Blogy

Stáž v americkom Capitole – Magistrát Jacksonville a súkromní aligátory (4. časť)

Je júl 1995. Teplo v hlavnom meste USA bolo neznesiteľné. Ľudia priam utekali do akýchkoľvek  budov, hlavne že boli klimatizované. Mne to však neprekážalo. Vedela som, čo ma čaká. Idem na Floridu, kde je síce teplo, ale horúčavy sú tam prijateľné, lebo bríza od Atlantiku to istí.

Letenky som mala pripravené, kufor zbalený, v poradí tretí assignment potvrdený. Čakala som na deň D.

Atlanta


Vnútroštátny let som absolvovala viac-menej bez problémov. Z letiska Ronalda Reagana v Baltimore som najskôr letela do Atlanty, v štáte Georgia. Odtiaľ prestup na linku priamo do Jacksonville, v štáte Florida. Trvalo to niekoľko hodín, letecký personál bol milý, ponúkol nám dokonca arašidy – pripadala som si ako veverička pred Capitolom – a samozrejme kolový nápoj. Veď sme predsa pristávali v Atlante, kde sa narodil onen slávny lekárnik John Stith Pemberton – otec tohto nápoja.

Ak raz budete mať príležitosť, zastavte sa v Atlante – je tam čo vidieť a navštíviť. Napríklad továreň na výrobu spomínaného nápoja, alebo navštíviť hrob Margaret Mitchell, autorky nezabudnuteľného románu Odviate vetrom, či poprechádzať sa po uličkách, kde sa prechádzala filmová Scarlet O‘Hara spolu Rhettom Buttlerom.

A ešte jedna zaujímavosť. Letisko v Atlante je budované prevažne v podzemí –  terminály, obchody, reštaurácie. Vidíte len lesy a ranveje. V tom čas Atlanta prežívala obrovský stavebný boom, nakoľko o rok hostila športovcov z celého sveta na XXVI. Letných olympijských hrách.

Zamilovala som sa do Jaksonville

Jacksonville je najľudnatejšie mesto v americkom štáte Florida a trináste najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch. Je sídlom Duval County. Rozlohou je to najväčšie mesto v Spojených štátoch a jedenáste najväčšie na svete. Je rodiskom takých osobností ako sú napríklad astronautka Wendy Lawrence, basgitarista Sam Rivers  a zakladateľ kapely Limp Bizkit, či herečka a modelka Ashley Green.

Jacksonville, Florida, USA/foto: pixabay.com

Akonáhle som vystúpila z lietadla, ovial ma ten úžasný morský vzduch a svietiace slnko. Zhlboka som sa nadýchla a vedela som, že som si vybrala viac ako dobre. Všade palmy, stromy – pomarančovníky. Ich vôňa sa šírila a doslova ma omamovala.  Na letisku som si vzala taxík. Cítila som sa suverénne, fakt som nepotrebovala, aby ma niekto čakal. Vedela som, že adresu, ktorú ukážem taxikárovi, spoľahlivo nájde a ja sa zvítam s mojou „host family priamo na mieste. Aj sa tak stalo.


Betty & Joe – ona kráska z Juhu, on Brit od kosti

Moju „host family“ tvoril pár Betty a Joe. Betty – južanka z Alabamy s jej typickým južanským prízvukom a zaťahovaním.

Joe & Betty/foto: archív Gabriela Nemkyová

Bývalá učiteľka, ktorá v tom čase mala viac ako 60 rokov, bola neuveriteľne vitálna a aktívna. Viedla cvičenie žien v Y.M.C.A., bicyklovala, plávala, milovala svoju záhradu a varila fantastické chilli. Bola temperamentná, veselá, bezprostredná. Hneď sme si sadli. Bola vdova, vychovala tri deti.

S milovanou Betty , ktorá sa stala mojou „host mummy“foto: archív Gabriela Nemkyová

Joe – bývalý profesor anglického jazyka a literatúry na univerzite v Anglicku. Angličan so suchým humorom a s iskrou v očiach. Večne si robil vtipy z Američanov a jeho zaujímavé rozprávanie zvykol zakončiť obligátnym  „those bloody Americans“ (samozrejme to myslel ako vtip). Kontroloval moju angličtinu, opravoval chyby, ktoré som pri konverzáciách  robila – proste profesor sa nezaprel. Aj Joe bol vdovec s dvomi synmi. Jeden z nich bol uznávaný európsky režisér  – nakrútil film „Before The Rain“ – Pred dažďom“, ktorý sme si aj boli pozrieť.

Obaja sa dopĺňali a jednoducho som ich nemohla nemilovať. Na tri týždne sa stali mojou rodinou.

Betty s Joeom viedli malú firmu poskytujúcu tzv. „Bed And Breakfest“ – poskytovali apartmány v bytovom dome. Jeden apartmán s dvomi izbami, spálňou, kuchyňou, šatníkom a kúpeľňou, WC a s veľkou terasou patril aj mne. Zvykla som si rýchlo. A hlavne na vždy napchatú chladničku dobrotami od výmyslu sveta. Joeove chutney bolo mňam!

Povinnosti sa začínajú


Už som spomínala, že pre túto tretiu stáž som sa rozhodla preto, že v meste boli voľby do samosprávy a prišlo k veľkým zmenám. Starostom mesta sa od 1. júla 1995 stal republikán John Delaney. Voleným šerifom stal stal Nathanael „Nat“ Glover jr.  Bol to prvý Afroameričan v tejto funkcii od tzv. rekonštrukcie v USA po skončení občianskej vojny.

Hneď na druhý deň som sa mala hlásiť na tlačovom oddelení v kancelárii novozvoleného primátora. Joe ma odviezol, vra,j aby som prvý deň nezmeškala. Privítala ma drobná nakrátko ostrihaná dievčina. Volala sa Sharon a bola bývalou televíznou reportérkou. Hovorkyňou sa stala tak ako aj primátor iba od začiatku júla, takže nováčik. Sama mi prezradila, že konkrétnu prácu pre mňa nemá, ale pripravili pre mňa naozaj bohatý program. Bude to čosi ako „poznávačka“, zoznamovačka. Bola som pripravená a plná očakávaní.

Stretnutia a opäť stretnutia

To, čo Sharon povedala, splnila do bodky. Čakali na mňa tri týždne stretnutí, návštev a iných prekvapení. Chýr o tom, že Slovenka sa rozhodla pricestovať do Jax-u (Jax – je prezývka a skrátený názov Jacksonville) sa rozšíril kozmickou rýchlosťou. Jeden deň si pre mňa prišli z ekonomického oddelenia, následne zo strategického oddelenia.

Jacksonville, Florida, USA/foto: pixabay.com

Rozprávali o tom, ako sa pripravujú na prvé zasadnutie Mestskej rady, ktorá má prijať čosi ako programové vyhlásenie a rozpočet, ktorý predloží starosta aj šerif. Potom sa pýtali oni, akou formou organizujeme u nás voľby do samosprávy a všetko čo s tým súvisí. Absolvovala som celé ustanovujúce zasadnutie mestskej rady – všetko prešlo hladko. Starosta bol definitívne „inštalovaný“.

Narodeniny so súkromnými aligátormi

Blížili sa moje narodeniny. Bola som smutná, pretože som ich po prvý raz mala osláviť bez mojej rodiny, bez môjho synčeka. To som však netušila, aké obrovské prekvapenie pre mňa pripravia nielen Joe s Betty, ale hlavne Nancy. Nancy Olsson, Američanka so švédskymi koreňmi, pochádzajúca z Indianapolisu.V tom čase viedla regionálnu pobočku Americkej obchodnej komory. Bola milá, vždy usmiata a zvedavá. Vo štvrtok popoludní, tesne pred  koncom pracovnej doby prišla ku mne a žmurkla na mňa a povedala. Zabaľ si nejaké veci a v piatok si ich vezmi – pozývam ťa na víkend ku mne domov.


S Nancy Olsson na brunchi s regionálnou AmCham (obchodnou komorou)/foto: archív Gabriela Nemkyová

V piatok popoludní sme sadli do auta a cestovali k Nancy domov. Bývala asi hodinu cesty autom, v prekrásnom apartmáne, v súkromnom kondomíniu so súkromným golfovým ihriskom, plážou a aj súkromnými swampami so súkromnými aligátormi. Jeden z nich „býval“ v swampe pred  apartmánom a večer mu vždy svietili dve oči.  Bŕŕŕ.

Nancy bývala ešte so svojou sesternicou, a dvomi mačkami. Kondomínium je niečo ako spoločenstvo vlastníkov, ktorí žijú v takom malom uzavretom mestečku. Ráno si vyjdete na pláž, poprechádzate sa, alebo si zaplávate. Ale pozor! Neplávajte do hĺbky oceána, ale pozdĺž neho. Prečo? Lebo žraloky. Videla som ich, boli milé, malé, ale s veľmi ostrou kožou – ak ste sa o ňu obtreli, ostali vám po nej nepekné škrabance.

Jacksonville, Florida, USA/foto: pixabay.com – Veronica Kaupert

Obidve vedeli, že práve cez víkend budem oslavovať narodeniny a tak sa pripravili. Ráno ma zobudili ešte pred východom slnka. Išli sme na pláž . Tam sme spolu privítali nový deň – deň mojich okrúhlych narodenín. Potom sme si zaplávali a šli sme na raňajky. Celý víkend som sa slnila, plávala, jedla, pila – skrátka som si vychutnávala také narodeninové nič nerobenie.

Takto som vítala nový deň – deň mojich okrúhlych narodenín, Jacksonville Beach, Atlantický oceán/foto: archív Gabriela Nemkyová

Oslava pokračuje

Keď som sa v nedeľu popoludní vrátila domov, zavolala mi Betty, aby som prišla k nim, že niečo potrebuje. Netušila som čo sa deje. Čakali na mňa Betty, Joe, Bettyna dcéra a 6 mladých usmiatych mužov  – susedov. Prestretý stôl plný dobrôt  na grilovanie …. keď som vošla, začali spievať „Happy Birthday“. Potom Steve priniesol vlastnoručne upečenú čokoládovú narodeninovú tortu.

Oslava narodenín nemôže byť bez narodeninovej torty – bola čokoládová/foto: archív Gabriela Nemkyová

Oslava pokračovala. Po grilovaní ma chalani zobrali do vychýreného baru s travesty show. Bolo to vzrušujúce, „šokantné“, veselé, bláznivé.

Narodeninoá grilovačka sa môže začať – v strede, v zelenom tričku je dcéra Betty/foto: archív Gabriela Nemkyová

Ale mne už začalo byť smutno – chýbala mi moja rodina.

Stáž v americkom Capitole – Snemovňa reprezentantov a „Slováčisko“ (3. časť)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *