Toto zostalo z katedrály Notre-Dame

Dalito.sk/Parížska katedrála Notre Dame z Montparnasského mrakodrapu so zničenou strechou po katastrofálnom požiari 16. apríla 2019. Požiar, vypukol pár minút pred 19. hodinou a zničil strechu. Oheň vypukol pravedepodobne v súvislosti s renovačnými prácami. FOTO TASR/AP
TASR -

Parížska prokuratúra v utorok uviedla, že rozsiahly požiar katedrály Notre-Dame vyšetruje ako nešťastnú náhodu a nie ako prípad podpaľačstva. Informovala o tom agentúra AFP. Reportér ČT v Paríži uviedol, že podľa francúzskych odborníkov bude oprava katedrály trvať aj 20 rokov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok prisľúbil, že katedrála Notre-Dame v Paríži, ktorú poškodil rozsiahly požiar, bude obnovená “v priebehu piatich rokov”. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner v utorok upozornil, že konštrukcia parížskej katedrály Notre-Dame je po uhasení rozsiahleho požiaru stále vystavená určitým rizikám. Po krátkej návšteve poškodenej stavby novinárom povedal, že je “pod trvalým dohľadom, keďže sa stále môže poddať”, informovala tlačová agentúra AP.

Castaner tiež uviedol, že potrvá 48 hodín, kým budú môcť zamestnanci štátnych inštitúcií bezpečne vstúpiť do katedrály a postarať sa o artefakty, ktoré vnútri zostali. Niektoré z nich sú totiž príliš veľké na to, aby mohli byť vynesené von.

Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Audrey Azoulayová v utorok vyhlásila, že na záchranu zostávajúcich častí chrámu je potrebné, aby experti bezodkladne vykonali zabezpečovacie práce. Prvých “24 – 48 hodín” je podľa nej rozhodujúcich, pokiaľ ide o ochranu kamenných a drevených prvkov konštrukcie pred poškodením vodou a stanovenie ďalšieho postupu.

Pracovník zodpovedný za inventár katedrály Laurent Prades sa medzitým vyjadril, že takmer všetky vnútorné artefakty vyviazli z požiaru bez poškodenia. Štíhla veža nad krížením lodí, ktorá sa zrútila do interiéru, podľa neho zasiahla iba vyvýšený oltár, nainštalovaný v roku 1989.

“Všetko ostatné sme dokázali zachrániť,” tvrdí Prades. “Všetky stély z 18. storočia, piety, fresky, kaplnky a veľký organ sú v poriadku,” dodal. Nezničené zostali aj tri veľké okenné ružice s vitrážami, hoci môžu byť poškodené teplom a ich stav musí zhodnotiť odborník.

Azoulayová však upozornila, že niektoré časti katedrály, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO, zostávajú “extrémne krehké”. Poukázala pritom na lešenie s hmotnosťou niekoľkých stoviek ton, postavené pôvodne okolo veže, ktorá sa pri požiari zrútila.

Francúzsky minister kultúry Franck Riester už skôr potvrdil, že “najcennejšie poklady” z katedrály boli zachránené, čo sa týka i katolíckych relikvií – tŕňovej koruny, ktorú mal údajne na hlave Ježiš, a tuniky svätého Ľudovíta.

Už vypočúvajú

Vyšetrovatelia zisťujúci okolnosti ničivého požiaru katedrály Notre-Dame v Paríži vypočuli približne 30 osôb, prevažne pracovníkov podieľajúcich sa na renovácii tejto historickej pamiatky. Tlačová agentúra AP to uviedla v utorok s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa francúzskeho súdnictva.

V súvislosti s požiarom, ktorý vypukol v pondelok večer, zaznel podľa neho v katedrále dvakrát poplašný systém. Po prvom signáli vyšlo niekoľko ľudí vrátane trvalo prítomného požiarneho technika skontrolovať priestor pod strechou, nič tam však nevideli. V druhom prípade už bol oheň príliš silný.

