Stĺpčeky

Ten najkrajší vianočný darček

A máme po vianočnom trojdní. Ešte jeden víkend, pondelok a je tu záver roka 2019.

Vianočný zhon ustal, darčeky sme rozbalili. Niektorí boli spokojní, lebo Ježiško splnil všetky ich želania a pod stromčekom si ich našli – vytúžené , vymodlené … No a niektorí zase špekulujú, čo s nezvyklými darčekmi: vrátiť ich, posunúť ďalej, odložiť do skrine, veď možno raz sa zídu.

Ďalší z nás si počkali na povianočné zľavy a „hor sa nakupovať“. Nie, nebudem písať o hmotných darčekoch. Dnes budem písať o jednom darčeku, ktorý sme dostali síce nie priamo na Štedrý deň, ale na Druhý sviatok vianočný – na sviatok sv. Štefana.


26. december 2011. Tento dátum je pre mňa aj celú moju rodinu veľmi dôležitý.

Bola zima, a my sme ako obyčajne kráčali do kostola na svätú omšu. Na „jedenástku“ – na detskú. V ten deň som sa však nevedela  dočkať jej konca. Nedokázala som počúvať, nedokázala som spievať koledy. Pri záverečnej Tichej noci som sa už otáčala. Čakala som totiž na darček …

Zozadu  ma syn poklepal po pleci a niekto zase objal – malé rúčky. Prišla.

Sarah Lisa na Vianoce 2011/foto: archív Gabriela Nemkyová

Moja vnučka Sarah Lisa. V ten deň si ju syn definitívne priviezol domov. Bola jeho, nielen na jej rodnom liste, či na právoplatnom rozsudku. Bola tu a skutočná.

Presne tri roky a štyri mesiace trval súdny proces o opatrovníctvo malej Sarah. Vypočúvania, dokazovania, hádzanie špiny, nezmyselné intrigy, psychologické posudky.

Zo všetkého toho nechutného mi však utkveli v pamäti slová znalca. Písal, ako do miestnosti vstúpila žena s malým dievčatkom.


Bola zamračená, dievčatko smutné, so slzami v očiach. Keď sa o niekoľko minút otvorili dvere a do miestnosti vstúpil mladý muž, dievčatko sa rozbehlo k nemu a tuho ho objalo. Šťastne sa usmievalo. Vzťah otca a dcéry je pevný. Jednoznačne odporučil, aby bola Sarah zverená práve do jeho výchovy.

Keď som Sarah chytila za ruku, v duchu som ďakovala Bohu za to, že nám dal silu, aby sme všetko zvládli. Keď sme spolu kráčali k Betlehemu, aby sme videli Jezuliatko, plakala som. Od radosti, od šťastia.

Boh nám zoslal na Vianoce nielen svojho syna, nám zoslal našu Sarah.

Sarah Lisa s babkou Gabikou/foto: archív Gabriela Nemkyová

Naša slečna má dnes 11 rokov a 6 mesiacov. Je tvrdohlavá, niekedy lenivá, aj papuľnatá. Krásne spieva, rada tancuje, kreslí. Má rada dejepis, slušne jej „ide“ angličtina, začali sme sa „boriť“ s nemčinou. Miluje svojho králička Lilly, hltá  všetko, čo sa týka Harryho Pottera, počúva hudbu. Je skrátka úplne obyčajná „baba“. A je naša .

Náš vianočný darček. A ľúbime ju najviac na svete a ešte kúsok.

„Malé deti jedia chlieb, veľké jedia srdce“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *