Stĺpčeky

Umenie prijímať

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či dokážete skutočne prijímať? Dary, pochvaly, rôzne situácie, kritiku, ospravedlnenie či dokonca samého seba? Zdanlivo je to jednoduché, ale pre mnohých z nás nie až také prirodzené. 

Ja sa ešte stále sem-tam pristihnem pri tom, ako vnútorne zápasím s prijatím nečakaného a bezdôvodne venovaného daru, ako ošemetne reagujem na pochvalu, ako zľahčujúco mávnem rukou keď mi niekto srdečne poďakuje a ako dlho spracovávam kritiku, keď ju nepovažujem za celkom opodstatnenú. A pritom mi vôbec nerobí problém komukoľvek poďakovať, ospravedlniť sa, kohokoľvek pochváliť, alebo hocikedy len tak niekoho obdarovať a urobiť mu radosť. Prečo je „dať“ často jednoduchšie ako „prijať“?

Vysvetľujem si to tak, že žijeme v duálnom svete, teda vo svete dvoch vzájomne si odporujúcich podstát, kde súčasne existuje deň a noc, láska a nenávisť, teplo a chlad, zdravé a choré, či dávať a brať. Jedno od druhého nejde oddeliť. Tvoria celok ako tyč, ktorá má dva konce.


Všetci sa snažíme v sebe kultivovať to, čo považujeme za správne a potláčať to opačné. A preto v snahe viac dávať začíname menej prijímať. Funguje to aj naopak, lebo zákon fyziky nepustí J Keď na jednu stranu pridám, z druhej ubudne. A je to v poriadku, pretože je to prirodzené a nič s tým neurobíme.

Prijatie u mňa prišlo s pochopením, že všetko, čo mi život naservíruje, môže byť pre mňa zničujúce alebo pozdvihujúce. Záleží len na tom, ako na to zareagujem a ako s tým naložím. Ktorý protipól posilním a ktorý oslabím.

Snaha hľadať vo svojom svete rovnováhu, akýsi individuálny balans, pri ktorom ma pomer oboch polarít teší, nevyčerpáva a posúva vpred, sa stala mojou celoživotnou šichtou.

Učím sa pritom poznávať samu seba, uvedomovať si čo zanedbávam, keď sa na niečo iné príliš sústredím alebo čo získavam, keď niečo iné strácam. Čím lepšie sa poznávam, tým viac sa dokážem prijať. A čím viac dokážem prijať samu seba, tým ľahšie dokážem prijať všetko ostatné. Ľudí okolo seba, situácie, pochvalu aj dary.

Aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia, lebo viem, že každá moja akcia má svoju reakciu. Aj rôznorodosť a jedinečnosť ľudí, ich názorov a preferencií, lebo viem, že nikdy nebudeme všetci rovnakí ani rovnako naladení.

Umenie prijímať je oslobodzujúce. Znamená pochopiť, že nie všetky veci a situácie v živote dokážeme mať pod kontrolou, a súčasne vedieť, že práve my sami sme tí, ktorí to môžeme a dokážeme zmeniť. Svojím postojom a vedomým rozhodnutím.


Stále dúfam, že sa toto začnú učiť už aj deti na školách.

Náš svet potrebuje novú generáciu slobodných, uvedomelých, tolerantných a vzájomne sa rešpektujúcich jedincov ako soľ. Takých, čo budú dôstojne reprezentovať seba i svoje národy, čo sa budú správať s úctou k planéte, s láskou k zvieratám a slušne k sebe navzájom.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás prosím na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Neviem ako poďakovať



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *