Tomáš Brngál: „Sme jedinou aplikáciou tohto druhu na svete pre mobilné VR zariadenia.”

Virtuálna realita prináša veľké možnosti v rôznych oblastiach života. V medicíne sa môže využiť na diagnostiku a najmä na výučbu študentov. S týmto nápadom prišiel Tomáš Brngál ešte ako študent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, pretože predstavovať si anatómiu ľudského tela z dvojrozmerných obrázkov mu pripadalo veľmi neefektívne. Neskôr svoj nápad zdokonalil a založil úspešný startup, ktorý ako prvý na svete ponúkol softvér na výučbu anatómie prostredníctvom 3D virtuálnej reality (VR) v smartfónoch. Študentom sa pozdáva a darí sa im zlepšovať študijné výsledky, povedal v rozhovore.

Ako sa zrodila myšlienka využiť virtuálnu realitu pri vyučovaní anatómie?

Ešte, keď som študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, tak som si pri učení sa anatómie uvedomil, že hoci už existujú rôzne pokročilé zobrazovacie technológie, o ľudskom tele sa učíme z dvojrozmerných obrázkov v knihách. Skúšal som 3D technológiu a vtedy som pochopil, že toto je spôsob, ako lepšie demonštrovať zložitosti ľudského tela.

Je takéto učenie jednoduchšie?

Z výsledkov, ktoré už máme, vyplýva, že výsledky študentov sa zlepšili v priemere o 25 percent. Spolu s našimi partnermi Svetom zdravia a Samsungom otvárame špecializované učebne a vďaka nim máme aj spätnú väzbu, ako to vnímajú učitelia a študenti. Až 83 percent študentov uviedlo, že sa im anatómia vďaka virtuálnej realite ľahšie učí a ešte vyšší podiel, 92 percent, uviedol, že by chceli mať výučbu aj v ďalších predmetoch pomocou virtuálnej reality. Výsledky ukazujú, že virtuálna realita má svoje miesto pri vyučovaní.

A vám sa ako darilo na skúške z anatómie?

Na prvý raz som ju spravil a dostal som béčko.

 Aj s dvojrozmernými obrázkami?

Áno, ale keby som mal k dispozícií virtuálnu realitu, ušetrilo by mi to veľmi veľa nervov a času. Keď medici skúšajú túto technológiu, sú nadšení. Vedia sa virtuálne zmenšiť, vojsť do mozgu a prezrieť si z blízka také malé štruktúry, ako sú napríklad jadrá mozgu. Je to extrémne náročné na predstavivosť, no virtuálna realita ich dokáže názorne predviesť.

Ako vyzeral vývoj?

Najskôr som oslovil svojho kamaráta, študenta a programátora Miloša Švrčeka. Vysvetlil som mu, o čo ide, nadchol sa pre túto úlohu rovnako ako ja a začali sme pracovať na jeho internátnej izbe. Hovoril som mu, čo by to malo robiť a on programoval. Neskôr sa k nám pridal Michal Tkáč, súčasný šéfdizajnér, ktorý sa zameral na vizuálnu stránku projektu, a Filip Šandor, súčasný šéf programátorov. Neskôr sa pridali ďalší programátori a 3D dizajnéri. Na našom projekte pracuje multidisciplinárny tím. Bez takejto podpory by sme to s Milošom sotva dokázali dotiahnuť do úspešného konca. Je to kolektívny úspech a na všetkých som za to hrdý.

Kedy ste si uvedomili, že s virtuálnou realitou môžete byť úspešní?

Už keď sme vytvorili prvú demo verziu na Študentskú vedeckú a odbornú činnosť na lekárskej fakulte, kde sme ukázali dolnú končatinu. Videli sme podporné reakcie študentov, učiteľov a dokonca i doktorov. Vtedy sme sa utvrdili v tom, že to rieši problém a prináša pridanú hodnotu. Po dokončení sa dal očakávať želaný efekt.

Je využitie virtuálnej reality budúcnosť výučby a vzdelávania?

Jednoznačne áno. Najmä pri abstraktných predmetoch a štúdiách, keď sa študenti učia o ťažko predstaviteľných pochodoch na úrovni molekúl alebo buniek. Ich vizualizácia je obrovská pridaná hodnota. Študentov to vtiahne do deja a mladá generácia si vyžaduje takéto nové nástroje. Oni sa už narodili do doby tabletov, smartfónov a sú zvyknutí na interaktivitu. Dokážu si vyhľadať, čo potrebujú, napíšu si štruktúru, ktorú potrebujú. Výučba je potom rýchlejšia a efektívnejšia.

Kde všade vidíte ešte možnosť uplatnenia virtuálnej reality okrem anatómie?

Oblastí je veľmi veľa. Preto sme založili sesterskú spoločnosť Virtual Everything, ktorá sa zaoberá tréningmi na báze virtuálnej a rozšírenej reality v automobilovom priemysle, telekomunikáciách či v bankovníctve.

Čo sa tam dá trénovať?

Napríklad sa dá trénovať finančná gramotnosť alebo tréning rôznych stresových situácií. Vo virtuálnej realite sa dajú riešiť konkrétne problémy, ktorým čelia firmy na trhu.

Čiže v budúcnosti to môže na školách vyzerať tak, že každý žiak bude mať svoje VR okuliare s iným obsahom podľa jednotlivých predmetov?

Prečo nie? Tak ako v dávnej minulosti vynašli kníhtlač a ľudia už nemuseli prepisovať knihy, podobne vidím aj túto technológiu v tom, že prinesie významný prelom. Dlhodobou víziou je vytvoriť kompletnú edukačnú platformu a pridať aj ďalšie medicínske predmety.

V roku 2017 ste vašu aplikáciu sprístupnili na internete. Objavil sa veľký záujem o jej stiahnutie. Prekvapilo vás to?

Bolo to pozitívne prekvapenie, najmä keď si to kupovali ľudia, laici, ktorí s medicínou nemali nič spoločné. Keď má niekto bolesti v chrbte, tak ho, prirodzene, zaujíma, aké procesy bežia a ako to v tele vyzerá. Pri tejto aplikácii to môžu zistiť. Preto je to využiteľné aj pri komunikácii lekára s pacientom o diagnóze. Pacient si zväčša nevie presne predstaviť, čo mu lekár vysvetľuje. Táto aplikácia mu to umožní pochopiť.

Odkiaľ evidujete najväčší záujem?

Zo Spojených štátov amerických, odkiaľ máme viac ako 50 percent všetkých nákupov. Ťažíme aj z toho, že sme jedinou aplikáciou tohto druhu na svete pre mobilné VR zariadenia.

Nie je to prekvapujúce, že nejakí iní hráči nesiahli k takejto aplikácii?

My sme spokojní. Na druhej strane musím povedať, že je to pomerne náročné aplikovať na mobilné zariadenia tak, aby zostala zachovaná hĺbka a kvalita informácií. Zároveň je náročné, aby to tieto zariadenie zvládli svojim výkonom. Asi preto sme stále jediný poskytovateľ pre mobilné VR zariadenia na svete.

Nebojíte sa nelegálneho kopírovania?

Toho sa môže báť každý. Tomu v súčasnosti úplne nezabránite.

Čo by mali slovenské inovatívne firmy spraviť, aby boli úspešné vo svete?

Musia sa zamerať na niečo, čo rieši reálny problém ľudí. Nájsť riešenie a priniesť ho na trh. Zároveň je dôležité produkt alebo službu neustále zdokonaľovať. Aj za nás môžem povedať, že sme ešte len na začiatku, že budeme potrebovať ešte veľa času.

Firmy, ktoré expandujú na globálny trh, často menia aj sídlo. Ostanete na Slovensku?

Áno, ostaneme, sme súčasťou Európskej únie a jej spoločného trhu, čo je veľká výhoda. Navyše, na Slovensku platíme eurom, máme pomerne stabilný právny systém a podnikateľské prostredie. Máme veľmi kvalitných ľudí v IT sektore. V USA sa najviac oplatí robiť obchod, no na Slovensku je podľa mňa efektívnejšie prostredie pre vývoj.

To je zaujímavá myšlienka, pretože roky sa hovorí o tom, že Slovensko už nemá byť montážnou dielňou, ale skôr centrom pre vývoj a pre firmy s vyššou pridanou hodnotou…

Myslím si, že máme na to, aby sme robili v našich podmienkach kvalitný vývoj. Potrebujeme si udržať tých najlepších expertov. Pri digitálnych technológiách je úplne jedno, z ktorého miesta na svete pracujete. Ich produkty viete dostať na trh skadiaľkoľvek. Vždy je pre ľudí lepšie, keď môžu ostať na Slovensku, ako odísť a budovať svoj život inde. Preto by mal štát vytvárať čo najlepšie podmienky pre digitálne firmy, ktoré majú byť budúcnosťou slovenskej ekonomiky.

Deje sa to?

Máme čo zlepšovať. Vládni predstavitelia si pomaly uvedomujú, aké je to dôležité a mení sa ich pohľad. Nemusíme vymýšľať nič nové len sa inšpirovať krajinami, kde to perfektne funguje, ako sú Estónsko či Fínsko.

Spomínali ste, že na Slovensku sú kvalitní ľudia na vývoj. V iných odvetviach chýbajú odborníci, je nedostatok pracovných síl. Vnímate to aj v IT sektore?

Iste. Mladých ľudí už na základnej a strednej škole by mali viesť k tomu, aby si vytvárali digitálne zručnosti. Vízia v školstve by sa mala nastaviť tak, že keď sme kedysi boli montážnou dielňou Európy, teraz buďme jej digitálnou linkou. V tom je oveľa vyššia pridaná hodnota. Takéto smerovanie môže našej krajine mimoriadne pomôcť. Sme exportne orientovanou krajinou a dianie vo svete, ako je obchodná vojna, môže výrazne ovplyvniť, či budeme mať aj naďalej u nás automobilky. Stúpa životná úroveň, platy a tieto firmy k nám v minulosti prišli práve pre lacnú pracovnú silu, čo už pomaly prestáva platiť. Preto je strategicky dôležité preorientovať našu ekonomiku na digitálny smer. Keď začneme do mládeže a jej digitálneho vzdelávanie investovať teraz, uvidíme výsledky o desať, 15 rokov, no možno to bude obdobie, keď náš začnú automobilky húfne opúšťať. Toto musí byť absolútna priorita.