Stáž v americkom Capitole – rozlúčka a návrat (6. časť)

August 1995: Florida, Jacksonville, Washington D.C., Slovensko/Tri mesiace sa pomaly napĺňali a pred nami bol posledný týždeň. Týždeň v znamení bilancovania, výmeny našich zážitkov a skúseností, ale aj v znamení „parties“ a  rozlúčkových večierkov.

Jeden taký sme si “strihli“ v neďalekom country bare. Keď sme vošli, prvé čo nás zmiatlo bolo viac ako 30 mladých kadetov a námorníkov. Druhý šok bol, keď Michala a ešte jednu slečnu skontroloval barman, keď sme si chceli objednať pitie. V štáte Virginia môžete piť alkohol od 18 rokov.

Námorníci a Square Dance

Mali, objednali, popili. Keď už bola tá pravá nálada, naraz sa na parkete objavili spomínaní námorníci a začali tancovať . Vlastne predtancovávali základný  krok country tanca tzv. „square dance“. A potom pozvali do tanca všetky dievčatá, ženy a dámy. Títo mladíci si takto zarábajú. Boli veľmi milí, slušní a naozaj sa snažili. Aj ja som sa snažila.

Ten úplne posledný rozlúčkový  večierok zorganizovala nadácia na parníku, ktorý sa plavil po rieke Potomac.  Na druhý deň sa začali postupné odchody.

Rozlúčka a návrat domov

My dve Slovenky sme odchádzali medzi poslednými, spolu so skupinou desiatich Poliakov. Skoro ráno po nás prišli letiskové taxíky, ktoré nás odviezli na príslušný terminál.

Leteli sme cez Zürich až do Viedne. Let sa mi zdal nekonečný. Počas neho som si pozrela film IQ s Meg Ryan a Timom Robbinsom a dokola som si púšťala pieseň Girl Like You od Edwina Collinsa.

Celý čas však bola moja  myseľ neprítomná  – odohrával sa v nej krátky film – môj prílet do USA, moje začiatky vo Washingtone, nezabudnuteľný Jacksonville, Betty, Joe.

V ušiach mi znel šum morského príboja a mne sa do očí tlačili slzy. Och, akoby som tu chcela ostať … na druhej strane som ale vedela, že bez mojej rodiny by som tu neprežila.

A ešte mi rezonovali sarkastické poznámky z predchádzajúceho večera od spolubývajúcich, keď som sa balila. Bola som totiž nútená kúpiť si ďalší kufor, aby som doň popratala všetky darčeky.

Leví kráľ a zákazy

Najväčší problém pri balení mi robila obrovská chlpatá šelma – pravý Leví kráľ – dar pre môjho syna. Nezmestil sa do žiadneho z mojich troch kufrov. Rozhodla som sa, že si ho jednoducho vezmem do ruky ako príručnú batožinu. Najskôr sa všetci začali doslova rehotať, a keď som trvala na svojom, začali mi to vyhovárať. Vraj mi ho pri letiskových kontrolách vezmú, rozpárajú mu brucho, lebo bohvie, čo tam prevážam. A teda, že ho domov ani nepriveziem.

Ha! Nič z toho sa nestalo. A ešte jedna zaujímavosť. Pred niekoľkými dňami začala bežať upútavka na remake filmu Levieho kráľa, ktorý onedlho uvedú aj naše kiná. V čase môjho pobytu sa prvý originál Levieho kráľa premietal vo všetkých amerických kinách a až dodnes patrí k najúspešnejším filmom vôbec z produkcie Walt Disney.

Zaujímavosťou je, že film bol síce uvedený do európskych kín o pár mesiacov aj u nás, ale VHS kazety nesmeli byť distribuované v Európe viac ako 10 rokov po jeho uvedení do kín. Ja som si originál kazetu priviezla z Ameriky. Stála niečo cez 20 dolárov. Dnes sa vraj jej cena pohybuje okolo 5 000 dolárov. Nepredám!

Z filmu Leví kráľ sme mali doma všetky zvieratká – opicu Rafikiho, papagája Zazu, prasiatko Pumbaa aj Timona a aj malú Nalu a malého Simbu. V originálnych obchodoch som im skrátka nevedela odolať.

Záver – som doma!

Európa, Rakúsko, Viedeň, Schwechat. August 2005 a ja som vystúpila z lietadla, naložila som si batožinu na vozík. Na samotný vrch som položila obrovského Levieho kráľa Simbu a pomaly som kráčala k východu.

Keď sa posuvné dvere otvorili, zbadala som malé chlapča, ktoré sa rútilo na mňa. Objal ma, okamžite si vzal Simbu do náručia a zašomral niečo ako – ahoj mami, čo si mi ešte priniesla?

Áno, bola som doma!

Autorka Gabriela Nemkyová sa špecializuje na mediálne a komunikačné tréningy a na vzťah s verejnosťou viac ako 20 rokov. Po vyštudovaní Filozofickej fakulty UK, Odboru žurnalistika pracovala v médiách ako redaktorka. V roku 1992 sa stala redaktorkou Rádiožurnálu SRo, neskôr moderátorkou aj vedúcou vydania. V roku 1993, akceptovala ponuku Jána Budaja a Milana Kňažka a nastúpila na pozíciu tlačovej tajomníčky novovzniknutej strany Aliancia demokratov (neskôr Demokratická únia). V lete 1997 úplne zmenila oblasť pôsobenia, keď začala pracovať súkromnom IT sektore na pozícii marketingovej manažérky. V súčasnosti sa zameriava na komplexný marketing a PR.

Stáž v americkom Capitole – Senát, na zozname s Lewinskou (2. časť)