Názory a Komentáre

Treba presvedčiť čo naviac ľudí, aby sa zaočkovali. V záujme nás všetkých

očkovanie chrípka

Na začiatku pandémie, keď sa vakcíny ešte len vyvíjali, resp. testovali, sa ako o cieli hovorilo o kolektívnej imunite. Jej predpokladom je dostatočné množstvo zaočkovaných ľudí, aby bola možná významná ochrana pred nákazou a návrat k normálnemu životu. Dnes však už začína byť zrejmé, že prahová hodnota pre kolektívnu imunitu bude v dohľadnej dobe ťažko dosiahnuteľná, ak vôbec.

Medzi odborníkmi teraz prevažuje konsenzus, že namiesto kolektívnej imunity dosiahneme skôr to, že „sa vírus stane zvládnuteľnou hrozbou“, s ktorou sa budeme musieť naučiť žiť, konštatuje popredná americká vedecká žurnalistka Apoorva Mandavilliová v článku pre denník Irish Times. Mandavilliová sa vo svojich článkoch zameriava na oblasť zdravia a medicínskej vedy.

Miera rizík v budúcnosti bude závisieť od miery zaočkovania a tiež od toho, ako sa bude vírus vyvíjať. „Už teraz je však zrejmé, že vírus sa mení príliš rýchlo, nové varianty sa šíria príliš ľahko a očkovanie napreduje príliš pomaly na to, aby sme mohli v blízkom čase dosiahnuť kolektívnu imunitu,“ upozorňuje americká žurnalistka. Je to zmena, ktorá je „novou výzvou pre ochranu verejného zdravia“.


Pokračovať v očkovaní, najmä rizikových skupín, „bude zásadné pre obmedzenie vážnosti ohnísk i frekvencie ich výskytu“. Experti upozorňujú, že „očkovanie zostáva kľúčom k premene vírusu na kontrolovateľnú hrozbu“.

Pôvodne bola koncepcia kolektívnej imunity implicitným cieľom v mnohých krajinách. Odhadovalo sa, že na dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať 60 – 70 % populácie. Lenže tieto výpočty vychádzali z nákazlivosti pôvodnej podoby vírusu. Nové mutácie sú však oveľa agresívnejšie. Preto sa dnes odhad hraničnej hodnoty pre kolektívnu zvyšuje. „Odborníci dnes rátajú s hranicou kolektívnej imunity na úrovni najmenej 80 %.“ Ak by sa objavili ešte silnejšie mutácie, alebo ak sa zistí, že aj zaočkovaní môžu vírus šíriť ďalej, táto hranica sa posunie ešte vyššie.

Problémom je aj to, že aj pri celkovo vyššej miere zaočkovania môže dôjsť k lokálnym šíreniam v regiónoch, kde je podiel zaočkovaných nižší. Pri silnej mobilite sa potom môže vírusová vlna z týchto regiónov rozšíriť aj do ďalších oblastí. Platí to nielen v rámci jednotlivých štátov, ale aj medzi krajinami. O to viac, že „mnoho krajín vo vakcinácii veľmi zaostáva.“


Najnaliehavejšou výzvou teda naďalej zostáva „presvedčiť čo najviac ľudí, aby sa dali zaočkovať“. Pretože „ak nebude včas zaočkované dostatočné množstvo ľudí, časom sa môžu vyvinúť vysoko nákazlivé varianty, pred ktorými nás ani očkovanie neochráni“, upozorňuje americká vedecká žurnalistka. „To je scenár nočnej mory,“ cituje Mandavilliová profesora Jeffreyho Shamana z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, odborníka v oblasti verejného zdravia.

Prioritou by teda malo byť čo najrýchlejšie zaočkovať čo najviac ľudí. V záujme nás všetkých.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *