legislatívou dokonca doslova vyzvala pacientov s chrípkou, aby navštívili lekára, či dokonca pohotovosti ihneď, inak im Sociálna poisťovňa nevie PN-ku preplatiť spätne.


Pritom nielen lekári, ale aj samotný rezort zdravotníctva už roky upozorňujú, že pacient s bežnou chrípkou na pohotovosti nemá čo robiť, pretože je určená pre urgentné stavy.

Ak máte chrípku, navštívte lekára hneď, inak nemocenské nedostanete: PN sa nedá uznať spätne,“ upozornila poisťovňa v súvislosti so začínajúcim sa chrípkovým obdobím.

„Upozorňujeme poistencov, aby v prípade ochorenia čo najskôr navštívili svojho ošetrujúceho lekára, resp. lekársku pohotovostnú službu. Bez toho, aby lekár uznal ich práceneschopnosť a vystavil im k tomu doklad, nie je možné priznať a vyplácať dávku nemocenské. Sociálna poisťovňa nemôže dávku priznať spätne, ale iba odo dňa, odkedy ju na tlačive o práceneschopnosti vyznačí lekár. Príslušný ošetrujúci lekár môže v prípade chrípkového ochorenia uznať človeka za dočasne práceneschopného spätne najviac tri kalendárne dni, ale aj to iba na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby,“ upozornil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Vedci už pritom potvrdili, že chrípka je najnákazlivejšia práve počas prvých troch dní. Podľa nového výskumu je šírenie vírusu chrípky jednoduchšie, než sme si mysleli a stačí na to už iba dýchanie. Každé odborné vyjadrenie pritom obsahuje odporučenie, ostať doma už pri prvých príznakoch chrípky

Oslovili sme prezidenta Asociácie súkromných lekárov (ASL) Mariána Šótha, ako sa má pacient s chrípkou teda zariadiť, aby zbytočne pohybom mimo lôžka neohrozoval seba, ale aj okolie a nepodieľal sa tak na vzniku chrípkovej epidémie, ktorá ma nielen dopad na zdravie a životy občanov, ale aj celkový chod hospodárstva krajiny. Napríklad , iba v susednej Českej republike vypočítali dopad chrípky na hospodárstvo v roku 2018 asi na 10 miliárd českých korún.

Bohužiaľ, asi od roku 2014 sa upravila vyhláška, ktorá dovoľovala vystaviť  práceneschopnosť (PN) spätne bez obmedzenia. Po zmene je to presne tak, ako vyzýva hovorca poisťovne. My, všeobecní lekári uprednostňujeme, aby bol pacient skôr doma. Začiatočný stav s teplotou vyležal pri bežnej liečbe: paracetamol a iné pomocne latky na zmiernenie teploty, dostatočný odpočinok a prísun tekutín… Mnoho našich pacientov sme už inštruovali, ako majú postupovať. Preferujeme, aby nás pri zmene zdravotného stavu počas chrípkového obdobia kontaktoval telefonicky, že u nich nastala zmena zdravotného stavu a dokážeme ich poučiť čo majú v prvých dňoch robiť . Ak nie sú zamestnaní, nemusíme ďalej nič riešiť,“ uviedol všeobecný lekár pre dospelých a prezident ASL s tým, že o zmene stavu ich majú pacienti okamžite informovať .


Pacient-zamestnanec ma niekoľko možností.

„ Najnevýhodnejšia z finančného hľadiska je PN-ka. V takom prípade je počas chrípkového obdobia najlepšie, ak pošlete za seba príbuzného. Ak nepožaduje PN a jeho zamestnávateľ je ústretový, pacientovi vystavujeme priepustky na celodenne  ošetrenie, na ktoré ma občan nárok  sedem dní do roka. Z môjho pohľadu je to možné využiť presne na tento moment. Tretia možnosť je, zobrať  si dovolenku. Ja osobne sa túto možnosť snažím pacientom vyhovoriť, lebo dovolenka je na regeneráciu, nie liečbu. Spätné uznanie je možné v prípade, že zdokladuje návštevu ambulantnej pohotovostnej služby alebo ambulancie urgentnej medicíny, ale aj to maximálne tri dni spätne,“ doplnil Marián Šóth, prezident ASL.

Epidémia chrípky a komplikácie z nej má vždy dopad aj na rozpočet zdravotných poisťovní a hospodárstvo krajiny ako také.

Oslovili sme všetky zdravotné poisťovne, ktorým by malo záležať nielen na draví ich klientov, ale aj stave financií za poistenie. Dôvera cez hovorcu reagovala, že toto je podľa nich otázka skôr na lekárov z praxe. Union nereagovala zatiaľ vôbec.

„Posudzovanie a kontrola práceneschopnosti je plne v kompetencii Sociálnej poisťovne,“ uviedla hovorkyňa VšZP Slávka Gáborová.  

„ Od 1. júla 2014 začali platiť v novele zákona o zdravotnej starostlivosti nové pravidlá pre uznávanie práceneschopnosti. Ošetrujúci lekár pacienta môže uznať za dočasne práceneschopného spätne najviac tri dni na základe ošetrenia služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. Ak ide k svojmu lekárovi neskôr, ten mu spätne maródku nevypíše. Dosiaľ bolo na lekároch koľko dní dozadu uznajú PN-ku pacientovi,“ spresnila pátranie po autorovi zmeny hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Veronika Husárová.

Sociálna poisťovňa teda napĺňa iba literu zákona. Za zmenu zákona, ktorý môže v čase chrípkovej sezóny prispieť k chrípkovej epidémii je teda zodpovedné Ministerstvo zdravotníctva SR. To ministerstvo, ktoré už roky kritizuje pacientov aj za zbytočné návštevy pohotovostí. Jeho reakciu dopracujeme dodatočne.


Vyplácanie PN

Peter Višváder zo Sociálne poisťovne upresnil aj to, že platí pravidlo, že od prvého dňa vystavenia péenky vypláca dávku Sociálna poisťovňa len samostatne zárobkovo činným osobám, dobrovoľne nemocensky poisteným osobám a osobám, ktoré si ju uplatňujú v ochrannej lehote.

Zamestnancom dávku nemocenské vypláca prvých 10 dní vždy zamestnávateľ, ktorému treba tlačivo o práceneschopnosti doručiť. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom dávku až od 11. dňa ich práceneschopnosti.

V tomto roku dosahuje najvyššia hranica dávky nemocenské pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci 1 099,10 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to je 1 135,70 eura. Maximálna výška nemocenského na deň v roku 2020 predstavuje 36,63456500 eura.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *