Stĺpčeky

Takže PROST, vážený koaličný poslanec!

Som taká celý život. Opovrhujem davovou psychózou, prúdmi, ktoré sa vraj nosia a podobne. Snažím sa žiť podľa vlastného úsudku, presvedčenia a životnými omylmi a skúsenosťami nastavených hodnôt. Málokomu sa ma podarí vsunúť do davu a už vôbec nie bučiaceho, že cisár má nové šaty!

Ak s niečím bytostne nesúhlasím a som o tom skalopevne presvedčená, snažím sa to najprv ovplyvniť či zmeniť. Ak to nejde prijmem akýsi osobný protest, ktorý mi do neba volajúcu nevedomosť druhých pomáha lepšie znášať.

Rovnako ako teraz. Potom, čo počas prvej vlny koronavírusu predvádzala s vlastnými občanmi slovenská vláda. Ako ich zatvárala ako jediná európska krajina do zberných karanténnych táborov, kde im zobrala základné ľudské právo, ktorým je právo na dôstojnosť a ešte ich ohrozovala aj na zdraví. Povedala som si, nie, takto som si zmenu nepredstavovala. OK, nevedomá väčšina tlieskala? OK.


Ja som ale volila iné európske hodnoty a pokiaľ sa Slovensko nevráti na ich cestu, nebudem ho podporovať viac, ako musím, teda daňami, odvodmi a šekmi. Viem ako si to minister financií za OĽaNO Heger želá. Vraj krajina prechádza nevídanou ekonomickou krízou a aká bude veľká závisí aj od toho, koľko budeme míňať. Že Slovensku treba pomôcť a nakupovať a míňať doma.

Kde bolo to Slovensko, keď jeho pomoc potrebovali jeho občania, ktorí sa v desaťtisícoch chceli len vrátiť domov a aj Heger a spol im postavili plot a ešte ich aj označkovali?

OK, zmeniť to nemôžem, ale môžem zaujať postoj. A tak som doteraz na Slovensku od pandémie minula takmer vlastne nič. Možno 10 eur. Ako napísala kamarátka s rovnakým postojom, našťastie, z Bratislavy do Rakúska, Maďarska či Česka je to na skok. A tak už celé dni brázdim medzi hranicami a nakupujem tam. Aj tankujem a nepozerám na to, či je to lacnejšie alebo drahšie. Užívam si slobodu a podporujem aj miestne reštaurácie a služby mimo Slovenska. Zatiaľ.

Vždy, keď prechádzam hranicami von opadne zo mňa akýsi COVID stres a cítim normálnosť. Okamžite zabúdam na všetky vyhrážky, ponosy a káranie slovenského premiéra, ktorý sa k dospelým správa ako k nesvojprávnym malým deťom a celú svoju neschopnosť prenáša na ich plecia. BU, BU BU! Vy neposlúchate! Nie ste zodpovední, kazíte nám to, straší celé mesiace od skorého rána do neskorej noci. A zároveň tých „nezodpovedných“ žiada, aby podporovali domácu ekonomiku, čím ju vraj zachránia.

No, môžem sa im potom všetkom čo predviedli a ešte stále predvádzajú za potlesku nevedomých viete čo na to…

Asi rovnako, ako ich farizejský koaličný poslanec, ktorý mi pokazil za hranicami inak príjemný sobotný obed.


S dobrým pocitom po veľkom nákupe, dostatočne ďaleko od Ostrova nádeje, ktorý sa už rýchlejšie, ako sa predpokladalo, mení na Ostrov beznádeje, sme si sadli do reštaurácie a nasávali atmosféru vyspelej rakúskej spoločnosti.

V tom on, koaličný poslanec zliezol aj s celou rodinou z hradného kopca a šup ho rovno, napriek všetkým výzvam jeho strany a jej koaličných partnerov, podporiť rakúsku ekonomiku aspoň do Hainburgu pri Bratislave (samozrejme, že som si splnila svoju občiansku povinnosť a nastavila som mu zrkadlo, neskôr reštauráciu radšej opustil vedľajším vchodom).

Takže tak, vážení voliči, len, aby ste vedeli, ak netušíte, že stále na Slovensku platí, žiadna zmena, vodu kážu a víno pijú, keď vám opäť pred kamerami budú dohovárať ako malým deťom, že im to nekazte a necestujte a aj tú domácu ekonomiku podporte. Ak by tam totiž poslanec aj býval, o to viac by mal podporovať slovenskú ekonomiku ako sa len dá, ak mu teda úprimne na Slovensku záleží, či?

Takže PROST, vážený pán poslanec! Ale na nás, tých Slovákov, na tú menšinu, ktorá sa ešte stále nevieme spamätať z toho, čo ste s vlastnými občanmi robili mesiace na hraniciach, ale zdravý rozum im napriek tomu ešte funguje. Nech vám teda chutí a padne na úžitok aj v Rakúsku! Áno, aj my ich ekonomiku radi podporíme, lebo vieme prečo a vy?


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *