To si robí prdel ten náš paradajz premiér

On si z ľudí robí prdel! Vykríkla som do televízora počas tlačovky Igora Matoviča, ktorý reagoval na zvýšené pozitívne COVID testy. Áno, tej hnusoby, s ktorou sa už učí žiť celý svet s tým rozdielom, že už len nestraší, ale sa napríklad zásobuje liekmi, technikou, pomôckami, či ochrannými a nie policajnými aplikáciami…  

Napríklad, kým v  Česku politici želajú obyvateľom pokojnú dovolenku, nech sú už kdekoľvek, nech aspoň na chvíľu zabudnú na COVID-19, na Slovensku točíme stále dookola to isté až tak, že ten zvýšený počet samovrážd už nepovažujem  za náhodu. Iba za jedno poobedie som si vypočula dva príbehy. Mladá žena vyskočila z okna a mladého muža ťahala z koľajníc polícia, lebo že už to nezvláda a stratil nádej.

Ale ten náš premiér ako fetišista, ktorý nič iné nevie len strašiť, urážať a vyhrážať sa točí stále to isté dokola.  A tí, platení zo štátnej kasy mu to hlcú. Čo tam potom, že na takmer 5,5 milióna obyvateľov a celý chod štátu musia zarobiť iba dva milióny ľudí v súkromných firmách? Akoby to vôbec nepochopil, že už naozaj stačilo.

Ešte aj tým cestovkám, ktoré mu napĺňajú kasu odkáže (od 37:03), že keby sa viac posnažili, tak Slovákom vybavia samostatný grécky ostrov aj s leteckou linkou, kde by mohli dovolenkovať osamote tak, aby si to nepokazili.  To si robíš prdel! Vykríkla som do televízora a snažila sa na ten nezmysel zabudnúť.

Nedalo mi to však a zavolala som priateľke. Potrebovala som počuť, že som to len zle pochopila, že iba žartoval. Takú rozčúlenú som ju v živote nezažila. Oznámila mi, že toto isté „trepal“ aj pri Chorvátoch, ktorí sa z neho už držia za bruchá. Priateľka má manžela Chorváta. Že takto si predstavuje vraj ústretový krok  z chorvátskej strany. Že on tak bol na Tučepi! (od 13:24-14:18)

Ku koncu sa už len smiala cez slzy a vyjadrenie premiéra SR o jeho dovolenke v Tučepoch okomentovala už len tým, že Tučepi je na Makarskej riviére, ktorá bola  v bývalej Juhoslávii a aj dnes vnímaná ako Tučepi lacná dovolenková destinácia pre menej majetných dovolenkárov.  Turistov tam vraj dodnes volajú “paradajz turisti”, čiže “paradajkoví turisti” , lebo si varia lacné jedlá a všetko si nosia z domu.

V noci mi zasa volala kamarátka, riaditeľka cestovej kancelárie nevedela zaspať, vytočená do nepríčetnosti. „Tento novodobý populistický diktátor si vôbec všimol, že na tieto jeho vyjadrenia už nestačí ani staré-známe Kopeckého: „Kdyby hloupost nadnášela, tak se tady budete vznášet jako holubička?“

Štipni ma, prosila ma do telefónu a hovorila dookola: „ Môže toto ten pán myslieť vážne? Ešte aj s tým úškrnom v tvári? On si myslí, že sme minimálne Rusko alebo USA čo sa počtu obyvateľov a kúpyschopnosti týka, že budeme okupovať jeden ostrov? Podľa mňa cestovanie do NDR či krajín Varšavskej zmluvy sa skončilo v roku 1989. A nie, že v roku 2020 dostaneme povolenie na vycestovanie nieže do Grécka, ale konkrétne len na jeden grécky ostrov?! Anektujeme si ho a nepustíme tam nikoho, aby sme si to nepokazili, aj domácich vysťahujeme a dovezieme si tam vlastný slovenský personál?! Lebo ja som Slovák, kto je viac?!“ takmer plakala z bezmocnosti.

Vlastne som rada, že som absolvovala tieto dva telefóny, lebo čoraz častejšie začínam mať pocit, že je ťažšie udržať si zdravý rozum. A vždy dobre padne, keď vás v týchto časoch niekto ubezpečí, že ste ešte stále normálny.  

Nie štát a paradajz premiér, ale podnikatelia a ich zamestnanci živia celý chod Slovenska, teda aj štátnych zamestnancov, dôchodcov, nezamestnaných, ZŤP a podobne. Tak pokojne, šup všetko opäť zatvoriť, všetkých chorých pourážať a potom… potom si oddýchneme všetci. Potom to už fakt zabalíme, ale vlastne, ono sa to už potom zabalí a aj už balí samo. A potom nám už ostane len ten paradajz premiér z Tučepi. No, len…, aby nám potom ostalo aspoň na tie paradajky.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)