Stĺpčeky

Treba takých poslať na smetisko dejín, raz a navždy

Nedávno som na istej nemeckej  stanici videla dokument o páde Berlínskeho múru, nakrútený ako spomienka na 30. výročie tejto udalosti. Očami bývalého prezidenta Nemecka, Joachima Gaucka, ktorý v dokumente komentoval udalosti spred 30 rokov som sledovala, ako sa tehlička po tehličke rúcal nielen Berlínsky múr, ale s ním aj celá socialistická bublina vo vtedajšej NDR, až po podpis zmluvy o zjednotení Nemecka. A vtedy mi v hlave zasvietila kontrolka. Veď aj my 17. novembra oslávime 30. výročie Nežnej revolúcie!

Vydávala som sa 11. novembra 1989. Šesť dní predtým, ako vtedajší príslušníci VB surovo zbili a rozohnali študentov, ticho protestujúcich proti vtedajšiemu režimu a pripomínajúcich si Medzinárodný deň študentstva.

Niekoľko dní po našej svadbe sme  plánovali osláviť našu svadbu aj v kruhu našich známych a priateľov. Oslavu sme síce zorganizovali, ale namiesto nej sme všetci „čumeli“ na televízor, v ktorom sa odohrávali a začali písať nové dejiny Československa.


Demonštrácia v Prahe a pred ňou tichý pochod študentov v Bratislave mali svoje nezabudnuteľné dôsledky. Komunistický režim dostal po papuli, a my sme sa mohli nadýchnuť slobody, pomaly a zhlboka.

Tehotná, s veľkým bruchom sme s mojím manželom nechýbali ani na jednej dôležitej demonštrácii v Bratislave. Štrngali sme kľúčmi, kričali heslá na oslavu pádu totalitného režimu, tlieskali sme odvážnym mužom, ktorí rečnili na tribúne, hlasno a so slzami v očiach spievali československú hymnu. Nikdy nezabudnem na koncert Karla Kryla v hale na Pasienkoch. Vonku bola treskúca zima, ale v hale sa nedalo dýchať – bola preplnená.

Pamätám si aj to, že počas vianočných sviatkov sme  nepozerali rozprávky. Prednosť dostali správy z domova aj zo sveta  – z našej Nežnej revolúcie  si príklad vzali nemeckí a maďarskí občania. A práve cez Vianoce „zatočili“ s komunistickými pohlavármi aj v Rumunsku a Bulharsku. Padli aj tie najväčšie komunistické bašty.

Tohto roku – v novembri 2019 – budeme oslavovať 30 rokov od pádu totality v Čechách aj na Slovensku. Ubehlo veľa času.

Môj syn má už 29 rokov, jeho dcéra 11 rokov. Oni si nepamätajú a nemôžu pamätať, aké to bolo žiť za železnou oponou, nemôcť slobodne cestovať, písať, vyjadrovať sa. Oni si nepamätajú ako sme stáli frontu na toaletný papier, pretože továreň v Slavošovciach vyhorela a razom sa z bežného „toaleťáku“ stal úzkoprofilový tovar.

Oni si tiež nemôžu pamätať nekonečne dlhé rady v zelovoci, keď dostali mandarínky či banány, alebo pred mäsiarom, pretože práve dostal čerstvé mäso. Tiež si nevedia predstaviť, aké to je mať síce farebný televízor, ale na ňom si môcť pozerať maximálne štyri programy. Aj to, že všetky noviny, ktoré sme si v stánku kupovali, začínali aj končili oslavou komunistickej strany. A je toho ešte oveľa viac.


Snažila som sa a budem sa snažiť, aby na tento pre nás tak dôležitý sviatok nezabudli. Musia si ho všimnúť každý rok, nie ako niektorí naši politickí predstavitelia, ktorí sa ho „vraj nevšimli“.

Novembrová nežná revolúcia nám priniesla vytúženú slobodu. Vďaka odvahe vtedajších mladých ľudí – študentov, aj tribúnov Nežnej revolúcie sme dnes suverénnou  krajinou, patríme do spoločenstva európskych krajín, cestujeme a študujeme po celom svete, môžeme sa vzdelávať. Nečakáme v radoch na toaletný papier, banány, či čerstvé mäso.  Sme online a vďaka internetu a sociálnym sietiam spoznávame množstvo ľudí.

Aj dnes sa ešte stále nájdu blázni, ktorí oslavujú komunistickú stranu, či dokonca celý bývalý režim a neštítia sa pošpiniť všetko a všetkých, ktorí sa o pád totality zaslúžili. A medzi týmito bláznami a polobláznami nájdeme  dokonca aj vrcholných politikov, poslancov NR SR, ktorých platíme my, z našich daní.

Máme ešte toho veľa čo naprávať. Ale keď začneme od seba, napríklad tak, že pôjdeme voliť  – najbližšie nás čakajú voľby do európskeho parlamentu, o rok voľby do NR SR –  a vyjadríme svoj názor. Treba totiž poslať všetkých tých, ktorí si pád totality nevšimli a ešte ju aj blahorečia, na smetisko dejín. Raz a navždy.

Za vaše frustrované životy nemôže demokracia!



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *