Stĺpčeky

Tri kľúčové faktory, ktoré rozhodujú o úspešnosti boja s koronakrízou

Boj s pandémiou a koronakrízu lepšie zvládajú krajiny, kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám a vrcholní politici spolupracujú s expertmi a kde je dobre fungujúca štátna správa.

Známy bulharský politológ Ivan Krastev v knižke „Už je zajtra? Alebo ako pandémia mení Európu“ (v slovenčine vyšla pod názvom Európa a pandémia) pripomína výskum americkej politologičky Rachel Kleinfeldovej. Tá na základe výskumu a analýz úspešnosti boja s pandémiou a reakcií občanov na opatrenia vo viacerých krajinách s odlišnými typmi vlád a systémov tvrdí, že boj s pandémiou najlepšie zvládnu krajiny, ktoré (1) majú skúsenosť s podobnými krízami, (2) kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám a (3) kde je výkonná, fungujúca štátna správa.

1. Užitočné skúsenosti


Predchádzajúce skúsenosti vlád s podobnými krízam pomohli najmä v krajinách ako Taiwan, Južná Kórea, Hongkong a Singapur, ktoré v minulosti museli zvládnuť epidémiu SARS. Niesli si túto skúsenosť a využili ju aj v boji s pandémiou. Okamžite reagovali prísnymi opatreniami a dôsledným trasovaním kontaktov.

2. Dôvera občanov vo vládu a inštitúcie

Úspešnosť opatrení v značnej miere závisí od ich dobrovoľného dodržiavania. Krajiny, kde verejnosť dôveruje vláde a inštitúciám, môžu efektívnejšie bojovať s pandémiou aj vďaka zodpovednosti občanov a dôslednému dodržiavaniu opatrení vrátane obmedzia pohybu a sociálnych kontaktov. Vyššia miera dôvery umožnila niektorým krajinám presvedčiť občanov na dobrovoľné testovanie a karanténu, a to skôr než by sa vírus hrozivo rozšíril.


Naopak tam, kde je dôvera občanov nízka, dodržiavanie opatrení sociálneho dištancu je problematické. Neprekvapuje, že v krajinách s nízkou dôverou verejnosti množstvo občanov ignorovalo nariadenia o obmedzení pohybu a sociálnom dištancovaní.

3. Schopnosť štátu, resp. dobre fungujúca štátna správa

Miera efektívnosti opatrení a úspešného zvládania pandémie závisí aj od kapacity či schopnosti vlády úspešne vystupovať a intervenovať „v širokej škále oblastí od komunikácie a zdravotnej starostlivosti cez dodržiavanie karantény až po výrobu“.


Tieto poznatky sú dôležité a varovné aj v našom slovenskom kontexte. Lenže… (1) Ak nemáme dostatok skúseností, je vecou zrelosti a zodpovednosti nechať sa poučiť a osvojiť si to, čo môže pomôcť. V tomto prípade napríklad trasovanie kontaktov. Lenže hneď v tomto vláda zlyhala. Trasovanie neexistuje, všetko je hra na náhodu. (2) Dôvera občanov v politiku, vládu a inštitúcie je nízka. Tri vládne strany prichádzajú o voličov, čo takisto naznačuje sklamanie a nedôveru občanov. Poburujúci spôsob komunikácie premiéra, jeho posadnutosť s nič neriešiacim celoplošným testovaním, dlhodobé hádky v koalícii, chaotické rozhodnutia, ignorovanie a spochybňovanie expertov, papalášizmus a urážanie druhých dôveru občanov ešte znižuje a oslabuje vôľu k disciplíne a zodpovednosti ľudí.

Napokon (3) o nefunkčnosti štátu v širokej škále oblastí, nadmiere byrokracie, ktorú vláda sľúbila znížiť, no za rok v tom neurobila prakticky nič, v neposlednom rade o slabej a pomalej finančnej pomoci štátu najmä živnostníkom a malým a stredným podnikateľom sa tu rozpisovať už ani netreba.

Zásadné predpoklady úspešného boja s pandémiou u nás nie sú zvládnuté. Výsledkom je presne to, čo vidíme: málo efektívne opatrenia a čoraz viac obetí. Zdá sa, že to vládu ani premiéra nepohne k (seba)reflexii a k prehodnoteniu spôsobov: od spôsobu komunikácie až po prijímané rozhodnutia. A tak jediné, čo im zostáva, je prekryť túto katastrofu obrazmi i rétorikou protikorupčného boja. Tento trik však už prestáva fungovať.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *