Stĺpčeky

To bude volebná noc!

Milujem deň volieb. So všetkými emóciami, ktoré k tomu patria. U nás doma volíme vždy a za každý okolností, všetci. Ak by mohol aj pes a rybičky, volili by tiež. Za viac ako 30 rokov sme vynechali jediné voľby, boli sme v zahraničí a zákon nám to zakázal.  

Už dva týždne sa teším na to, ako zasa jedinečne prežijeme, v tomto prípade, parlamentnú volebnú noc v našej centrále,  u susedov. Občas sme im boli neverní a centrálu sme vymenili za inú adresu domácnosti. Ale naozaj iba občas.

Raz sme boli u priateľov, kde úmerne k rannej hodine a vypitom promile domácej  hruškovice, vyšiel manželský pár na balkón a asi o štvrtej ráno na celé sídlisko zvonil obrovskými kravskými zvoncami. Na znak toho, že „im“ odzvonilo.


Bol to strašný rámus, čudujem sa, že na nich nezavolali policajtov. Možno pre to, že niekde v diaľke im niekto z ďalšieho balkóna začal do toho hrať na fujare. Sídlisko tak v skorých ranných hodinách nadobudlo pravú slovenskú atmosféru.

Veľmi sa teším aj na túto volebnú noc. Teším sa na priateľov, na ich jedinečnú srdečnosť, na vynikajúce jedlo domácej pani, aj na pochrapkávanie domáceho pána, ktorý tradične zaspí pred televízorom tesne po správach. Budíme ho v pravidelných intervaloch, podľa nových grafov a volebných stĺpcov v televízii či na internete.

Teším sa na jeho vtipné (aj vulgárne) komentáre dôchodcu, ktorý celý život tvrdo pracoval, zamestnával a stále zamestnáva množstvo ľudí, ktorí by bez jeho firiem v skromných dedinách nemali šancu. Teším sa, ako doňho opäť budem drgať a pokrikovať na neho, hej, dôchodca, nespi! Rozhoduje sa aj o tvojom dôchodku!

Zasa a opäť budeme samozrejme najmúdrejší, jedine tie naše pohľady a názory budú tie správne a opäť sa budeme naťahovať podľa toho, kto koho volil a ako im postupne hlasov pribúda, či ubúda. Budeme sa správať presne tak, ako asi väčšina voličov.

Lebo túto noc bude dovolené všetko: nadávať, určite aj škaredo, ale aj plesať, pred televízormi pokrikovať šťastím alebo aj lapať po dychu. Jednoducho, počas volebnej noci je všetko dovolené, teda aspoň u nás, s našimi priateľmi.  

Teším sa na ten priateľský večer, keď sa priznáme, kto sa koho rozhodol voliť na poslednú chvíľu a vtipno-ironicky si budeme pripomínať všetky naše voličské omyly predchádzajúcich rokov.


Buď vôľa ľudu a tak asi aj božia. Nech už to dopadne akokoľvek, snívam o jednom. Že mi od bezradnosti opäť nebude clivo pri percente účasti na voľbách, ak opäť neprekročí ani 60% hranicu. Rovnako, ako od roku 2006. Naposledy bola 84,2%  v roku 1998.

Viete, lebo to, ako žijeme, je len a len o nás!

Pri sfilmovanej skutočnej udalosti kauzy Valerie Plame Wilson, ma mimoriadne oslovil tento úryvok. Škoda, že podľa toho nežijeme aj na Slovensku:

„Manipulácia zaberá. Nikto z nás nevie pravdu. To, čo politici páchajú, je vedené proti občanom, nám všetkým.

Či už vás niečo naštvalo, či sa cítite podvedení, robte s tým niečo.

Keď Benjamin Franklin vychádzal s „Declaration of Independence“ v roku 1776, pristúpila k nemu žena z ulice a spýtala sa: „Pán Franklin , aký druh vlády ste nám zanechali?“ A on odpovedal: „Republiku madam, ak si ju udržíte.“

Zodpovednosť za každú krajinu (aj Slovensko) nemá v rukách tých pár privilegovaných, ale my.

Ostaneme silní a v bezpečí pred tyraniou, len ak si každý z nás uvedomí, čo je jeho povinnosť, ako občana. Či už je to napríklad upozornenie na dieru v chodníku alebo až po evidentné lži v prezidentovom prejave. Hovorme, klaďme im otázky, žiadajme od nich pravdu. Demokracia nie je niečo, čo sa dá kúpiť za lacný peniaz a my v tej demokracii žijeme, a ak urobíme čo máme, budú v nej žiť aj naše deti.“

Držme si dnes všetci palce.



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *