Česká republika

Ther: „Rozpadu Československa chýbala politická legitimita.“

Rozdeleniu Československa chýbala politická legitimita, lebo voliči nedostali možnosť vyjadriť sa k nemu v referende. V rozhovore pre TASR to uviedol nemecký historik Phillip Ther, ktorý sa venuje aj dejinám strednej a východnej Európy po roku 1989.

„Rozhodnutiu rozdeliť spoločný štát, podľa mňa, chýbala politická legitimita, lebo voliči mali dostať šancu sa k nemu vyjadriť v referende. Myslím si, že ak by k nemu došlo, tak väčšina Čechov a Slovákov by hlasovala za spoločný štát,“ konštatoval Ther, ktorý v roku 1992 pôsobil v Českej a Slovenskej federatívnej republike a za rozdelením vidí najmä rozdielny pohľad na spôsob a tempo transformácie československej ekonomiky. „Slováci uprednostňovali pomalšiu reformu so silnejšími zásahmi štátu, kým Česi preferovali naopak rýchlu liberalizáciu ekonomiky. Na tejto základnej téme sa nedohodli a dospeli k názoru, že najlepšie bude rozdeliť spoločný štát,“ zdôraznil Ther.

Za rozdelením štátu vidí aj peniaze a silné mužské politické egá. „Dvaja silní muži, Václav Klaus a Vladimír Mečiar, chceli byť pánmi vo svojom dome, určovať v ňom pravidlá a na to potrebovali rozdeliť federáciu,“ vysvetlil Ther s tým, že obaja chceli kontrolovať aj zmenu vlastníckych vzťahov v hospodárstve.


Kým Klaus presadil v Česku pokračovanie kupónovej privatizácie, Mečiar ju na Slovensku zmenil. „Klaus chcel čo najširšiu a rýchlu privatizáciu, kým Mečiar presadzoval postupnú cestu, lebo si uvedomoval, že o slovenský priemysel, postavený na ťažkom strojárstve, nebude veľký záujem a chcel v ňom čo najdlhšie zachovať zamestnanosť. Preto kupónová privatizácia mala väčší úspech v Česku a na Morave, kde bolo omnoho viac firiem zaujímavých pre investorov ako na Slovensku. Mečiar skôr preferoval privatizáciu manažmentmi fabrík alebo vybranými podnikateľmi, kde očakával radšej plynulejší prechod medzi komunistickým a postkomunistickým riadením než šokovú terapiu,“ povedal Ther, ktorý aj z osobnej skúsenosti tvrdí, že mnohí Česi a Slováci by ani teraz nemali problém žiť v spoločnom štáte.

„Keď som pracoval na Harvardskej univerzite v USA, tak som dostával raz za dva týždne pozvanie na pivo k československému stolu. Českí a slovenskí štamgasti neriešili, že spoločný štát už neexistuje, ale zaujímalo ich skôr, ako sa správne čapuje plzeňské,“ dodal Ther.

foto: Lucia Tomečková

Výberová chronológia udalostí súvisiacich s delením majetku bývalej ČSFR 

Pred 25 rokmi dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Dňa 31. decembra 1992 – o 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a vznikli dve samostatné republiky – Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).

13. novembra 1992 – Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) schválilo Ústavný zákon č. 541/1992 o delení majetku ČSFR.

27. decembra 1992 – V Bratislave sa na súkromnom obede zišli premiéri SR a ČR Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Predmetom ich rozhovoru boli najmä otázky súvisiace s delením majetku ČSFR.


31. decembra 1992 – Zástupcovia Štátnej banky československej (ŠBČS), Českej národnej banky (ČNB) a Národnej banky Slovenska (NBS) podpísali protokol o rozdelení, odovzdaní a prevzatí zlatých zásob po ŠBČS.

21. januára 1993 – Na rokovaniach o sporných otázkach delenia majetku ČSFR sa neďaleko Brna stretli predstavitelia ČR a SR.

30. apríla 1993 – V brnianskej vile Tugendhat sa uskutočnila schôdzka na úrovni premiérov, na ktorej sa vyjasňovali otázky majetkovoprávneho vyrovnania.

25. marca 1994 – Otázky menového vývoja v SR a v ČR, problémy a perspektívy platobných vzťahov medzi oboma republikami, otázky delenia aktív, pasív a majetku bývalej ŠBČS boli na programe spoločného rokovania bankových rád NBS a ČNB, ktoré sa uskutočnilo v Smoleniciach (SR). Rokovanie sa konalo za účasti ministrov financií SR a ČR Rudolfa Filkusa a Ivana Kočárníka.

22. apríla 1994 – Dovtedy neuzatvorené otázky delenia majetku Federálneho fondu národného majetku (FFNM) boli témou dvojdňového stretnutia predstaviteľov republikových fondov národného majetku v Prahe.

23. júna 1994 – V Prahe (ČR) rokovali predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) SR Viliam Vaškovič s predsedom Fondu národného majetku (FNM) ČR Romanom Češkom o nedoriešených otázkach delenia FFNM.

26. septembra 1994 – Ministri kultúry SR a ČR Ľubomír Roman a Pavel Tigrid podpísali v Brne (ČR) rámcovú dohodu o výmene niektorých predmetov kultúrneho dedičstva.