Podľa zdroja AP sa požiaru venuje 40 – 50 vyšetrovateľov, z bezpečnostných dôvodov však zatiaľ nemohli vstúpiť do samotnej katedrály.

Parížska prokuratúra predtým uviedla, že rozsiahly požiar katedrály Notre-Dame vyšetruje ako nešťastnú náhodu a nie ako prípad podpaľačstva. “Nič nenasvedčuje tomu, že išlo o úmyselný trestný čin,” povedal prokurátor Rémy Heitz.

Požiar zničil strechu katedrály a štíhlu vežu nad krížením lodí, ktorá sa zrútila dovnútra. Podľa vyjadrenia pracovníka zodpovedného za inventár však takmer všetky vnútorné artefakty vyviazli bez poškodenia.

Príspevky na obnovu Notre-Dame zo strany francúzskych korporácií a najbohatších rodín už dokopy dosiahli sumu 600 miliónov eur. 

Rekonštrukcia požiarom spustošenej parížskej katedrály Notre-Dame môže trvať desaťročia. V utorok to pre rozhlasovú stanicu RTL vyhlásil hlavný architekt kolínskeho dómu Peter Feussenich. Píše o tom agentúra AP.

“Určite to bude trvať roky, možno až desaťročia, kým budú odstránené posledné škody spôsobené týmto strašným požiarom,” vyhlásil nemecký architekt.

Kolínsky dóm bol vážne poškodený počas druhej svetovej vojny a práce na jeho rekonštrukcii aj o 70 rokov neskôr stále prebiehajú.

Feussenich označil pondelkový požiar v Paríži za “tragédiu európskych rozmerov”, keďže množstvo dómov a kostolov v Európe bolo inšpirovaných práve francúzskou sakrálnou architektúrou. Architekt v tejto súvislosti dodal, že “v čase, keď bol v Notre-Dame osadený posledný kameň, sme my kládli prvý do kolínskeho dómu, a aj preto nás (požiar) veľmi zasiahol”.

Feussenich na porovnanie uviedol, že drevená strecha kolínskeho dómu bola ešte v 19. storočí nahradená železnou konštrukciou, preto by bol požiar v jeho prípade menej ničivý.

“Nič nenasvedčuje tomu, že išlo o úmyselný trestný čin,” povedal prokurátor Rémy Heitz, ktorý dodal, že v súčasnosti prebiehajú výsluchy robotníkov, ktorí pracovali na rekonštrukcii katedrály.

V konštrukcii požiarom spustošenej parížskej katedrály Notre-Dame identifikovali určité “nedostatky”. Celkovo však konštrukcia tejto pamiatky požiaru odolala. Informoval o tom v utorok štátny tajomník francúzskeho ministerstva vnútra Laurent Nuňez, ktorého citovala agentúra AFP.

“Určité oslabenia sa zistili najmä v klenbe a v štíte severnej lode chrámu, ktoré treba zabezpečiť,” uviedol pred novinárom po prehliadke miesta požiaru. Dodal, že päť okolitých budov evakuovali.

Poľutovanie nad rozsiahlym požiarom, ktorý spôsobil rozsiahle poškodenie Notre-Dame, vyslovila aj britská kráľovná Alžbeta II. a jej manžel princ Philip.

“Princa Philipa a mňa nesmierne zarmútil pohľad na plamene, ktoré pohltili katedrálu Notre-Dame. Vo svojich myšlienkach a modlitbách som v týchto ťažkých časoch s tými, ktorí v katedrále navštevujú bohoslužby a s celým Francúzskom,” uvádza sa v liste, ktorý Alžbeta II. zaslala francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

Pohľad na oltár v hlavnej chrámovej lodi počas požiaru Katedrály Notre-Dame v Paríži 15. apríla 2019/FOTO TASR/AP

Aj pápež

Pápež František dúfa, že všetci ľudia spoja svoje sily na to, aby obnovili rozsiahlym požiarom spustošenú katedrálu Notre-Dame v Paríži. Vyjadril sa tak v utorok vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP.

“Dúfam, že katedrála Notre-Dame sa raz možno vďaka rekonštrukčným prácam a mobilizácii všetkých opäť stane klenotom v srdci tohto mesta,” uviedol František vo vyhlásení, ktoré zverejnil Vatikán. Pápež má neskôr cez deň o požiari telefonicky hovoriť aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

“Prezident už dnes ráno absolvoval viacero štátnych aj medzinárodných telefonátov,” informovala jeho kancelária s tým, že s Macronom už v tejto veci telefonovali americký prezident Donald Trump, nemecká kancelárka Angela Merkelová či generálny tajomník OSN António Guterres.

Zármutok v tejto súvislosti Francúzsku prejavili už mnohí svetoví lídri, ku ktorým sa pridal aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Ten poslal Macronovi posolstvo, v ktorom uviedol, že jeho vlasť táto udalosť “hlboko zarmútila”, informovala čínska štátna televízia CCTV.

Katedrálu Notre-Dame nazval Si Ťin-pching “výnimočným pokladom ľudskej civilizácie”. Vyjadril tiež presvedčenie, že Francúzsko bude schopné pamiatku zreštaurovať a navrátiť jej tak pôvodnú slávu.

Pápež František sa pomodlil za Francúzov ako i za všetkých ľudí podieľajúcich sa na hasení rozsiahleho požiaru, ktorý v pondelok večer zachvátil katedrálu Notre-Dame (Chrám Matky Božej) v Paríži. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na hovorcu Vatikánu Alessandra Gisottiho, ktorý to oznámil na Twitteri.

Pápež vyjadril solidaritu francúzskemu ľudu po požiari, ktorý do veľkej miery zničil Notre-Dame – symbol kresťanstva a francúzskeho národa. “Pápež stojí pri Francúzsku, modlí sa za francúzskych katolíkov i za obyvateľov Paríža, ktorí sú otrasení týmto hrozným požiarom. Pontifex sa modlí za všetkých, ktorí sa angažujú pri prekonaní tejto dramatickej situácie,” napísal Gisotti.

Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič. Hasičom sa podarilo zachrániť konštrukciu budovy a najvýznamnejšie umelecké diela a predmety s nevyčísliteľnou historickou hodnotou, ktoré sa v katedrále nachádzali.

Požiar môže podľa francúzskych médií súvisieť z renovačnými prácami na drevenej streche a sanktusníka nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode. Pôvodne stredoveký sanktusník bol opätovne osadený počas kritizovanej obnovy katedrály architektom Eugenom Violletom-le-Ducom v 19. storočí.

Na snímke padá sanktusník – štíhla vežička nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode počas požiaru Katedrály Notre Dame 15. apríla 2019 v Paríži/foto: TASR/AP

Už viac ako 600 miliónov

Francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault v utorok oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá v pondelok vyhorela. Informovala o tom agentúra AFP.

“Arnauldova rodina a LVHM sa v rámci solidarity po tejto celonárodnej tragédii budú podieľať na rekonštrukcii tejto výnimočnej katedrály, ktorá je symbolom Francúzska, jeho dedičstva a jedinečnosti,” uvádza sa v ich vyhlásení.

Konglomerát LVMH vyrába módne oblečenie, kabelky, vína, destiláty, hodinky a šperky. Do jeho impéria patria značky ako Christian Dior, Céline, Louis Vuitton, Guerlain, Krug, Moët & Chandon, Hennessy, Bvlgari, TAG Heuer alebo Chaumet.

Ďalší francúzsky podnikateľ a miliardár, Francois-Henri Pinault, už predtým prisľúbil na renováciu gotického chrámu pomoc vo výške 100 miliónov eur.

Ako v utorok uviedla agentúra AFP, avizované príspevky na obnovu Notre-Dame zo strany francúzskych korporácií a najbohatších rodín už dokopy dosiahli sumu 600 miliónov eur.

Najnovší objemný príspevok v hodnote 200 miliónov eur ohlásili francúzsky módny gigant L’Oreal a jeho zakladateľská rodina Bettencourtovcov.

Rozsiahly požiar, ktorý Chrám Matky Božej zachvátil v pondelok večer, sa hasičom podarilo v utorok úplne uhasiť. Zhorela však drevená strecha katedrály a drevená vežička – sanktusník – z 19. storočia.

Pomôžu aj Česi

Aj Česká republika chce pomôcť Francúzsku s opravou katedrály Notre-Dame, ktorú spustošil rozsiahly požiar. Prezident Miloš Zeman vyjadril Parížu sústrasť a zároveň ponúkol možnosť využitia českých reštaurátorských dielní i ateliérov, ktoré sú podľa jeho slov na špičkovej úrovni. Napísal to v liste adresovanom francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, z ktorého citoval spravodajský portál iDNES.cz.

Pomoc Parížu ponúkol v utorok aj český premiér Andrej Babiš, ktorý zároveň informoval, že po požiari Macronovi poslal SMS správu.

“My Česi sme v týchto ťažkých chvíľach myšlienkami s Vami, veď Česká republika je rovnako ako Francúzsko krajinou gotických pamiatok a Prahu podobne ako Paríž zdobia významné stredoveké chrámy a cenné historické a umelecké stavby. Požiar Notre-Dame sa dotýka nás všetkých. Predstavuje obrovskú stratu pre stredoveké umenie, ale tiež pre umenie a remeslo 19. storočia”, napísal v liste Zeman.

Macronovi ďalej tlmočil sústrasť svojej vlasti a uistil ho, že “Pražský hrad je pripravený pomôcť Parížu s opravou Notre-Dame zapojením svojich reštaurátorských dielní a ateliérov, ktoré sú na špičkovej úrovni”. List zakončil slovami o tom, že by ČR rada prejavila Francúzsku sústrasť a spolupatričnosť okrem slov aj “činmi a konkrétnou pomocou”.

Pomoc Parížu ponúkol tiež český premiér Andrej Babiš.

“Česká vláda je pripravená pomôcť Francúzsku pri obnove katedrály Notre-Dame i finančne. Čaká ale na rozhodnutie francúzskej vlády o postupe rekonštrukcie a organizovanie zbierky,” povedal v utorok. Skonštatoval tiež, že mu “je smutno”, keď vidí hrozivé zábery slávnej katedrály.

Pripravenosť pomôcť Francúzsku deklarovalo aj české ministerstvo kultúry. “Kontaktoval som francúzskeho veľvyslanca aj (českého) kardinála (Dominika) Duku, a prebrali sme, aké máme možnosti. Vyhlásime dve zbierky, cirkevnú i štátnu,” povedal pre program televízie iDNES.tv český minister kultúry Antonín Staněk.

Vzácna história

Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolickej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Práve do tohto posvätného miesta zasadil spisovateľ Victor Hugo dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži.

Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.

O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.

Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály – portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.

Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.

Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu.

Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.

Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Parížipublikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.

Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. Katedrálu zdobia chrliče, ktoré majú praktický význam a odvádzajú dažďovú vodu, no architekt Viollet-le-Duc zároveň dal voľný priechod svojej fantázii a vytvoril celé panoptikum skamenených figúr s bizarnými formami a výrazmi tvárí.

V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí. Na dve hlavné veže mohli návštevníci katedrály vystúpiť a obdivovať Paríž z vtáčej perspektívy.

Notre-Dame je názov, ktorý nesie viacero významných katedrál vo Francúzsku, len jedna z nich je však Cathédrale Notre-Dame de Paris.