Tajuplné Slovensko na krásnych fotografiách

Ak ste aspoň trošku pochodili Slovensko, viete, akú nádhernú máme prírodu. Je nielen veľmi rozmanitá a bohatá, ale tiež tajuplná. Presne to vystihuje nová kniha fotografií Slovensko – tajuplná príroda – už po pár stranách vás očarí.

Autor Jaroslav Košťál je vyštudovaný biológ a ekológ, ochranár; ktorý pozná nezvyčajné a vzácne miesta. Aj preto sú jeho fotografie krajinkársky nežné a romantické. Využíva hru svetla a tieňov, jemný ranný opar nad krajinou, či jesenné hmly v údoliach Tribeča. Pohráva sa, hľadá a nachádza, takže vo výsledku občas až neveríte vlastným očiam, aké nádherné kúty máme na Slovensku.

Jaroslav Košťál sa pustil do poznávania prírody veľmi skoro. Spočiatku bolo putovanie prírodou  spontánne, nebolo veľa informácií o horách, tak všetko spoznávali na vlastnej koži a pomocou všetkých zmyslov.

„Žmýkali tiež rašelinník, z ktorého tiekla voda ako zo špongie. Častejšie ale ponožky z premočených vibrám. Dozvedeli sme sa, ako dlho horí smrekové a ako dlho bukové drevo. Alebo čo urobí s krajinou a výhľadmi prechod studeného frontu na horách. Báli sa v búrke a počuli tú strašidelnú ozvenu blízkych hromov odrážajúcich sa od skál okolitých štítov. Vnímali sme originálnu prírodnú architektúru lesa – smrekového, bukového, dubového, vŕbovotopoľového,“ spomína si biológ a ochranár, ktorému vyšla nádherná kniha Slovensko – tajuplná príroda.

Tajuplné Slovensko

Jaroslav Košťál je rád, že to všetko zažil. Mnohé totiž dokázal vložiť do svojich fotografií. Kniha je pritom rozdelená na 3 časti: Hory, Doly a Vody.

Hory sú symbolom slobody, málo narušenej prírody, kde človek nájde stratenú rovnováhu, dobije baterky. Ešte stále existujú v slovenských horách nedotknuté miesta, kde nestretnete živú dušu a kde tá naša pookreje. Kde sú krásne zákutia, výhľady, kde sa človek cíti šťastný v lone prírody, kde sa môže kochať svojskou prírodnou architektúrou, ktorá môže byť pre neho dôležitou inšpiráciou.

V druhej časti Doly budeme obdivovať harmonickú krajinu poskladanú z mozaiky lesov, lúk, políčok, remízok, mokradí a ľudských sídel, ktoré sú citlivo zasadené do prírodného prostredia. Aj prvky krajiny vytvorené alebo ovplyvňované človekom, najmä dlhodobým tradičným hospodárením, aj keď to nie je človekom nedotknutá divočina, dnes vnímame ako vzácne a hodné ochrany.

A napokon v tretej časti knihy Vody sa pozrieme, že voda na Slovensku má naozaj mnoho podôb a ciest, ako sa do krajiny dostáva a ako sa z nej zasa vytráca. Z vody sa teší množstvo živočíchov, ktoré si vo vodnom a mokraďovom prostredí našli svoj domov, útočisko, zdroje potravy. Mnoho rastlín sa nielen viaže na vodné prostredie, ale vodu aj aktívne biologicky čistí. Zdravá krajina obsahuje zdravé rieky a potoky. Ale tiež mŕtve ramená, tône, rašeliniská, slatiny, prameniská, jazerá a vodné nádrže, rovnako vodu v podzemí, v jaskyniach, podzemnú vodu v štrkových zvodnených vrstvách v alúviu riek.