Knihy, v ktorých Putin našiel inšpirácie pre svoju autokraciu a imperializmus

Keď začiatkom roka 2014 Putin daroval najvyšším štátnym úradníkom tri knihy, naznačil nimi rámec svojho ideového sveta. A jeho kľúčovú líniu v kontexte ruskej politiky.

Šlo o Berďajevovu prácu Filozofia nerovnosti, Naše úlohy od filozofa Ivana Iljina a knihu filozofa a teológa Vladimíra Solovjova Ospravedlnenie dobra. Prečo práve tieto knihy?

Berďajev vo svojej dobe videl západnú kultúru, resp. civilizáciu v slepej uličke a kľúčovú rolu v jej záchrane videl v Rusku. Tak načrtol ideu ruského mesianizmu. Vo Filozofii nerovnosti prišiel s tézou, že „sloboda je právo na nerovnosť“.

Solovjov v uvedenom spise odkázal, že vo svete je síce veľa zla, no zabúdame, že dobro víťazí.

Iljin takisto videl západnú spoločnosť v slepej uličke. Vo svojich textoch a prednáškach prepojil ideu ruského imperializmu s autoritárskym monarchizmom, hovoril o kresťanskom nacionalizme a rozvíjal Solovjovovu „ruskú ideu“. Hovoril, že Rusko potrebuje pevnú nacionálnu diktatúru.

Od ruského mesianizmu k ruskému imperializmu

Predstava ruského mesianizmu musela Putinovi učarovať. Postavil na nej svoj ideologický vzťah k západnej kultúre. Táto téza, subjektívne a účelovo prekrútená, mu mohla poslúžiť na ospravedlnenie oligarchickej politiky a koncentrovania obrovského majetku.

K tomu predstava, že práve Rusko je nositeľom onoho dobra (stotožneného s ruským mesianizmom), ktorá víťazí proti zlému (západnému) svetu. Napokon ako na podnose kombinácia ruského imperializmu, autoritárstva a kresťanského nacionalizmu.

Čo viac treba šialencovi? Čo viac, aké iné oporné ideové body potrebuje ten, kto sníva o obnove ruského impéria?

Kľúčový obraz vojaka

Iljinov nacionalizmus a vlastenectvo si Putin interpretuje ako jednotu národa. Ak má byť táto jednota udržaná, musí tu byť pevná ruka, silný a rozhodný vodca, ktorý túto jednotu zabezpečí. Iljin ponúka Putinovi diktatúru a ideu pevnej ruky.

V celom tomto kontexte je však podstatné, že v predstave ruského nacionalizmu hrá kľúčovú rolu postava vojaka. Práve vojak reprezentuje jednotu národa i vôľu a silu štátu. Táto predstava sa tiahne od Iljina cez sovietsku éru až po dnešnú ruskú, Putinovu.

Čo viac treba pre niekoho, kto je schopný účelovo prekrucovať myšlienky? Svojsky interpretovať texty, ktoré v dobe ich vzniku mali iný kontext a inú interpretáciu? Ideové motivovanie a ospravedlnenie bojového a vojenského imperializmu je na svete.

Pocit vlastnenia pravdy a pocit nadradenosti v dejinách pričasto viedli k tragédiám. Žiaľ, dnes sme svedkami jednej z nich. Aj keď sme si nemysleli, že by sa niečo také ešte mohlo zopakovať.

(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)