Stĺpčeky

Štrnásť dní po…

Nie je to nič moc… Máme za sebou 14 zvláštnych dní. Zavraždili novinára a jeho snúbenicu. Denne vyjde na svetlo Božia informácia o tom, ako s peniazmi tohto štátu, resp. s peniazmi určenými na rozvoj našej krajiny, narábajú vládne špičky. Poviem Vám, nie je to nič moc…  

Vláda svoje zotrvávanie vo funkciách obhajuje odhaleniami o prevrate pod taktovkou maďarského rodáka židovského pôvodu, amerického finančníka Goerga Sorosa. Opozícia opakuje svoje pravdy a informácie z médií  cez tlačovky organizované niekoľkokrát za deň. Objavujú sa nové argumenty, vyplavujú sa emócie, nechýbajú slzy, nevoľnosti pred kamerami, pribúdajú tmavé kruhy pod očami našich politikov, ubúda farby v lícach, trasúce hlasy a ruky nie sú výnimočné. Veď ide oveľa.

Hitom druhého týždňa, po vražde mladého páru, sa stáva dovolenka predsedu jednej z koaličných strán Bélu Bugára a samozrejme dlažobné kocky, ktoré sa vraj našli pred úradom vlády tesne pred piatkovými zhromaždeniami pripravené na dobytie vládneho sídla. Poviem vám, nie je to nič moc…


Ako sa ukázalo bordel nepanuje u nás len vo veľkej politike, bordel panuje u nás všade. Dlažobné kocky, ktoré boli údajne určené do okien Úradu vlády  sú vraj pozostatkom opravy námestia pred Úradom vlády (Nám. Slobody, bývalý Gottwaldiak). No, blamáž. U nás sfúknete pozlátko a zostane Vám … no, nazvime to smutný obraz. Skrátka, bordel  panuje na všetkých úrovniach. Smutná realita, zvykli sme si, ale poviem Vám, nie je to  nič moc…

Piatkové zhromaždenia, napriek varovaniam policajného prezidenta a až podozrivým obavám vládnych politikov, prebehli pokojne a bezproblémovo. Boli však masové a dôrazné. Toľko ľudí na námestiach po celom Slovensku nečakal asi nikto, ani organizátori sami. A nesmieme zabudnúť, že podporu má Slovensko aj u svojich rodákov v zahraničí.

Je 14 dní po vražde novinára Jána a jeho snúbenice Martiny. Slovensko je doslova na nohách a sociálne siete sú plné vášní. Nečinnosť politikov, spomínaných v rôznych kauzách, je zarážajúca:  Ako veľmi zakorenení musia byť na svojich pozíciách? Ich závislosť na moci, samozrejme s benefitmi,  nie je nič moc…

Po víkendových stretnutiach v politických kuloároch a po návrate Bélu Bugára z dovolenky máme veľké očakávania. Navyše, v piatok sa začalo hovoriť o odstúpení ministra Kaliňáka. Po 14 dňoch dosť neskoro, ale radšej neskoro ako nikdy. Riešenia prinášajú politici veľmi, ale veľmi  pomaly. Ako keby rátali s tým, že to ľudí prestane baviť. Ale podľa odhodlania, ktoré bolo cítiť z námestí v piatok, to nemusí byť tak celkom pravda. A ak sa mýlim, tak potom sa určite sklamanie z politiky prejaví pri voľbách. To by znamenalo, že bude táto krajina na dlhú dobu naozaj stratená a odchod mladšej generácie za hranice Slovenska bude ešte masovejší. Potom totiž definitívne vypláva na povrch pravda, že občan je tu len dopočtu a to Vám poviem, nie je nič moc…

V kontexte posledných dní zaniká veľa informácií. Bohužiaľ. Z kategórie príjemných sú určite medaily našich paralympionikov.  A , že ich nie je málo, pribúdajú denne. Trochu do úzadia sa dostala rozlúčka s kariérou našej skvelej lyžiarky Veroniky Velez – Zuzulovej. Jej jazda na lyžiach v kroji bola naozaj emotívna.

No a zanikla aj jedna ani nie tak smutná, ako škandalózna správa, že  ministerstvo školstva, pod ktoré patrí aj šport,  dodnes neposlalo peniaze našim športovcom a tak nie je vyplatená napríklad ani príprava Nasti Kuzminovej na olympiádu. Na tú olympiádu, z ktorej nám doniesla tri medaily, urobila nám veľa radosti a nachvíľu sa stala zasa našou hrdinkou. Nasťa, tak ako sme Ti všetci verejne ďakovali, hádam by sme Ti mali aj povedať verejne PREPÁČ. Nemôžeme Ti sľúbiť, že to bude už iné, lebo my sami nevieme aké to tu bude. Našťastie si naša, tak vieš, že u nás je to tak… A možno ani po tejto hanbe nezlomíš nad nami palicu, aj keď vieme, že to nie je nič moc…


Môže vás zaujať:

Nasťu teší viac, ako medaily, niečo úplne iné



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *