Česká republika

Sudcovia a Threema: Porovnajte si dôveru súdov v SR a ČR 

Ešte pred zverejnenou komunikáciou z Threema, nielen údajne medzi Kočnerom a Zsuzsovou, si Najvyšší súd SR objednal u agentúry Focus prieskum dôveryhodnosti slovenského súdnictva. Súdom nedôveruje väčšina ľudí, vyplýva z prieskumu pre NS SR zo 14. augusta 2019.

Za najzávažnejších problémov slovenského súdnictva vnímali respondenti korupciu na súdoch s výsledkom 33 percent. Informovala o tom predsedníčka NS SR Daniela Švecová.

Súdom podľa prieskumu nedôveruje 64 percent opýtaných, z toho 42 percent im skôr nedôveruje a 22 percent im nedôveruje vôbec. Dôveru voči súdom prejavilo 34 percent opýtaných, keď im v prieskume skôr dôverovalo 30 percent respondentov a úplne dôverovali štyri percentá. Dve percentá opýtaných nevedeli alebo nechceli odpovedať na otázku: „Do akej miery dôverujete slovenským súdom a súdnictvu?“


Ďalší veľký problém je podľa Slovákov dĺžka súdnych konaní, ktorú kritizuje 29 percent opýtaných. Rovnosť pred zákonom vníma ako problém 20 percent opýtaných a netransparentnosť súdnych rozhodnutí zase 15 percent.

Prieskum hodnotil aj mieru spokojnosti s prácou Najvyššieho súdu. Jeho prácu hodnotí prevažne dobre 42 percent opýtaných, šesť percent ju hodnotí veľmi dobre a nespokojných je 38 percent, z ktorých bolo veľmi nespokojných sedem percent opýtaných.

Zlepšenie v hodnotení práce NS SR prisudzuje Švecová aj skráteniu dĺžky súdnych konaní, ktoré považuje za kľúč k získaniu dôvery ľudí v súdy. „Na tejto téme sme päť rokov intenzívne pracovali a pozitívne čísla v tejto oblasti považujem za jasný signál, že chrániť práva a slobody každého je našou absolútnou prioritou,“ uviedla Švecová na margo 70-percentného skrátenia priemernej dĺžky konania na NS SR za posledných päť rokov z 245 dní v roku 2014 na 74 dní v roku 2019.

Vlastný prieskum dôveryhodnosti už pripravuje aj Ministerstvo spravodlivosti SR.

„Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice I. v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR a expertami CEPEJ uskutočnili prieskum spokojnosti užívateľov súdov a osobitne prieskum spokojnosti advokátov. Pomocou týchto prieskumov sa získavajú informácie o tom, ako fungovanie súdov vnímajú ich používatelia. V zahraničí sa ukázali tieto prieskumy ako užitočný nástroj pre vedenie súdov, ktorým umožnia spoznať a pochopiť očakávania používateľov a na tomto základe vyhodnotiť fungovanie súdu. Tieto prieskumy spokojnosti užívateľov súdu sa zameriavajú na zber informácií od osôb, ktoré sú reálne v styku so súdom a s výkonom spravodlivosti, čo znamená, že neodrážajú celkovú úroveň dôvery v súdny systém. Nakoľko ide o aktivitu jednotlivých súdov, tieto momentálne vyhodnocujú zozbierané dáta,“ uviedla pre Dalito hovorkyňa ministerstva Zuzana Drobová.

Zaujímalo nás, či si podobný prieskum dôveryhodnosti objednáva aj Najvyšší súd Českej republiky. Jeho hovorca Petr Tomíček pre Dalito uviedol, že to u nich bežné nie je.


„Nejvyšší soud je podle výzkumu agentury Stem  (jde o jednu z nejváženějších agentur pro průzkum veřejného mínění v ČR) nejdůvěryhodnější z nejvyšších soudních institucí v zemi. My si ten průzkum nezadávali, ani nikdy v minulosti. Víme, že čas od času podobný průzkum z vlastní iniciativy iniciují samotné agentury,“ uviedol Petr Tomíček z Najvyššieho súdu ČR. .

