Štefan „Pišta“ Bartuš: „Talent je len začiatok, zvyšok je tvrdá drina.“

Dalito.sk/Alan a Štefan „Pišta“ Bartuš Trio na ONE TWO JAZZ festivale 2019/foto: Gréta Fábryová
DALITO -

V Poprade sa konal prvý ročník ONE TWO JAZZ festivalu, ktorý organizovalo občianske združenie Naturalista. Na vystúpenia rôznych jazzových zoskupení som bola úprimne zvedavá. Jazz pod Tatrami? Prídu vôbec nejakí ľudia na takýto koncert? Bola som skeptická. Predsa len, nie je to mainstream a dnes je čoraz ťažšie dostať ľudí na akékoľvek kultúrne podujatie.

Ukázalo sa však, že kvalitná hudba publikum pritiahne. Záujem o koncerty bol veľký, skvelé publikum ocenili aj pozvaní jazzmani Arpi Farkaš & Ján Kopčák Duo, TheCoolcatz alebo Milo Suchomel.

„Hralo sa nám tu výborne, diváci vytvorili skvelú atmosféru. V Poprade nás čakalo vnímavé publikum,“ nadšene hovorili o atmosfére koncertu účinkujúci.

Na festivale vystúpili viacerí skvelí džezoví hudobníci, známi nielen doma, ale aj v zahraničí. Pozvanie na festival prijali aj Alan a Štefan „Pišta“ Bartuš Trio – zoskupenie, ktoré pricestovalo z Rakúska. Otca a syna Bartušovcov na bicích sprevádzal Andželko Stupár zo Srbska.

V krátkom rozhovore po vystúpení najmladší člen tohto zoskupenia, 18-ročný Alan povedal, že hudbe sa  začal venovať od svojich piatich rokov.

Najprv sa sústredil na klasický klavírny repertoár . Jeho hru viackrát ocenili na prestížnych hudobných súťažiach, no a potom, zhruba pred tromi rokmi, prešiel od klasiky k jazzu.

„Jazz sa mi zdal spočiatku veľmi ťažký, nevedel som, ako to celé uchopiť, ale veľmi mi pomohol otec,“ priznal sa Alan, ktorý rovnako neskrýval nadšenie s vnímavého publika, ktoré zohratých umelcov z Bartuš tria po strhujúcom vystúpení odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Ich hra, zložená prevažne z vlastných skladieb, bola spontánna, dynamická a plná energie.

Alanov otec, Štefan Bartuš,  je na syna a jeho úspechy právom hrdý.

„Myslím, že sme v rodine hudobný sluch a talent zdedili po mojom otcovi a starom otcovi,  takže Alan talent získal už v génoch. Ale talent je len začiatok, zvyšok je tvrdá drina. Pred pár rokmi sme sa odsťahovali z Lučenca do Rakúska, vďaka čomu sa synovi môžem po hudobnej stránke veľmi intenzívne venovať. Najmä posledných  päť rokov som mu odovzdal všetko, čo som mohol, aby syn hudobne rástol a napredoval,“ povedal Štefan Bartuš pre Dalito po koncerte.

Muzikant musí neustále hrať, bez toho to nejde. A samozrejme, musí si nájsť a získať svoje publikum.

„Vystupujeme v rôznych obmenách. Často hrávam bez syna – s inými hudobníkmi, s mnohými sa za tie roky už dobre poznáme. Naposledy som koncertoval s Martinom Valihorom a bolo to super. No a Alan má tiež aj vlastnú kapelu, takže obaja hráme a vystupujeme čo najviac. Na jazzových festivaloch, na rôznych hudobných podujatiach a prehliadkach alebo ako hostia rôznych kultúrnych akcií,“ spresnil Štefan Bartuš.

Z oboch Bartušovcov, z otca i syna, bolo cítiť, že skutočne robia to, čo ich veľmi baví a čo im prináša radosť. Nie vždy sa však dá prácou, ktorá nás baví aj uživiť.

„Áno, my sa zatiaľ dokážeme hudbou uživiť, ale nie je to jednoduché,“ skonštatoval Štefan Bartuš. „Príjem jazzových hudobníkov, povedal by som, že všetkých umelcov, je veľmi nepravidelný. Sú obdobia, že máme práce naozaj veľa a potom je zrazu obdobie úplne bez vystúpení. Ja však beriem hudbu ako poslanie, ako misiu, ktorá ma napĺňa a robí šťastným.“

Autorka Lenka Fábryová vyštudovala molekulárnu biológiu a genetiku, momentálne pracuje v oblasti klinického skúšania liekov a nikdy by jej nenapadlo, že raz vydá vlastnú knihu pod názvom Do neba ma nevezmú. Literatúra vždy bola pre ňu veľkou láskou, hrdinov niektorých kníh dokonca považuje za svojich priateľov, napriek tomu, že neexistujú. Prozaička písala aj sama pre seba vlastne vždy. Denníkové úvahy, krátke poviedky a príbehy, sem-tam verše pod menom Gréta Fýbryová. A potom zistila, ako jej písanie pomáha sa aj odreagovať.

Slovenskej speváčke leží New York pri nohách