Politika hnevu, strachu a znevažovania druhých nevedie k ničomu dobrému

Dalito.sk/Americký prezident Donald Trump hovorí 27.11.2017 s novinármi/FOTO TASR/AP

Americké voľby sa skončili, ale Trumpov populizmus nie. „Keď sa vnútorná zlosť premení na tvrdohlavé fantázie o podvode a sprisahaní, ako uhasíme oheň?“ – pýta sa americká spisovateľka Siri Hustvedtová v článku pre anglické vydanie španielskeho denníka El País.

„V čase volieb je politika zväčša o slovách. Na slovách záleží. Odpovedajú na hlboké emočné potreby poslucháčov,“ konštatuje Hustvedtová. Pripomína, že Trump ťažil z antiintelektualizmu a protielitárskej atmosféry, teda z predstavy, že elity sa na vás dívajú zvrchu a vy máte pocit hanby.

„Politika hanby“ doposiaľ v Amerike nikdy nedominovala v takej miere ako u Trumpa. Hanba je silná sociálna emócia a Trump bol prostriedkom, ktorý „premieňal hanbu na pýchu“ u miliónov Američanov. „Je veľkou chybou podceniť silu kolektívnych pocitov hanby, nevôle a hnevu, pocitov, ktoré sa šíria po celom svete a spôsobujú krízu liberálnych demokracií,“ upozorňuje Hustvedtová.

V trumpizme „neexistuje žiadna vízia budúcnosti“, existuje „iba minulosť“. Negatívne pocity a prejavy ako hnev, pomstychtivosť či cynizmus, ktoré panovali na Trumpových zhromaždeniach, sú pre mnohých zrozumiteľné a v ich vnímaní sú prejavom mužnosti. Naopak, akýkoľvek náznak úcty, rešpektu a porozumenia je u nich chápaný ako prejavy slabosti.

Siri Hustvedtová, jej manžel spisovateľ, scenárista a režisér Paul Auster a ich dcéra speváčka a herečka Sophie Austerová sa podieľali na vzniku iniciatívy Writers Against Trump. Skupinka ľudí z kultúrnej obce sa napokon rozrástla na dve tisícky autorov, ktorí pravidelne písali o tom, prečo je Trumpov štýl politiky nebezpečný a prečo je potrebná zmena a mobilizovali voličov za zmenu.

Hrozba pokračovania trumpizmu bola obrovská a voliči Joea Bidena sa spojili za spoločnú vec. Na oboch stranách boli silné emócie. Je tu však zásadný rozdiel, pripomína Hustvedtová: tí, ktorí odmietli Trumpa a volili Bidena, si budúcnosť spájajú s väčšou spravodlivosťou, rovnosťou a demokraciou.

Americká spisovateľka sa tiež odvoláva na profesora psychológie z Londýnskej univerzity Manosa Tsakirisa, ktorý v článku pre magazín AEON písal o politike v dobe plnej hnevu, strachu a zraniteľnosti a pripomenul, že emocionálny zážitok vzniká z toho, ako naše fyziologické orgány reagujú na neustále sa meniaci svet.

Tieto zážitky sú tiež politické, a to v zmysle, že naše pocity sú ovplyvnené politickými rozhodnutiami a správaním sa politikov a zároveň ich rozhodnutia a správanie ovplyvňujú. Hustvedtová k tomu dodáva, že vážnu rolu v tom zohráva aj politický jazyk. O tom, aký rozkladný potenciál má politický diletantizmus, populistická politika či narcistická politická komunikácia sprevádzaná útokmi a hrubým znevažovaním oponentov, neslušnosťou i pocitom vlastnenia pravdy, dnes už opäť vidíme aj my. Ale to je už iná téma.