Hovorca nás však upozornil na tlačovú správu, ktorú pôvodne vydala Česká tlačová agentúra a po miernej úprave ju zverejnil týždenník Týden. Z nej vyplýva, že podľa posledného júnového prieskumu agentúry Stem Najvyššiemu súdu ČR dôveruje 65 opýtaných nad 18 rokov.

„ Ze soudů a kontrolních úřadů v Česku má největší důvěru Česká obchodní inspekce (ČOI), které věří skoro tři čtvrtiny lidí. U soudů nejvyšších stupňů, Nejvyššího kontrolního úřadu a ombudsmanky se pak podíl důvěry pohybuje shodně okolo tří pětin.  Oproti loňsku se důvěra v žádnou ze zmíněných institucí výrazněji nezměnila,“ uviedol týždennák Týden.

Podľa prieskumu v Česku Najvyššiemu súdu dôveruje 65% ľudí, Najvyššiemu kontrolnému úradu a Ústavnému súdu ČR rovnako 62 percent a ombudsmanke a Najvyššiemu správnemu súdu 61.

Oproti predchádzajúcemu roku sa tak dôvera v žiadnu inštitúciu výrazne nezmenila. Týždenník tiež uviedol, že systému súdnictva a kontrolných inštitúcií najviac dôverujú ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaní. Prieskum urobila agentúra od 14. do 30. júna 2019. Zúčastnilo sa ho 1 004 obyvateľov České republiky.

Čísla dôveryhodnosti nemá ani Ministerstvo spravodlivosti ČR

Aktuálnu výročnú štatistickú správu zasa zverejnilo české ministerstvo spravodlivosti.  Za rok 2018 priniesla lepšie údaje ako v predchádzajúcich rokoch.


Hovorca MS ČR Vladimír Řepka pre Dalito uviedol, že najvýraznejší pozitívny posun vidieť pri civilnej agende okresných súdov.

„Což vyplývá zejména ze snížení variability mezi soudy. V roce 2018 se ve své činnosti zlepšily především nejpomalejší soudy, které se začaly přibližovat současnému průměru. Jde o soudy Severočeského a Jihomoravského kraje,“ uviedol hovorca ministerstva.

Zdroj: Výročná správa MS ČR za rok 2018

„Celkové zlepšení situace samozřejmě plyne z více faktorů, jako jsou posílení přetíženosti soudů, zlepšení efektivity práce, ale také z trendu poklesu napadlých věcí, které v některých agendách klesají již pět let v řadě,“ uviedla v správe ministerka spravodlivosti Marie Benešová (ČSSD).

Problematická však naďalej ostáva správna agenda krajských súdov, kde je trend úplne opačný. Vyššia miera odvolaní je vždy pri trestných veciach krajských súdov.   Naopak, tu počet napadnutých rozsudkov rastie, vrátane počtu nerozhodnutých sporov.

„Zajímavou statistickou informací je také jistě celkový počet nevyřízených věcí po rozhodnutí insolvenčním řízením, kde na rozdíl od minulých let začalo toto číslo klesat. Prudký pokles zaznamenal i počet věcí, které napadly u Nejvyššího soudu, kde jsme od roku 2013 zaznamenávali přesně opačný trend,“ uviedol hovorca ministerstva.

Napríklad v občiansko-právnej agende okresných súdov sa odvolá 7 až 8% dotyčných, ale v prípade trestných vecí krajských súdov až 70%.

„Za povšimnutí jistě stojí také stabilita v počtu soudců u okresních soudů, kde se ovšem zvyšuje jejich průměrný věk. Zvedá se zde podíl soudců ve věku 40 – 50 let, naopak klesá počet těch ve věku 30 – 40 let,“ uviedol pre Dalito hovorca MS ČR Vladimír Řepka.


Dobré ráno! Zobudili sme sa v „nefunkčnom“ štáte, bez ústavného súdu

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *