Správy

Účet Slovenska za 1. kvartál 2020, čierne na bielom

Kompletné štatistické výsledky od januára do marca 2020 poskytol Dalito.sk Štatistický úrad SR.

Nezamestnanosť sa po dlhodobom poklese medziročne zvýšila o 1,1 %

Dlhodobý trend poklesu nezamestnanosti sa v 1. štvrťroku 2020 zastavil. Nezamestnanosť sa zvýšila prvýkrát po šiestich rokoch, medziročne o 1,1 %. Počet nezamestnaných podľa VZPS vzrástol o 1,8 tis. na 161,6 tis. osôb.Miera nezamestnanosti bola oproti 1. štvrťroku 2019 vyššia o 0,2 p. b., dosiahla 6 %..


U žien vzrástla o 0,2 p. b. na 6,2 % a u mužov o 0,1 p. b. na 5,8 %. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti 4. štvrť­­ro­ku 2019 zvýšila o 6,2 tis. osôb (o 4 %) na 160,7 tis. osôb

Počet nezamestnaných sa zvýšil vo väčšine vekových skupín. Najviac vzrástol u 35 – 49 ročných o 6 tis. osôb. Medziročný úbytok zaznamenali len vekové kategórie 25 – 34 ročných (o 6,8 tis. osôb) a 55 – 59 ročných (o 2,9 tis. osôb).

Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili z celkovej nezamestnanosti 21,5 %, ich podiel sa medziročne znížil o 1 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v prie­mysle (23,3 %), obchode (8,8 %) a v ubytovacích a stravovacích službách (6,7 %).

Najvyššia nezamestnanosť je dlhodobo v Prešovskom kraji, v 1. štvrťroku 2020 sa ešte prehĺbila. Pri raste o 4,7 tis. (o 11,2 %) počet nezamestnaných v tomto kraji dosiahol 46,7 tis. osôb. Nezamestnaní pribudli aj v Žilinskom o 4,3 tis. (o 35,8 %) a Bratislavskom kraji o 4,1 tis. (o 56,2 %). V týchto krajoch sa zároveň zvýšila regionálna miera nezamestnanosti, v Žilinskom a Prešovskom kraji zhodne o 1,3 p. b. a v Bratislavskom kraji o 1,2 p. b.  Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji (11,7 %), naopak najnižšia v Trenčianskom kraji (2,9 %).. 

_______________________________

Poznámka: definícia nezamestnanosti je v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 1897/2000


p. b. percentuálny bod

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube

[pr0101qs]

Po šiestich rokoch rastu zamestnanosť prvýkrát klesla, medziročne o 1,4 %

Pokles výkonnosti ekonomiky sa premietol aj vo vývoji zamestnanosti. Po raste, ktorý sa udržal v posledných šiestich rokoch, zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2020 klesla o 1,4 %. Počet pracujúcich 2) sa v absolútnom vyjadrení znížil o 36,1 tis. na 2 552,3 tis. osôb. Miera zamestnanosti 3) osôb vo veku 20 – 64 rokov  v porovnaní s 1. štvrťrokom 2019 klesla o 0,5 p. b. na 73 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,7 p. b. na 79,2 % a žien o 0,3 p. b. na 66,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 1,5 % na 2 426,3 tis. osôb.

Zníženie zamestnanosti bolo sprevádzané okrem rastu nezamestnanosti aj zvýšením počtu obyvateľstva mimo trhu práce. Počet ekonomicky neaktívnych osôb medziročne vzrástol o 36 tis. na 1 880,2 tis. osôb. 4)

Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 4. štvrť­­roku 2019 klesla o 21,5 tis. (o 0,8 %) na 2 558,6 tis. osôb.


Zamestnanosť najvýraznejšie klesla v službách, za celý sektor sa v 1. štvrťroku 2020 počet pracujúcich znížil o 45,4 tis. osôb. Z jed­notlivých odvetví služieb boli najväčšie úbytky pracujúcich v doprave a skladovaní o 16,3 tis., ubytovacích a stravovacích službách o 13,6 tis., zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10,8 tis. a vo vzdelávaní o 9,1 tis. osôb. Pokles pracujúcich bol aj v stavebníctve o 9,7 tis. osôb. [CI1] 

Pokles počtu pracujúcich bol ovplyvnený nižším počtom zamestnancov o 42 tis. (o 1,9 %) na 2 170,1 tis. osôb. Počet podnikateľov 5) sa zvýšil o 5,9 tis. (o 1,6 %) na 380,2 tis. osôb vplyvom vyššieho počtu podnikateľov bez zamestnancov o 4,5 tis. na 304,4 tis. osôb a podnikateľov so zamestnancami o 1,4 tis. na 75,8 tis. osôb.

Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila u pracujúcich vo veku 25 – 34 rokov o 24,5 tis. osôb. Počet prajúcich klesol aj v kategórii 50 – 54 ročných (o 13,2 tis. osôb) a u 15 – 24 ročných (o 11,1 tis. osôb). Z kategórií, ktoré zaznamenali rast, najviac pracujúcich pribudlo vo veku 60 a viac rokov (o 5,9 tis. osôb).

K poklesu zamestnanosti došlo vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom (o 3,2 %), Košickom (o 2,7 %) a Bratislavskom kraji (o 2,5 %). Miera zamestnanosti sa medziročne znížila najviac v Bratislavskom kraji o 2,1 p. b., jej úroveň však bola medzi krajmiaj v 1. štvrťroku 2020 najvyššia (79,9 %). Najnižšia bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom na úrovni 68 % a v Košickom kraji na úrovni 68,1 %.

Pracujúci v zahraničí

Tempo poklesu počtu pracujúcich v zahraničí podľa VZPS 6) sa oproti 1. štvrťroku 2019 spomalilo o 10,7 p. b. na 0,3 %. Celkový počet sa medziročne znížil o 0,4 tis. na 126 tis. osôb.

Najviac osôb pracovalo v sta­veb­níc­tve (35,5 tis.), priemysle (31,3 tis.) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (22,7 tis.). V rámci európskych krajín Slováci pracovali hlavne v Rakúsku (42,8 tis. osôb), Česku (27,9 tis. osôb) a v Nemecku (19,6 tis. osôb).


Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského (27,2 tis. osôb) a Nitrianskeho kraja (22,4 tis. osôb).

Voľné pracovné miesta

V 1. štvrťroku 2020 bolo v hospodárstve SR ponúkaných o 6 456 (o 26,1 %) menej voľných pracovných miest, 7)ako v 1. štvrťroku 2019, v priemere ich počet dosiahol 18 308.Pracovné ponuky sa znížili vo väčšine odvetví, najviac v priemyselnej výrobe (o 1 880 miest) a v stavebníctve (o 1 504 miest).

_______________________________

1) metodika VZPS je v súlade s medzinárodnými definíciami a odporúčaniami ILO a Eurostatu

2) pracujúci v zmysle VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu, plat alebo iný druh odmeny alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb vykonávajúcich prácu na základe dohôd, sezónnych pracovníkov, osôb na riadnej materskej dovolenke, osôb pracujúcich v zahraničí menej ako 1 rok, osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia a osôb na platených aktivačných prácach; respondenti sú zahrnutí do odvetví podľa ekonomickej činnosti miestnej jednotky nie celého podniku

3) v percentách vyjadrený podiel počtu pracujúcich vo veku 20 – 64 rokov z celkového počtu obyvateľstva v rovnakom veku

4) ekonomicky neaktívne osoby podľa VZPS sú osoby, ktoré sú v sledovanom týždni bez práce a v priebehu posledných štyroch týždňov si aktívne nehľadajú zamestnanie alebo si zamestnanie hľadajú, ale nie sú schopní nastúpiť do dvoch týždňov. Patria sem aj osoby na rodičovskej dovolenke

5) spoločníci firiem, živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci, osoby so slobodným povolaním s jediným alebo hlavným zamestnaním

6) migrácia za prácou do zahraničia do 1 roku vrátane časovo neobmedzenej dochádzky za prácou

7) počet voľných pracovných miest – uvádza sa priemerný počet novovytvorených, neobsadených alebo uvoľnených pra­cov­ných miest podľa štvrťročného štatistického výkazníctva vrátane odhadu za živnostníkov

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube

[pr0002qs]


 [CI1]Radšej by som to do Infosprávy nedával. Mohlo by to pôsobiť kontroverzne, vzhľadom na to, že podľa podnikového výkazníctva klesol počet zamestnancov aj v priemyselných odvetviach.

Priemerná nominálna mesačná mzda naďalej rástla, medziročne sa zvýšila o 6,2 % na 1 086 eur, dynamika rastu sa však spomalila o 0,9 p. b.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla 1 086 eur. V porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa zvýšila o 6,2 %, dynamika jej rastu sa medziročne spomalila o 0,9 p. b.

Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 3,3 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2019 vzrástla o 1,4 %.

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti (2 085 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (2 070 eur) a informácie a komunikácia (1 972 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (594 eur), ostatných činnostiach (654 eur) a v stavebníctve (723 eur).

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie v dodávke elektriny, plynu a pary (o 13,9 %), verejnej správe a obrane (o 11,6 %) a vo vzdelávaní (o 10,1 %).

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 394 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 834 eur v Prešovskom kraji do 1 007 eur v Trenčianskom kraji.

Priemerná mzda medziročne rástla vo všetkých krajoch s najvyšším relatívnym prírastkom o 7,9 % v Nitrianskom kraji a o 7,8 % v Banskobystrickom kraji.

_____________________________

Poznámka: podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; bez podnikateľských príjmov, údaje sú upravené o štatistický odhad neevidovanej mzdy zamestnancov u živnostníkov

p. b. percentuálny bod

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube [pr0204qs, pr0205qs]

Po raste, ktorý sa držal od roku 2010, sa reálny hrubý domáci produkt medziročne znížil v stálych cenách o 3,7 %

Po desiatich rokoch nepretržitého rastu začal vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2020 v záporných číslach. Pokles výkonnosti niektorých kľúčových odvetví sme zaznamenali už v prvých mesiacoch roka. Vyhlásenie celoštátnej mimoriadnej situácie v súvislosti s prepuknutím pandémie COVID 19 ekonomiku ešte viac oslabilo, čo sa následne odzrkadlilo v poklese hlavných makroekonomických ukazovateľov.

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne znížil v stálych cenách o 3,7 %.

Po očistení o sezónne vplyvy bol v po­rov­naní so 4. štvrťrokom 2019 reálne nižší o 5,2 %.

V bež­ných cenách sa objem HDP znížil o 0,8 % a dosiahol 21 485,3 mil. eur.

Podľa metodiky ESA 2010 sa HDP kvantifikuje troma spôsobmi. Vzhľadom na dostupné zdroje in-formácií je pre SR určujúca výrobná metóda/zdroj: ŠÚ SR

Výrobná metóda

Hrubá pridaná hodnota klesla v 1. štvrť­roku 2020 medziročne o 3,5 %. Zníženie výkonnosti zaznamenali viaceré odvetvia, z toho kľúčové odvetvie priemyslu о 3,5 %. Poklesu sa nevyhli ani viaceré odvetvia služieb, najviac finančné a poisťovacie činnosti o 42,1 %, sta­veb­níc­tvo o 25,2 %, umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti o 6,8 %, od­borné, vedecké a technické činnosti о 5,7 %. Medziročne vyššiu pridanú hodnotu si udržali odvetvia  verejnej správy; vzdelávania; zdravotníctva a sociálnej pomoci o 5,5 %, infor­mač­ných a ko­munikačných činností o 5,3 %,  pôdohospodárstva o 1,8 %. Prvýkrát od roku 2016 sa znížil aj výber čistých da­ní z produktov, v 1. štvrťroku ich pokles dosiahol 4,8 %.

Výdavková metóda

V 1. štvrťroku 2020 si domáci dopyt udržal rast, jeho tempo však bolo mierne, v porovnaní s 1. štvrťrokom 2019 sa zvýšilo o 0,9 p. b. na 2 %. Výdavky na konečnú spotrebu sa zvýšili medziročne len nevýrazne, v úhrne o 1,1 %. Rástli však všetky jej zložky, konečná spo­treba domácností sa zvýšila o 1 %, konečná spotreba verejnej správy o 1,1 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 4,2 %.

Rast tvorby hrubého kapitálu dosiahol 5,1 %, ale tvorba hru­bého fix­ného kapitálu zaznamenala pokles o 4,8 %.  

Negatívny vývoj ekonomiky výrazne ovplyvnil prehlbujúci sa pokles zahraničného dopytu štvrtý štvrťrok po sebe, v 1. štvrťroku 2020 klesol o 6,8 %. Mierne nižší bol aj dovoz výrobkov a služieb o 1,5 %.

Dôchodková metóda

Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádz­kový prebytok a zmiešané dôchodky 9 995,7 mil. eur. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2019 klesol ich objem o 6 %. Odmeny zamest­nan­cov 2) v hod­note 9 841 mil. eur sa zvýšili o 4,7 %. Objem vybraných daní z pro­dukcie a dovozu klesol o 1,9 % na 2 560,4 mil. eur. Hodnota sub­vencií bola nižšia o 7,6 % a dosiahla 911,8 mil. eur.

Poznámka: podľa metodiky ESA 2010; pokiaľ nie je uvedené inak, absolútne hodnoty a štruktúra sú v bežných cenách, údaje o medziročnom vývoji sú zo stálych cien vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2015

1) absolútne hodnoty a údaje o medziročnom vývoji sú v bežných cenách

2) odmeny zamestnancov (rezidentov aj nerezidentov) vyplatené rezidentskými zamestnávateľmi

p. b.   percentuálny bod

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube [nu0002qs, nu0003qs, nu0004qs, nu0005qs, nu0006qs]

Počet začatých bytov sa medziročne zvýšil o viac ako štvrtinu, pribudli aj dokončené byty

V 1. štvrťroku 2020 sa v porovnaní s rovnakým období minulého roka zvýšil počet začatých bytov o viac ako štvrtinu (26,3 %), celkovo začala výstavba 5 216 bytov. Začalo sa viac stavať v súkromnom, aj verejnom sektore. Pribudli aj byty v rodinných domoch, medziročne sa ich počet zvýšil o 4,4 %, z celkového počtu začatých bytov tvorili viac ako polovicu (56,5 %). 

Dokončená bola výstavba 4 587 bytov, čo je medziročne viac o 5,3 %. Najviac bytov bolo v rámci regiónov dokončených v Bratislavskom (1 266) a Trnavskom kraji (797). Trnavský kraj zároveň zaznamenal medzi krajmi najvyšší medziročný nárast, o 215 bytov. Počet dokončených bytov sa medziročne zvýšil aj v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube [st0003qs]

K 31. marcu 2020 bolo rozostavaných 78 714 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 ich počet vzrástol o 1,7 % vplyvom rastu v súkromnom sektore o 2,1 %. Vyššia rozostavanosť bola aj v rodinných domoch, pri raste o 1,2 % bolo rozostavaných 48 452 bytov (z celkového počtu rozostavaných bytov tvorili 61,6 %).


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *