Stĺpčeky

Ten deň, keď sa hnevám na Toma Nicholsona

Tom Nicholson to vzdal a odišiel. Len tak si odišiel… Napriek tomu pre mňa ostáva hrdinom. V ten deň, keď Tom odišiel, keď rezignoval, zhasla pre mňa šanca. Zhasla pre mňa nádej na zmenu. A je jedno, akú politickú farbu by mala. Zhasla pre mňa nádej, že sa v prvom rade zmeníme my.

Osobne sme sa stretli jediný raz. Minulý rok cez prestávku KHL v bare na Slovane. Hovoril o tom, ako sa zamiloval a asi sa vráti do Kanady. Láska hory prenáša. Stále som však verila, že tú svoju, prenesie k nám. Pochyboval, že by jeho bývalá spolužiačka dokázala žiť v spoločnosti, ktorá žije podľa iných pravidiel ako v krajine javorového listu. V  krajine s najrozvinutejšou demokraciou. Viete, s tým zriadením, ktoré si my vysvetľujeme po svojom.

Kanaďan, ktorý nás učil pravej demokracii. A nenaučil ..


Tom mal svoje chyby a aj ich robil. Napriek tomu bol pre mňa aj vďaka Gorile symbolom toho, že aj u nás raz zvíťazia hodnoty a morálka. Pravidlá demokracie, ktorá je v prvom rade o zodpovednosti k sebe samým, až potom môžeme natŕčať ruku. Snažil sa nás to naučiť. Ukázať nám, že musíme byť nároční, a potom môžeme žiť aj spravodlivý život. Ukázať, čo je zločin, podvod, korupcia, klamstvo, krádež, vražda…

Presne to, čo celé roky prenasleduje Slovensko. Vďaka nám. Slovákom, ktorí akoby sa dlhé storočia nevedeli vymaniť z kruhu poddaných. Nebál sa a ukazoval na to, čo sa nám deje rovno pod nosom. Bol za to ešte aj v 21. storočí prenasledovaný, vyšetrovaný, bitý, súdený, zastrašovaný… Ale stále to DÁVAL… Bol pre mňa vzorom občianskeho prístupu k sebe samému a spoločnosti. Hlavne nám… Slováci totiž stále potrebujú ukázať, čo správne je a čo nie. Vlastníme totiž demokraciu, s ktorou stále nevieme dôstojne narábať.

Keď sme odchádzali z baru na ďalšiu hokejovú tretinu, verila som, že Tom ostane, pretože takýchto ľudí potrebujeme. Ja ich potrebujem ako nádej, že raz prestanem hovoriť, či písať o tom, že „toto by v Škandinávii nikomu ani nenapadlo, toto by si v Austrálii nikto nedovolil, toto by v USA nikdy nebolo možné,toto by v Kanade nikomu …“

Tom však rezignoval. Nesmierne mi bude chýbať. Nezvalcoval ho systém, zvalcovali sme ho my, ľudia, ktorým je úplne jedno, aké hodnoty takmer 30 rokov od nežnej revolúcie vyznávame. Nie politici, ale my. My voliči, ktorí im dávame do rúk to najvzácnejšie. Moc určovať „morálku“ a … Hlavne tú MOC.

Tom bol pre mňa symbolom odvahy a šance na zmenu. Jeho odchodom pre mňa zhasla. Prežil si neuveriteľné peklo, napriek tomu bojoval ďalej, za nás všetkých. Tom to vzdal a ja ho chápem. S Tomom, podľa mňa, odchádza viac, ako si vôbec dovolíme pripustiť. Pre mňa osobne šanca a nádej, že svojím prístupom k sebe samému a všetkému okolo nás môžeme veľa zmeniť…

Tom, hnevám sa na teba, ale napriek tomu, OBROVSKÁ VĎAKA, že si sa o to aspoň pokúsil. Zatiaľ si to však, my Slováci , nezaslúžime… Vďaka za každého jedného slovenského Toma, ktorý tu ešte ostal. Nie je ich už priamo v uliciach veľa.


Môže vás zaujať: 

Keď sleduje CFL, NBA, či futbal, pozerá sa na svoje sedadlá

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *