Štvrtáci sú v čítaní pod priemerom EÚ aj OECD

Slovensko sa už po štvrtýkrát zapojilo do medzinárodného výskumu čitateľskej
gramotnosti žiakov 4. ročníka ZŠ. Do testovania PIRLS 2016 sa zapojilo celkovo 340 000
žiakov, 330 000 rodičov, 16 000 učiteľov a 12 000 škôl zo 60 krajín celého sveta (z toho
10 bolo samostatných geografických alebo jazykových oblastí v rámci jednej krajiny).
Na Slovensku sa do testovania zapojilo 220 základných škôl, 5 451 žiakov (z toho 2 660
dievčat a 2 791 chlapcov), 334 učiteľov týchto žiakov, 220 riaditeľov škôl a cca 5 300
rodičov testovaných žiakov.

Priemerný vek testovaných žiakov bol 10,4 roka. Slovenskí žiaci dosiahli lepší výsledok (535 bodov), ako je priemer škály PIRLS (500 bodov), výsledok SR je porovnateľný s priemerom krajín EÚ (540 bodov), ale zároveň nižší ako priemer krajín OECD (541 bodov). Predmetom výskumu boli aj faktory, ktoré ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov v čitateľskej gramotnosti.
Slovenskí žiaci 4. ročníka základných škôl dosiahli v čítaní významne lepší výsledok než
je priemer škály PIRLS (500 bodov). V čítaní dosiahli 10-roční žiaci na Slovensku
(535 bodov) porovnateľné výsledky s priemerom zúčastnených krajín EÚ (540 bodov), avšak významne nižšie ako je priemer krajín OECD (541 bodov). Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli aj žiaci z Rakúska, Nemecka, Izraela a Portugalska. Na štúdii PIRLS 2016 sa  zúčastnilo 24 krajín EÚ a 28 krajín OECD.

TRENDY vo výkone slovenských žiakov v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS 2016

Trend úrovne čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov je pozitívny – rastúci
v porovnaní s prvým cyklom v roku 2001. V priebehu pätnástich rokov (2001 – 2016) sme sa na škále PIRLS posunuli o 17 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (13 bodov) nastal medzi testovaním v roku 2001 a 2006. V roku 2016 dosiahli slovenskí žiaci zhodný počet bodov ako v roku 2011 (535 bodov). Výsledky našich žiakov v čítaní sa  v posledných troch realizovaných cykloch PIRLS 2016, 2011 a 2006 významne nemenia a zostávajú navzájom porovnateľné.

Kým v rokoch 2006 a 2011 dosiahli naši žiaci výkon na úrovni priemerného výkonu krajín
EÚ a OECD, v roku 2016 zostáva výkon našich žiakov porovnateľný s priemerných výkonom krajín EÚ, avšak v porovnaní s priemerným výkonom krajín OECD je
významne nižší. Hoci výkon Slovenska zostáva oproti predchádzajúcim cyklom rovnaký,
priemerný výkon žiakov v krajinách EÚ aj OECD v porovnaní s predchádzajúcim cyklom
v roku 2011 vzrástol (EÚ o 6 bodov, OECD o 3 body).

Za rizikovú skupinu sú považovaní žiaci, ktorí v danom cykle štúdie nedosiahli
priemernú úroveň v čítaní. Na Slovensku predstavuje rizikovú skupinu v čítaní (žiaci
s nízkou úrovňou výkonu a žiaci nedosahujúci ani nízku úroveň výkonu) približne 19 %
žiakov 4. ročníka základnej školy (v PIRLS 2011 to bolo 18 % žiakov). V priemere krajín EÚ
a OECD tvorí túto skupinu 18 % žiakov 4. ročníka základných škôl.

Najvyššiu úroveň v čítaní v PIRLS 2016 dosiahlo u nás 10 % žiakov, čo je v porovnaní
s ostatnými cyklami významný nárast (8 % PIRLS 2011). Nedosahujeme však hranicu 12 %
priemeru krajín EÚ a OECD v tejto úrovni.
Z hľadiska porovnania výsledkov chlapcov a dievčat môžeme konštatovať, že tak ako vo
väčšine zúčastnených krajín, aj u nás dievčatá dosiahli významne lepší výsledok v čítaní
v každom cykle štúdie PIRLS v porovnaní s chlapcami. Na Slovensku dosahujú dievčatá o 9
bodov vyššie skóre ako chlapci.

Čo ovplyvňuje výsledky žiakov?

Socioekonomické a kultúrne zázemie žiakov

Aj v PIRLS 2016 sa potvrdila silná spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym,
ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny (socioekonomický index). Vo všetkých
krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu (veľa
zdrojov, priemerne zdrojov, málo zdrojov). Hoci priemerný výkon slovenských žiakov
zostáva medzi cyklami 2011 a 2016 nezmenený (535 bodov), výkon žiakov z rodín s málo
zdrojmi sa oproti roku 2011 výrazne znížil zo 466 na 397 bodov. V tejto kategórii žiaci SR
dosahujú najnižší výkon spomedzi zúčastnených krajín EÚ/OECD. Nižšiu hodnotu
socioekonomického indexu v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Čile,
Taliansko, Bulharsko). Žiaci Talianska a Bulharska aj napriek tomuto nižšiemu
socioekonomickému indexu dosiahli významne vyšší výkon v čítaní ako slovenskí žiaci.

Domáce a školské prostredie žiakov

V PIRLS 2016 sa potvrdzuje, že na výsledky žiakov v čitateľskej gramotnosti pozitívne
vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Výkon žiakov, ktorých
rodičia v dotazníku uviedli, že so svojím dieťaťom robili často rozvíjajúce aktivity, bol
významne vyšší v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia uviedli, že takéto aktivity robili
niekedy, príp. nikdy, či takmer nikdy ich nerobili. Výsledky tiež ukazujú na pozitívnu
súvislosť medzi vzťahom k čítaniu rodičov a ich detí. Vzťah rodičov k čítaniu má súvislosť aj
s výkonom ich detí v čítaní.

Opakovane sa v štúdii PIRLS potvrdzuje pozitívna súvislosť medzi dĺžkou navštevovania
predškolského zariadenia a výkonom žiakov v čítaní. Čím dlhšie deti navštevovali
predškolské zariadenie (3 roky a viac), tým lepšie výsledky v čítaní dosiahli. V porovnaní
s predchádzajúcim cyklom sme zaznamenali najvýraznejšie zhoršenie výsledkov v teste
u žiakov, ktorí vôbec nenavštevovali predškolské zariadenie.

V štúdii PIRLS sa skúmal aj vplyv prítomnosti žiakov na vyučovaní na ich výsledky
v testovaní. Potvrdilo sa, že zvyšovanie frekvencie absencií je vo veľkej miere spojené so
znížením výkonu žiakov v čítaní. Iba 43 % slovenských žiakov uviedlo, že nikdy alebo
takmer nikdy nechýba na vyučovaní v porovnaní s priemerom krajín EÚ a OECD, kde
nechýba v škole 72 % resp. 71 % žiakov. Nechcené prvenstvo dosahujú naši žiaci v počte
absencií raz za týždeň, kde do tejto skupiny spadá 14 % slovenských žiakov s výkonom 476
bodov oproti priemeru krajín EÚ/OECD, kde chýba raz za týždeň iba 6 %, resp. 7 % žiakov
s výkonom 486/487 bodov.

Priama súvislosť bola zistená medzi výkonom žiakov a frekvenciou pocitu hladu pri ich
príchode do školy. V priemere krajín EÚ/OECD prichádza do školy hladných každý deň
12 %, resp. 13 % žiakov. Ich výkon je na úrovni 513/515 bodov v čítaní. Na Slovensku je
hladných pri príchode do školy 14 % žiakov. Dosiahli výkon 508 bodov.