10. októbra 1997 – V Piešťanoch sa konalo pracovné rokovanie premiérov SR a ČR Vladimíra Mečiara a Václava Klausa, na ktorom rokovali o delení zvyšku majetku spoločného štátu.

5. decembra 1997 – Guvernér ČNB Josef Tošovský a guvernér NBS Vladimír Masár sa na stretnutí v Brne (ČR) nedohodli na vyrovnaní vzájomných záväzkov týkajúcich sa delenia majetku bývalej federácie.

20. novembra 1998 – Počas dvojdňového summitu Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v chorvátskom Záhrebe sa stretli premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman. Výsledkom schôdzky bola dohoda o obnovení činnosti spoločnej česko-slovenskej komisie pre vyrovnanie majetkových otázok.

18. decembra 1998 – Na zámku v Kolodějoch pri Prahe (ČR) sa uskutočnilo prvé pracovné zasadanie obnovenej spoločnej česko-slovenskej Komisie pre delenie majetku po bývalej ČSFR. Do komisie vymenovala každá strana šesť členov. Vedením boli poverení podpredsedovia vlád SR a ČR – Ivan Mikloš a Pavel Mertlík. Vedúci oboch národných delegácií po skončení – podľa ich slov – úspešného rokovania konštatovali, že existuje politická vôľa riešiť majetkové problémy.

6. februára 1999 – Dohodu medzi vládami SR a ČR o štatúte komisie na dokončenie vyrovnania majetku bývalej ČSFR parafovali v Bratislave na záver rokovania komisie obaja jej predsedovia – Ivan Mikloš a Pavel Mertlík.

16. apríla 1999 – Na treťom spoločnom rokovaní od obnovenia činnosti česko-slovenskej komisie na delenie majetku sa v Kolodějoch pri Prahe stretli českí a slovenskí experti. Výsledkom zasadnutia bolo podpísanie medzivládnej dohody o štatúte spoločnej česko-slovenskej komisie na delenie federálneho majetku. Obom delegáciám sa ani tentoraz nepodarilo dosiahnuť zhodu v otázke spornej pohľadávky ČNB voči NBS vo výške 24,7 miliardy Kč, ktorú Slovensko neuznávalo.

11. septembra 1999 – V poradí na štvrtom zasadnutí Komisie pre delenie majetku po bývalej ČSFR predložili obe delegácie svoj vlastný návrh ďalšieho politického riešenia otázky vyrovnania majetku federácie. Oba návrhy boli kompatibilné a vytvárali tak možnosť doladenia otázky vyrovnania majetku po ČSFR prostredníctvom dialógu politických reprezentácií.


7. októbra 1999 – Dohodu o výmene akcií slovenskej Všeobecnej úverovej banky (VÚB) a českej Komerčnej banky (KB) podpísali v Prahe predseda Fondu národného majetku (FNM) SR Ľudovít Kaník a predseda FNM ČR Jan Stiess. Pri podpísaní dohody boli prítomní premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman, ako aj podpredsedovia vlád SR a ČR pre ekonomiku Ivan Mikloš a Pavel Mertlík. Majiteľom akcií VÚB bola až dovtedy ČR, po podpísaní dohody sa však stali majetkom FNM SR. Akcie KB vlastnila SR, po podpísaní prešli do vlastníctva FNM ČR.

24. novembra 1999 – Predsedovia vlád SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman podpísali v Bratislave Protokol medzi vládami ČR a SR o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob po bývalej ŠBČS a Zmluvu medzi SR a ČR o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR medzi ČR a SR a o jeho prechode na ČR a SR. Na odporúčanie vlády SR prezidenti FNM SR a FNM ČR podpísali dohodu o výmene akcií českej Komerčnej banky a slovenskej Všeobecnej úverovej banky.

1. februára 2000 – Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) vyslovila súhlas so Zmluvou medzi SR a ČR o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR, podpísanej 24. novembra 1999 v Bratislave premiérmi Milošom Zemanom a Mikulášom Dzurindom.

6. apríla 2000 – Dohodu o delení majetku medzi ČR a SR podporila Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR.

10. mája 2000 – Slovensko-českú dohodu o ukončení delenia zvyšku bývalého federálneho majetku schválila horná komora českého parlamentu – Senát.

22. mája 2000 – Protokol o výmene ratifikačných listín k zmluve medzi ČR a SR o spoločnom postupe pri delení federálneho majetku si vymenili na Úrade vlády ČR v Prahe premiéri ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda.

– Obaja premiéri vydali spoločné vyhlásenie k vyriešeniu minulosti česko-slovenských vzťahov, v ktorom označili delenie majetku ČSFR, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej za skončené.

– Po podpísaní protokolu o výmene ratifikačných listín český premiér odovzdal predsedovi slovenskej vlády zlatú tehlu s hmotnosťou 14 kilogramov a v hodnote 4 milióny Kč, ktorá symbolizovala ukončenie sporov o majetok a skutočnosť, že slovenské zlato sa po siedmich rokoch rokovania vrátilo späť do Bratislavy.

Rokovanie medzi V. Mečiarom (vľavo) a V. Klausom (vpravo) v Brne, 26. augusta 1992.
Foto: Archív-TASR Peter Brenkus

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *